Ťavy v Andách?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V PERU

ŤAVY v Južnej Amerike? Taká predstava sa môže javiť nezvyčajná, keďže tieto púštne zvieratá sú obyčajne spájané s Afrikou alebo Áziou. No ťavy, ktoré možno nájsť v Afrike a Ázii, sú v skutočnosti príbuzné lamám, ktoré žijú v Južnej Amerike. * Na rozdiel od svojich vzdialených príbuzných však juhoamerické lamy nemajú hrb. Okrem toho sú vysoké iba ako priemerný človek — nedosahujú teda ani po kohútik dromedára či ťavy dvojhrbej.

Lamy možno najčastejšie vidieť v Andách, hlavne v Bolívii a v Peru. Žijú však aj v ďalších oblastiach Južnej Ameriky vrátane Patagónie a Ohňovej zeme v Argentíne a Chile.

Na týchto zvieratách je zvlášť pozoruhodná ich elegantná chôdza a ich rýchlosť. Rovnako pôsobivé je, s akou ľahkosťou vystupujú po skalnatých svahoch. Každý ich krok tlmia špeciálne vankúšiky na chodidlách, ktoré vytvárajú lepšie perovanie ako tá najmodernejšia turistická obuv.

 V Andách rastie málo trávy a je tu iba tenká vrstva pôdy. No kopytá lám neničia pôdu tak ako kopytá koní a mulíc. Okrem toho lamy majú také zuby a podnebie, že spásajú trávu bez toho, aby poškodili jej korene.

Väčšine zvierat sa vo vysokých horských polohách nedarí. No juhoamerické lamy majú veľa červených krviniek, a tak dokážu bez problémov žiť aj vysoko v Andách.

Tam, kde je ťažké zaobstarať drevo, slúži ľuďom namiesto neho ako palivo sušený trus lám. A keďže divé lamy kladú kôpky trusu pozdĺž hraníc svojho teritória, zber tohto „palivového hnoja“ je celkom jednoduchý. Okrem toho je to jednoduchšie ako stínať stromy a na suchom andskom vzduchu trus veľmi rýchlo uschne.

Kedysi sa lamy používali pri náboženských rituáloch. Napríklad Čiribajovia v južnom Peru mali vo zvyku pochovávať obetované lamy a alpaky pod podlahu svojho domu. Historici tvrdia, že každý lunárny mesiac bolo sto špeciálne vyšľachtených bielych lám obetovaných na Huayaca Pata, hlavnom námestí mesta Cuzco, a menší počet lám bol obetovaný slnečnému bohu pri sviatku Inti Raymi. V dnešnej dobe sa lamy používajú pri rituáloch už len zriedka, no ich mäso — ktoré chutí podobne ako jahňacina — sa vysoko cení.

Dávno predtým než sa objavili chladničky, Inkovia využívali nízke teploty a nízky tlak vzduchu vysoko v Andách na konzervovanie mäsa z lám tak, že zmrazené mäso sušili. Toto sušené mäso volali charqui.

Samozrejme, tieto krásne tvory by sme si nemali ceniť iba preto, že nám prinášajú úžitok, ale aj preto, že sú časťou Božieho obdivuhodného stvorenia, v ktorom všetko prináša chválu svojmu Tvorcovi! — Žalm 148:10, 13.

[Poznámka pod čiarou]

 [Rámček/obrázky na strane 16]

Guanako — odolná a húževnatá krásavica

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že také krásne, jemné stvorenie potrebuje pre život výnimočne priaznivé podmienky. No guanako možno bežne vidieť v tých najdrsnejších oblastiach, od vysokých Ánd až po Patagóniu a Ohňovú zem na juhu Argentíny a Chile. V tomto nehostinnom prostredí sa guanako živia výhonkami a koreňmi rastlín a pijú často aj nekvalitnú vodu. Vedia dobre plávať a dokážu bežať rýchlosťou až 65 kilometrov za hodinu. Husté mihalnice chránia ich oči pred vetrom, slnkom a prachom. Žiaľ, pytliaci chamtivo poľujú na guanako pre ich mäso, kožušinu a vlnu, ktorá je jemnejšia ako vlna alpák.

[Prameň ilustrácie]

© Joe McDonald

[Rámček/obrázok na strane 16]

Alpaka — zababušená v teplom kožuchu

Alpaka, obdarená hrubým, chlpatým vlneným kožuchom, žije v oblastiach, kde sú teploty zväčša nízke a v priebehu dňa môžu kolísať až v rozmedzí 50 stupňov Celzia. Jemná vlna alpák je trvácnejšia než ovčia. Hoci špicatý ňucháč umožňuje alpakám dostať sa k andskej tráve v úzkych puklinách medzi skalami, tieto roztomilé zvieratá uprednostňujú močaristé oblasti s jemným porastom. No podobne ako iné lamy, aj alpaky vydržia mnoho dní bez vody.

 [Rámček/obrázok na strane 17]

Vikuňa — luxusne odetá

Hoci vikuňa žije vysoko v Andách, kde sa teplota vzduchu často blíži k bodu mrazu, je odetá v ľahkom kožúšku s krátkou srsťou, ktorá sa považuje za najkvalitnejšiu vlnu na zemi. Súčasťou jej ‚odevu‘ je aj strapec vlny na hrudi, ktorý jej slúži ako akýsi šál. Z dospelej vikune možno získať iba necelý kilogram vlny raz za dva roky, takže tohto luxusného vlákna je málo — a je drahé. Jeden meter kvalitnej látky vyrobenej z tejto vlny môže stáť aj viac ako 2500 eur.

Za čias Inkskej ríše boli vikune chránené zákonom. Bol zavedený sviatok strihania vlny, známy ako chaccu, a výsadu nosiť odevy z vlny vikúň mali iba panovníci a ľudia s vysokým postavením. V nedávnych rokoch bolo slávenie sviatku chaccu obnovené a znovu boli uvedené do platnosti zákony na ochranu vikúň pred pytliakmi.

Dôležitou súčasťou tohto sviatku je chytanie divých vikúň do veľkých lievikovitých pascí, ktoré majú otvor široký asi 300 metrov. Potom sú vikune ostrihané a znovu vypustené.

[Prameň ilustrácie]

© Wilfredo Loayza/​PromPerú

[Rámček/obrázky na strane 17]

Lama — andský nosič

Lama nie je taká silná ako osol ani taká rýchla ako kôň. Napriek tomu v nosení nákladu zatieni obe tieto zvieratá. Lama unesie na chrbte až 60 kilogramov nákladu. Ak má pocit, že jej náklad je príliš ťažký, jednoducho si sadne a nepohne sa z miesta, kým jej z nákladu neuberiete podľa jej priania. Ak ju nútite, aby sa pohla, môže z prvého zo svojich troch žalúdkov vyvrátiť potravu a vychrliť ju s udivujúcou presnosťou a silou.

Lamy sú však vo všeobecnosti veľmi poslušné a človek, ktorý vie s nimi dobre zaobchádzať, môže viesť aj dlhú karavánu lám cez nehostinné náhorné plošiny, kde by iné ťažné zvieratá nevydržali pre nedostatok kyslíka. Keďže lamy s ľahkosťou zdolávajú horský terén, teraz sa používajú na nosenie nákladu nielen v Andách, ale aj v talianskych Alpách. Povrazy, postroje i prikrývky lám môžu byť vyrobené z ich vlastnej vlny.

[Prameň ilustrácie]

© Anibal Solimano/​PromPerú

[Obrázok na strane 18]

Čerstvo ostrihaná alpaka

[Obrázok na strane 18]

Mláďa lamy s ozdobným strapcom

[Pramene ilustrácií na strane 15]

Mapa: Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.; lamy: © Alejandro Balaguer/​PromPerú