Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Mailyn a jej nová tvár

Mailyn a jej nová tvár

Mailyn a jej nová tvár

ROZPRÁVA MAILYNINA MATKA

Prečo potrebovala Mailyn, moja drahá 11-ročná dcérka, novú tvár? Dovoľte, aby som vám to vyrozprávala.

Mailyn je moja druhá dcéra. Narodila sa 5. augusta 1992 v Holguíne na Kube. Spolu s manželom i s jej sestrou sme sa veľmi tešili z jej príchodu na svet. Ale naša radosť sa čoskoro vytratila. Niekoľko dní po jej narodení som dostala ovčie kiahne a o mesiac ich dostala aj Mailyn.

Zozačiatku sa zdalo, že jej stav nie je veľmi vážny, ale potom sa začal zhoršovať a musela byť hospitalizovaná. Mailyn mala dobrú lekársku starostlivosť, ale jej imunitný systém bol natoľko oslabený, že dostala infekciu. Na jednej strane jej malého nošteka som si všimla zvláštne sčervenanie. Lekári zistili, že ho zapríčinil zriedkavý, veľmi agresívny druh baktérie.

Okamžite Mailyn nasadili antibiotiká, ale napriek tomu baktéria začala v priebehu niekoľkých dní ničiť jej tvár. Kým sa lekárom podarilo zastaviť postup baktérie, Mailyn takmer úplne prišla o nos, pery, časť ďasien a brady. Mala aj perforáciu vedľa oka.

Keď sme ju s manželom uvideli, prepukli sme v plač. Ako sa také niečo mohlo stať nášmu dievčatku? Mailyn bola niekoľko dní na jednotke intenzívnej starostlivosti a lekári si mysleli, že to neprežije. Manžel mi stále hovoril: „Priprav sa na to najhoršie.“ Ale keď som načiahla svoju ruku do inkubátora, aby som chytila Mailyninu ručičku, tak silno sa ma držala, že som vedela, že to prežije. Povedala som manželovi: „Naša dcéra nezomrie! Ale aký život bude mať v takom stave?“ Vždy, keď sme sa ráno zobudili, pomysleli sme si, že to všetko možno bola len nočná mora.

Kým sme boli v nemocnici, naša staršia dcéra, Maydelis, ktorá mala šesť rokov, bola s mojimi rodičmi. Dychtivo čakala, kedy sa jej sestrička vráti domov. Keď videla Mailyn odchádzať z domu, bola krásnou bábikou s veľkými modrými očami. Ale keď Maydelis znovu uvidela svoju sestričku, Mailyn vyzerala hrôzostrašne.

‚Prečo musí moje dieťatko tak veľmi trpieť?‘

Po mesiaci a pol lekári prepustili Mailyn z nemocnice. Nevrátili sme sa domov do mesta, lebo sme nechceli, aby ju niekto videl. Utiahli sme sa na samotu do domčeka na vidieku blízko farmy mojich rodičov.

Zozačiatku som Mailyn po troche dávala materské mlieko cez otvor, kde mala predtým ústa. Nemohla totiž cicať. Ale keď sa jej začali rany hojiť, otvor sa takmer zrástol. Mohla som jej dávať iba jedlo v tekutom stave z fľaše. Keď mala rok, vrátili sme sa do Holguína, kde podstúpila štyri operácie na rozšírenie otvoru.

Pýtala som sa: ‚Prečo musí moje dieťatko tak veľmi trpieť?‘ Odpoveď som hľadala v špiritistických strediskách a modlila som sa k svojim svätým. Ale nikde som nenachádzala útechu. Bolestivé poznámky niektorých príbuzných a priateľov ma miatli ešte viac. Niektorí z nich hovorili: „Boh vie, prečo takéto veci pripúšťa.“ A ďalší mi povedali: „Určite je to trest od Boha.“ Veľmi som sa tiež bála, čo poviem Mailyn, keď bude staršia. Raz, keď bola ešte maličká, sa otca spýtala: „Prečo nemám noštek ako všetci ostatní?“ Otec jej nedokázal odpovedať a so slzami v očiach vybehol von. Pokúsila som sa jej vysvetliť, čo sa stalo. Ešte stále si pamätá, ako som hovorila, že nos a ústa jej zjedol malý chrobáčik.

Nachádzam nádej

Keď som už bola na pokraji zúfalstva, spomenula som si, že moja suseda je Jehovova svedkyňa. Požiadala som ju, aby mi v Biblii ukázala, prečo Boh pripustil, aby moja dcérka tak veľmi trpela. Položila som jej aj otázku: „Ak je táto choroba skutočne trestom od Boha za niečo, čo som urobila, prečo za to musí platiť Mailyn?“

Suseda so mnou začala študovať Bibliu pomocou knihy Môžeš žiť navždy v pozemskom raji. * Postupne som si začala uvedomovať, že Boh nie je na vine za to, čo sa Mailyn stalo, a že sa o nás naozaj stará. (Jakub 1:13; 1. Petra 5:7) Začala som byť vďačná za úžasnú nádej, že pod vládou Božieho nebeského Kráľovstva v rukách Ježiša Krista bude odstránené utrpenie. (Matúš 6:9, 10; Zjavenie 21:3, 4) Toto poznanie ma posilňovalo a podnietilo ma k tomu, aby som navštevovala kresťanské zhromaždenia Jehovových svedkov. Môj manžel zozačiatku nesúhlasil s mojimi novými duchovnými záujmami. Ale nebránil mi v štúdiu Biblie, lebo mi to pomáhalo vyrovnať sa s našou tragédiou.

Pomoc zo zahraničia

Keď mala Mailyn dva roky, o jej prípade sa dozvedel uznávaný plastický chirurg z Mexika a ponúkol sa, že ju bude liečiť zadarmo. Prvé operácie sa uskutočnili v roku 1994. Mailyn a ja sme boli v Mexiku takmer rok. Najskôr sme sa nemohli skontaktovať s Jehovovými svedkami, a tak sme nemohli navštevovať kresťanské zhromaždenia. To ma duchovne oslabilo. Potom sa s nami spojil jeden miestny svedok a my sme sa opäť začali stretávať so spoluveriacimi tak často, ako sa len dalo. Keď sme sa vrátili na Kubu, obnovila som biblické štúdium a opäť som duchovne zosilnela.

V tom čase sa môj manžel ešte stále nezaujímal o Bibliu. Snažila som sa v ňom vzbudiť záujem, a preto som ho prosila, aby mi čítal niektoré úryvky z publikácií založených na Biblii, aby som im tak mohla lepšie rozumieť. Nakoniec prijal biblické štúdium, lebo sa obával, že opakované dlhé pobyty v Mexiku by mohli narušiť vzťahy v našej rodine. Domnieval sa, že keď budeme duchovne zjednotení, pomôže nám to lepšie zvládnuť tieto obdobia odlúčenia. A naozaj to tak bolo. V roku 1997 sme sa s manželom a staršou dcérou dali pokrstiť a stali sme sa Jehovovými svedkami.

Počas prvých niekoľkých pobytov v Mexiku Mailyn hovorievala, že keby jej chrobáčik nezjedol tvár, nemuseli by sme byť preč od otecka a sestričky. Odlúčenosť od rodiny na také dlhé obdobia bola srdcervúca. Napriek tomu si zvlášť spomínam na jednu návštevu odbočky Jehovových svedkov v Mexiku, nazývanej Bétel, ktorá nás veľmi posilnila. Mailyn hovorila, že už nechce, aby ju znovu operovali — bolo by to už piaty raz počas toho pobytu —, pretože liečebný proces bol veľmi bolestivý. Ale niektorí svedkovia, ktorí slúžili v odbočke, jej povedali, že ak bude statočná a dovolí lekárom, aby ju operovali, urobia jej večierok, keď sa vráti z nemocnice. A tak Mailyn s operáciou súhlasila.

Nech vám opíše svoje pocity sama: „Bola som nadšená pri myšlienke, že budem mať večierok v Bételi. Preto som bola počas operácie veľmi statočná. Večierok bol úžasný, bolo tam veľa duchovných bratov a sestier. Dali mi mnoho pohľadníc, ktoré stále mám. Veľmi ma povzbudili a dodali mi silu vydržať nasledujúce operácie.“

Ďalší vývoj udalostí a pomoc vytrvať

Mailyn má 11 rokov a doteraz podstúpila 20 chirurgických zákrokov na obnovu tváre. Aj keď zákroky jej veľmi pomohli, stále nemôže úplne otvoriť ústa. Napriek tomu bola vždy odvážna a pozitívna. Prejavila tiež veľké ocenenie pre duchovné veci. Od šiestich rokov je zapísaná v teokratickej škole kazateľskej služby v našom zbore a 27. apríla 2003 sa dala pokrstiť. V jednom čase viedla až tri biblické štúdiá. Raz, keď bola v Mexiku, rozprávala sa s jedným pánom, ktorý súhlasil, aby s ním študovala Bibliu. Mailyn ho pozvala na Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti a na ostatné zhromaždenia, ktoré s veľkým záujmom navštívil.

Keď Mailyn zvestuje z domu do domu, niektorí ľudia sa jej pýtajú, či má na tvári popáleninu. Mailyn takúto príležitosť využije na to, aby sa s nimi podelila o biblickú nádej, že Jehova jej v prichádzajúcom raji dá novú tvár. — Lukáš 23:43.

Bolesť, ktorú Mailyn spôsobili operácie a výsmech iných detí, sa nedá opísať. Čo jej pomáha znášať to? Mailyn bez váhania odpovedá: „Jehova je pre mňa skutočnou osobou. Dáva mi silu a odvahu, aby som to zvládla. Nechcem už podstúpiť žiadne operácie, lebo lekári mi už nedokážu veľmi pomôcť. Nikdy sa im nepodarí dosiahnuť, aby som vyzerala tak, ako keď som sa narodila. Ale viem, že Jehova mi v novom svete dá novú tvár a že opäť budem pekná.“

[Poznámka pod čiarou]

^ 15. ods. Vydali Jehovovi svedkovia.

[Zvýraznený text na strane 26]

„Jehova mi v novom svete dá novú tvár“

[Zvýraznený text na strane 27]

Postupne som si začala uvedomovať, že Boh nie je na vine