Staroveká prísaha s významom pre dnešok

OKOLO roku 400 pred n. l. Hippokrates, grécky lekár všeobecne známy ako otec medicíny, napísal Hippokratovu prísahu. Tento vznešený súbor etických pravidiel je aj dnes vodidlom pre medicínu. Aj vás to takto učili? Ak áno, potom nie ste sami. Ale je to naozaj pravda?

Skutočnosti naznačujú, že Hippokrates nemusel byť autorom prísahy, ktorá nesie jeho meno. Okrem toho dnešná medicína vždy neschvaľuje zásady, ktoré boli v tejto prísahe pôvodne napísané.

Vieme, kto v skutočnosti napísal túto starovekú prísahu? A má pre nás dnes nejaký význam?

Napísal prísahu Hippokrates?

Existuje množstvo dôvodov na vznesenie otázky, či túto prísahu napísal Hippokrates. Jedným z dôvodov je, že prísaha sa začína vzývaním niekoľkých božstiev. No Hippokrates je považovaný za prvého človeka, ktorý oddelil medicínu od náboženstva a pátral po fyzických, a nie nadprirodzených príčinách chorôb.

Okrem toho určité postupy, ktoré prísaha zakazuje, neboli v rozpore s medicínou v Hippokratových dňoch. (Pozri rámček na strane 21.) Zákon ani väčšina náboženských predpisov v čase Hippokrata napríklad neodsudzovali potrat a samovraždu. Ten, kto skladal prísahu, musel tiež sľúbiť, že operáciu prenechá chirurgom. No chirurgické postupy tvoria časť Hippokratovej zbierky, lekárskej literatúry, ktorá sa často pripisuje Hippokratovi a ďalším starovekým pisateľom.

Takže hoci je táto otázka stále predmetom odbornej diskusie, zdá sa celkom pravdepodobné, že Hippokratovu prísahu v skutočnosti nenapísal Hippokrates. Filozofia, ktorá je v sľube vyjadrená, sa podľa všetkého najviac zhoduje s pytagorejcami zo štvrtého storočia pred n. l., ktorí zastávali ideály súvisiace s posvätnosťou života a mali odpor k chirurgickým zákrokom.

Obdobie nepriazne a opätovná obľuba

Bez ohľadu na to, kto je autorom tejto prísahy, nespochybniteľný je vý znamný vplyv prísahy na západnú medicínu a najmä na oblasť etiky. Prísaha bola nazvaná „vrcholom rozvoja striktných etických ideí medicíny“, „základom vzťahu medzi pacientom a lekárom vo vyspelom svete“ a „vrcholom profesionálnej morálky“. V roku 1913 významný kanadský lekár Sir William Osler povedal: „Ani tak nezáleží na tom, či pochádza z Hippokratových čias, alebo nie... Už asi 2500 rokov je ‚krédom‘ tohto odboru a na mnohých univerzitách je stále formulou pre tých, ktorí sa usilujú o získanie doktorátu.“

Začiatkom 20. storočia však prísaha prešla obdobím nepriazne, pravdepodobne pre vtedajší pokrok vo vede. V silnejúcom ovzduší racionalizmu sa prísaha mohla javiť ako bezvýznamný prežitok. No napriek pokroku vo vede je tu stále potreba etických smerníc. Možno aj preto si Hippokratova prísaha v posledných desaťročiach opäť získala obľubu.

Skladanie prísahy sa opäť stalo dôležitou súčasťou prijímania študentov na lekársku  fakultu, ako aj ukončenia štúdia. Jeden prieskum z roku 1993 ukazuje, že 98 percent amerických a kanadských fakúlt vyžaduje zloženie nejakého druhu prísahy. V roku 1928 to bolo len 24 percent fakúlt. Podobný prieskum vo Veľkej Británii ukázal, že asi na 50 percentách fakúlt sa v súčasnosti skladá prísaha alebo sľub. V Austrálii a na Novom Zélande je to tiež okolo 50 percent.

Mení sa s dobou

Hippokratova prísaha však nie je nemenná; v priebehu stáročí bola pozmenená, aby odrážala názory rozšírené v kresťanstve. Niekedy boli urobené zmeny, ktoré riešili nové problémy, napríklad zaobchádzanie s obeťami epidémie. V poslednom čase bola upravená, aby bola zosúladená s moderným myslením.

V mnohých verziách tejto prísahy boli vypustené myšlienky, ktoré už neboli v súlade s postupmi modernej medicíny, zatiaľ čo do nej boli zahrnuté ideály, ktoré sú pre súčasnú spoločnosť dôležité. Napríklad právo pacienta rozhodovať o sebe je možno v súčasnej medicíne veľmi dôležité, ale medicína starovekých Grékov toto právo nepoznala, a preto nebolo ani súčasťou Hippokratovej prísahy. Práva pacienta tvoria dôležitú súčasť mnohých sľubov, ktoré sa v súčasnosti skladajú.

Okrem toho sa zmenil aj vzťah medzi lekárom a pacientom, a také pojmy, ako je informovaný súhlas, sú stále dôležitejšie. Je preto pochopiteľné, že Hippokratova prísaha sa v jej pôvodnej forme skladá len na niekoľkých lekárskych fakultách.

Iné zmeny Hippokratovej prísahy sú možno prekvapujúcejšie. V roku 1993 bol len v 43 percentách prísah, ktoré sa skladali v Spojených štátoch a Kanade, obsiahnutý sľub, že lekár sa bude zodpovedať za svoje konanie. A väčšina súčasných verzií prísahy neobsahuje trest za jej porušenie. Sľub o nevykonaní eutanázie a potratu a obracanie sa na božstvá sa vyskytovali ešte menej a sľub o zdržiavaní sa sexuálnych vzťahov s pacientmi bol súčasťou len 3 percent sľubov na fakultách zahrnutých do prieskumu.

Význam prísahy

Napriek mnohým zmenám, ktoré podstúpila Hippokratova prísaha, skladanie sľubu sa často vníma ako dôležité pri lekárskom povolaní, ktoré je zasvätené v zásade ušľachtilým a morálnym cieľom. Podľa už spomenutého prieskumu z roku 1993 sa väčšina používaných sľubov zameriava na záväzok, ktorý má lekár voči svojim pacientom, čo si od budúcich lekárov vyžaduje, aby pri starostlivosti o pacientov robili všetko, čo je v ich silách. Takýto sľub upriamuje pozornosť na cenné morálne pravidlá, ktoré sú pre medicínu zásadné.

V jednom úvodníku časopisu The Medical Journal of Australia profesor Edmund Pellegrino napísal: „Pre mnohých je lekárska prísaha možno len úlomkom rozbitej starovekej predstavy. No v povedomí medicíny zostalo dostatok tejto predstavy na to, aby nám pripomínala, že keby sme na ňu zabudli úplne, z medicíny by sa stala komerčná, priemyselná alebo proletárska záležitosť.“

Otázka, či Hippokratova prísaha alebo súčasné sľuby, ktoré z nej vychádzajú, sú pre dnešok dôležité, bude pravdepodobne aj naďalej predmetom akademickej diskusie. No bez ohľadu na výsledok, záväzok lekárov, že sa budú starať o chorých, si zasluhuje naše hlboké uznanie.

[Rámček na strane 21]

HIPPOKRATOVA PRÍSAHA

PODĽA PREKLADU LUDWIGA EDELSTEINA

Prisahám pri Apolónovi, bohu lekárstva, pri Asklepiovi, Hygiei a Panacei aj pri všetkých bohoch a bohyniach a dovolávam sa ich svedectva, že túto prísahu a tieto záväzky budem podľa svojich síl a svedomia poriadne dodržiavať:

Svojho učiteľa v tomto umení si budem rovnako ctiť ako vlastných rodičov a budem s ním spolupracovať a vďačne mu ponúknem všetko potrebné, ak si to vyžiada nutnosť. Jeho potomkov budem pokladať za vlastných bratov, a keď sa budú chcieť vyučiť tomuto umeniu, vzdelám ich bez nárokov na odmenu aj akékoľvek záväzky. Svojim synom aj deťom svojho učiteľa, aj žiakom, ktorí sa slávnostne zaviazali lekárskou prísahou, umožním, aby sa zúčastňovali na výučbe a na prednáškach aj na celej vede. Inému však nikomu.

Podľa svojich schopností a úsudku budem u chorých aplikovať úpravy v spôsobe stravovania na ich úžitok; budem ich ochraňovať pred každou ujmou a bezprávím.

Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu. Svoj život a svoje umenie vždy budem chrániť v čistote a svätosti.

Sám neuskutočním rez, ani u chorého, ktorého trápia kamene, ale odovzdám ho do rúk mužov skúsených v tomto odbore.

Nech vkročím do akéhokoľvek domu, vojdem tam len s úsilím pomôcť chorým a budem sa vyhýbať každému podozreniu z bezprávia alebo hocijakého ublíženia. Zrieknem sa túžby po zmyslových pôžitkoch či so ženami či s mužmi, či so slobodnými či s otrokmi.

Keď pri svojej lekárskej praxi, alebo aj mimo nej zbadám alebo vypočujem niečo o súkromnom živote ľudí, čo by malo zostať tajomstvom, všetko zamlčím a ako tajomstvo uchovám.

Ak budem túto prísahu dodržiavať a poriadne spĺňať, nech sa mi dožičí žiť navždy šťastne, nech sa dožijem úcty všetkých ľudí a nech sa radujem z plodov svojho umenia. Ak ju však poruším a poškvrním, nech sa mi stane pravý opak.

[Obrázok na strane 20]

Strana z Hippokratovej zbierky

[Prameň ilustrácií na strane 20]

Hippokrates a strana: S láskavým dovolením National Library of Medicine