Pracovisko či bojisko?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NEMECKU

„Už sa to nedalo vydržať. Pracoval som pre tú firmu vyše 30 rokov. Dosiahol som pozíciu vedúceho pracovníka. Potom prišiel nový šéf. Bol mladý, dynamický a plný nápadov. Myslel si, že mu stojím v ceste, a tak ma začal šikanovať. Po mesiacoch urážok, lží a ponižovania som bol s nervami v koncoch. Keď mi firma ponúkla predčasný odchod do dôchodku, súhlasil som.“ — Peter. *

PETER bol obeťou šikanovania na pracovisku. Keby sme chceli použiť nové slovo, ktoré sa zaužívalo v Európe, stal sa obeťou „mobbingu“. V Nemecku, kde Peter žije, je v zamestnaní šikanovaných asi 1,2 milióna ľudí. V Holandsku sa s mobbingom v práci stretne každý štvrtý človek. A správa Medzinárodnej organizácie práce uvádza, že mobbing je narastajúcim problémom aj v Austrálii, Británii, Dánsku, Rakúsku, Spojených štátoch a vo Švédsku. Ale čo je vlastne mobbing?

‚Vojna nervov‘

Podľa nemeckého časopisu Focus je mobbing „časté, opakované a systematické šikanovanie“. Nie sú to len bežné konflikty medzi kolegami — k čomu môže patriť sarkazmus, kritika, podpichovanie a kanadské žarty. Je to organizovaný psychický teror, ktorého cieľom je vylúčiť obeť z kolektívu. *

Šikanovanie v zamestnaní môže mať rôzne podoby — od detinských prejavov nepriateľstva až po trestné činy. Postihnutému človeku je postupne ničená povesť, je predmetom slovných urážok a musí znášať agresivitu a ignorovanie. Niektoré obete dostávajú nadmerné množstvo práce alebo sú im pravidelne prideľované tie najhoršie úlohy, ktoré nikto iný nechce robiť. Obeti šikanovania je  znemožňované dobre vykonávať svoju prácu, napríklad tak, že jej kolegovia zatajujú informácie. V niektorých prípadoch šikanovatelia dokonca prepichli svojej obeti pneumatiky na aute alebo nedovolene vnikli do jej počítača.

Niektorých šikanuje len jeden človek, ale častejšie sa stáva, že na obeť útočí celá skupina kolegov. Teda pojem „mobbing“ je vhodný, lebo v angličtine toto slovo navodzuje predstavu skupiny, ktorá úmyselne provokuje alebo útočí na jednotlivca.

Na tom všetkom je najviac udivujúce zrejme to, že v mnohých prípadoch dochádza k šikanovaniu so súhlasom šéfa. Podľa niektorých európskych výskumov mal šéf aktívnu úlohu asi v polovici prípadov šikanovania a dosť často bol jediným šikanovateľom. To všetko mení prácu na to, čo nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung nazval „dlhou, vyčerpávajúcou vojnou nervov“.

Ďalekosiahle následky

Následky šikanovania často presahujú rámec pracoviska. Mnohým obetiam spôsobuje takéto bezcitné zaobchádzanie vážne zdravotné problémy, ako je depresia, poruchy spánku a panické ataky. Aké následky pocítil Peter, ktorý bol spomenutý v úvode? Šikanovanie ho obralo o sebaúctu. Margaret, ktorá je tiež z Nemecka, lekár odporučil liečbu na  psychiatrickej klinike. Čo bolo príčinou? Šikanovanie v zamestnaní. Mobbing môže negatívne ovplyvniť aj manželstvo postihnutého človeka, ako aj celý jeho rodinný život.

V Nemecku sa šikanovanie na pracovisku stalo takým bežným, že jedna zdravotná poisťovňa zriadila pre obete šikanovania linku dôvery. Táto poisťovňa zistila, že viac ako polovica volajúcich bola následkom šikanovania práceneschopná až šesť týždňov, asi tretina až tri mesiace a vyše 10 percent viac ako tri mesiace. Jeden nemecký lekársky časopis odhaduje, že „príčinou až 20 percent všetkých samovrážd je mobbing“.

Teda šikanovanie môže urobiť zo zamestnania nočnú moru. Dá sa tomu nejako predísť? Ako si môžete vytvoriť dobré vzťahy na pracovisku?

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázky na strane 4]

Šikanovanie mení prácu na vojnu nervov