Návšteva sklárskeho ostrova

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V TALIANSKU

MAJSTER sklár vkladá svoju sklársku píšťalu do malého otvoru rozpálenej sklárskej pece. Guľa roztaveného skla, ktorú odtiaľ vyťahuje, žiari ako zapadajúce slnko. Žiarivo oranžové jemné vlákno skloviny, ktoré sa natiahlo medzi pecou a píšťalou sklára, sa hneď trhá a mizne. Majster sklár pogúľa nabratú roztavenú sklovinu po kovovom stole a z gule vzniká valec. Krátkym dýchnutím do dutej píšťaly masu skla nafúkne, znovu ju pogúľa a potom ju zdvihne, aby si ju prezrel. Nato ju opäť vsunie do pece.

Sme na Murane, malom ostrove v Benátskej lagúne v Taliansku. Tento ostrov je preslávený svojimi výrobkami zo skla. Fúkané sklo sa v tejto oblasti vyrába už viac ako 1000 rokov. Pozostatky sklárne na Torcelle, susednom ostrove v tejto lagúne, sa datujú do siedmeho storočia n. l. No prvý dôkaz o prítomnosti sklárov v samotných Benátkach poskytuje listina z roku 982 n. l., v ktorej je ako svedok uvedený „sklár Domenicus“.

V roku 1224 už mali benátski sklári založený sklársky cech. Pravdepodobne z dôvodu bezpečnosti však benátska Veľká rada nariadila v roku 1291 odstrániť všetky sklárske pece z mesta. Mnohé z týchto pecí presťahovali sem na Murano, čo je od samotných Benátok menej ako jeden kilometer cez lagúnu. Tu pece zostali dodnes.

Prečo je tunajšie sklo také preslávené?

Sklo sa od staroveku vyrábalo v mnohých častiach sveta. Čím je teda muranské alebo benátske sklo také výnimočné? Predpokladá sa, že miestni sklári dosiahli vo svojom umení vysokú úroveň preto, lebo Benátky boli v častom kontakte s oblasťami s dlhoročnou tradíciou výroby fúkaného skla, napríklad s Egyptom, Feníciou, Sýriou a Korintom v období Byzantskej ríše. Zdá sa, že metódy a výrobky najstarších známych benátskych sklární majú naozaj veľa spoločného s týmito orientálnymi predchodcami. V technike výroby dosiahlo Murano takú úroveň, akú iné európske centrá možno nikdy nedosiahli.

 V Európe v 13. a 14. storočí boli Benátky „jediným sklárskym strediskom schopným vytvárať ‚umelecké diela‘ z fúkaného skla,“ uvádza kniha Glass in Murano (Sklo na Murane). Benátske výrobky sa vyvážali široko-ďaleko — do východnej časti Stredomoria i do severnej Európy. V roku 1399 anglický kráľ Richard II. dovolil dvom benátskym galéram kotviť v londýnskom prístave, aby tam mohli predávať svoj tovar zo skla. V tom istom období vlastnila benátske sklo aj francúzska šľachta. Po čase sa Murano preslávilo okrem iného aj zrkadlami, lustrami, predmetmi z farebného skla, zlatými a emailovými ozdobami, krištáľom, imitáciou drahých kameňov, pohármi so zložito zdobenou stopkou a výrobkami s jemnými vzormi.

Benátky si žiarlivo strážili svoje výrobné tajomstvá a zo všetkých síl sa snažili zabrániť tomu, že by im niekto začal v kvalite sklárskych výrobkov konkurovať. Už v 13. storočí mali sklári zakázané odsťahovať sa do iných miest. Tieto ochranné opatrenia sa ešte sprísnili a len plnoprávni obyvatelia Murana mohli pracovať ako sklári či učni. V jednom období sklári, ktorí utiekli z tejto oblasti a boli chytení, museli zaplatiť vysokú pokutu a s nohami v okovách stráviť päť rokov na galejach.

No aj napriek zákazom sa tunajší sklári presťahovali do rôznych miest Talianska a Európy a začali Muranu konkurovať. Vyrábali rovnaký tovar a používali pri tom rovnaké metódy. V mnohých prípadoch je priam nemožné odlíšiť ich výrobky — ktoré sa stali známymi ako à la façon de Venise, čiže benátsky štýl — od výrobkov zhotovených na Murane.

V 15. a 16. storočí dosiahlo benátske sklárske umenie svoj vrchol. Murano vďaka svojej tvorivosti pri výrobe jemného fúkaného krištáľu, maľovaných emailových výrobkov, nepriehľadného mliečneho skla (lattimo) a sieťového skla (reticello) — keď spomenieme len niektoré jeho známe produkty — dominovalo na trhu a dodávalo výrobky na kráľovské stoly.

Podľa jednej historičky sklárskeho umenia „zvedaví cestovatelia, ktorí navštívili lagúnu v čase, keď boli pece v prevádzke, si nenechali ujsť príležitosť ísť sa na ne pozrieť“. Ani my si nechceme nechať túto príležitosť ujsť. Preto v dnešné ráno ideme ku Canal Grande, kde nastupujeme na vaporetto, „vodný autobus“, ktorým sa dostaneme na Murano. Môžete sa k nám pripojiť.

Ukážky sklárskeho umenia

Na prvej zastávke na Murane vystupujeme z vaporetta a ľudia nám ukazujú cestu k najbližším sklárňam, v ktorých sklári bezplatne predvádzajú svoje umenie. Pozeráme sa, ako jeden sklár fúka do svojej sklárskej píšťaly a krúti ňou, aby z roztavenej skloviny na jej konci vytvoril predĺženú bublinu. Potom zručnými pohybmi pomocou klieští a nožníc vyťahuje, odštipuje a stláča roztavené sklo tak, aby z beztvarej masy vyformoval hlavu, nohy a chvost tancujúceho žrebca.

Po odchode zo sklárne prechádzame tichou uličkou Rio dei vetrai, kanálom sklárov. Tak ako vo väčšine častí Benátok, aj touto uličkou môžete ísť len pešo po chodníkoch alebo vodnou dopravou. Všímame si, že Murano je miestom desiatok sklárskych dielní a na každom rohu tu možno obdivovať sklárske výrobky. Niekde sú vystavené elegantné, kvalitné výrobky — čajové súpravy, svietniky a impozantné sochy z plného skla —, ktorých výroba si  nepochybne vyžadovala veľkú zručnosť a pozornosť. Inde vidíme dostupnejší tovar, od korálikov po vázy a farebné sklenené ťažidlá. Mnohé výrobky sú naozaj nádherné. A všetky sú zhotovené ručne.

Sme uchvátení, keď vidíme, ako sa rôzne predmety vyrábajú. Muranské sklo — pozostávajúce zo 70 percent piesku a 30 percent kalcinovanej sódy, vápenca, liadku a arzeniku — je tekuté pri 1400 stupňoch Celzia a úplne stuhne približne pri 500 stupňoch Celzia. Pri správnej teplote v tomto rozmedzí je mäkké a formovateľné. Preto keď chce sklár vyfúknuť alebo vytvarovať nejaký predmet, musí sklovinu opakovane dávať do ohňa, aby zostala tvárna. Sklári sedia na lavičkách medzi vodorovnými podperami, na ktoré si môžu oprieť píšťaly a točiť nimi. Ako jednou rukou točia píšťalu, v druhej ruke držia nejaký nástroj alebo formu z hruškového dreva nasiaknutú vodou, ktorá je zvlášť odolná voči vysokej teplote.

Pozeráme sa, ako jeden sklár fúka sklo v rámovej forme. Potom mu pomocník jeden koniec bubliny odreže a sklár krúti píšťalou okolo jej osi, aby sa bublina otvorila, tak ako sa otvára puk nejakého kvetu. Nato sklovinu znovu zahreje, pridá k nej ozdobný okraj a ďalej ju tvaruje, až z nej vznikne tienidlo lustra v tvare ľalie.

Keď chce sklár číre sklo zafarbiť, popráši ho tavným farebným práškom. Kvetinový vzor dosiahne murrinskou technikou. Vopred si zhotoví sklené tyče tak, aby v ich vnútri vznikol po celej dĺžke nejaký farebný vzor. Okrúhle plátky narezané z týchto sklených tyčí alebo sklené nite poukladá vedľa seba na kovovú platňu a pogúľa po nich nabratú sklovinu vytvarovanú do valca. Ozdoby sa na sklovinu prilepia a sklár ju opäť vsunie do pece, aby sa tieto mnohofarebné, sieťové alebo špirálové vzory do nej zatavili. Potom z takto pripravenej skloviny môže sklár vyfúknuť vázu, tienidlo lampy alebo čokoľvek, čo si kto zažiada. Predmety z hrubého skla s viacerými vrstvami farebného alebo číreho skla sa vyrábajú tak, že sa ponárajú do rôznych nádob s taveninou.

Áno, každý výrobok má svoj príbeh a svoju špeciálnu metódu výroby. Vďaka stáročnej tradícii dokážu sklári na benátskom historickom ostrove premieňať piesok za pomoci ohňa na nádherné trblietavé diela.

[Obrázok na strane 16]

Rio dei vetrai, Murano, Taliansko

[Obrázok na strane 17]

„Barovierovský pohár“ z 15. storočia

[Obrázok na strane 17]

Pohár zo 16. storočia rytý diamantovým hrotom

[Obrázky na strane 18]

1. Otvor pece

2. Sklár tvaruje nabratú sklovinu

3. Sklo musí znovu zohriať, aby bolo opäť tvárne

4. Pomocou klieští a nožníc pripája nohy tancujúcemu žrebcovi

5. Hotový výrobok

[Prameň ilustrácií]

Fotografie s láskavým dovolením http://philip.greenspun.com