Odveký boj o lepšie zdravie

JOANNE, ktorá žila v New Yorku, mala tuberkulózu (TBC). Nebol to však bežný typ TBC. Mala zmutovaný kmeň, ktorý je rezistentný prakticky voči všetkým liekom a na ktorý polovica infikovaných ľudí zomiera. Joanne sa ale pravidelne neliečila a najmenej jedného ďalšieho človeka nakazila. ‚Mali by sme ju držať pod zámkou,‘ vyjadrila sa jej nahnevaná lekárka.

TBC je veľmi stará smrteľná choroba. Zomreli na ňu doslova milióny ľudí. Známky tejto choroby sa našli aj na starovekých múmiách v Egypte a Peru. Dnes kmene TBC, ktoré sa znovu objavujú, zabíjajú ročne dva milióny ľudí.

Carlitos ležal na malej detskej postieľke v jednoduchom africkom príbytku a na čele mal kvapky potu. Malária ho natoľko oslabila, že už nedokázal ani plakať. Jeho ustarostení rodičia nemali peniaze na lieky a v blízkosti nebola ani žiadna nemocnica, kde by mohli pre svoje malé dieťa vyhľadať lekársku pomoc. Horúčka neustupovala a po 48 hodinách chlapec zomrel.

Malária zabíja ročne takmer jeden milión detí, ako bol Carlitos. Komár prenášajúci maláriu uštipne deti vo východoafrických dedinách priemerne 50- až 80-krát mesačne. Komáre sa šíria do nových oblastí a lieky proti malárii strácajú účinnosť. Každý rok trpí akútnymi príznakmi malárie podľa odhadu 300 miliónov ľudí.

Kenneth, 30-ročný muž v San Franciscu v Kalifornii, prvý raz navštívil lekára v roku 1980. Mal hnačky a sťažoval sa na únavu. O rok už nebol medzi živými. Napriek odbornej lekárskej starostlivosti jeho telo chradlo, až Kenneth napokon podľahol zápalu pľúc.

O dva roky neskôr v severnej Tanzánii, 16 000 kilometrov od San Francisca, sa u mladej ženy objavili podobné príznaky. O niekoľko týždňov už nevládala ani chodiť a krátko nato zomrela. Dedinčania nazvali túto nezvyčajnú chorobu Julianina choroba, pretože tú ženu, ako aj iné miestne ženy zjavne nakazil muž predávajúci tkaninu, na ktorej bol vytlačený nápis Juliana.

Kenneth aj tanzánska žena mali rovnakú chorobu: AIDS. Táto nová infekčná choroba začala znepokojovať ľudstvo začiatkom 80. rokov 20. storočia, práve keď sa zdalo, že lekárska veda porazila najnebezpečnejšie mikróby. V priebehu dvoch desaťročí bol počet obetí AIDS porovnateľný s počtom obetí moru, ktorý sa prehnal Euráziou v 14. storočí — moru, na ktorý Európa dodnes nezabudla.

 Čierna smrť

Mor nazývaný čierna smrť sa začal šíriť v roku 1347, keď v Messine na ostrove Sicília zakotvila loď z Krymu. Okrem bežného nákladu loď priviezla aj chorobu. * Zanedlho sa čierna smrť rozšírila po celom Taliansku.

Nasledujúci rok Agnolo di Tura zo Sieny v Taliansku opísal hrozný stav vo svojom domovskom meste slovami: ‚V máji začali ľudia v Siene umierať. Bolo to kruté a strašné. Postihnutí zomierali takmer okamžite. Zomierali po stovkách, vo dne v noci.‘ Potom dodal: ‚Tak ako mnohí iní, aj ja som vlastnými rukami pochoval svojich päť detí. Nikto neplakal bez ohľadu na to, koho stratil, lebo takmer každý očakával smrť. Zomrelo toľko ľudí, až všetci uverili, že je to koniec sveta.‘

Podľa niektorých historikov sa mor v priebehu štyroch rokov rozšíril po celej Európe a o život prišla približne tretina obyvateľstva — možno 20 až 30 miliónov ľudí. Obyvateľstvo bolo zdecimované aj na vzdialenom Islande. A v Číne na Ďalekom východe vraj klesol počet obyvateľov zo 123 miliónov začiatkom 13. storočia na 65 miliónov  v 14. storočí, zjavne následkom moru a sprievodného hladu.

Žiadna predchádzajúca epidémia, vojna ani hlad nespôsobili utrpenie na takom veľkom území. „Bola to pohroma, akej sa v ľudskej histórii nič nevyrovná,“ poznamenáva kniha Man and Microbes (Človek a mikróby). „V Európe, v severnej Afrike a v niektorých častiach Ázie zomrela štvrtina až polovica ľudí.“

Amerika čiernej smrti unikla, lebo bola od zvyšku sveta izolovaná. No zaoceánske lode zakrátko túto izoláciu ukončili a v 16. storočí postihla Nový svet vlna epidémií, ktoré si vyžiadali ešte viac obetí ako spomínaný mor.

Pravé kiahne dobývajú Ameriku

Keď v roku 1492 Kolumbus prišiel do Karibskej oblasti, opísal domorodcov ako ‚príjemne pôsobiacich ľudí s peknými črtami, strednej výšky a svalnatej postavy‘. Hoci vyzerali zdravo, neboli odolní voči chorobám Starého sveta.

V roku 1518 prepukla na ostrove Hispaniola (Haiti) epidémia pravých kiahní. Domorodí Američania sa s touto chorobou nikdy predtým nestretli a následky boli priam katastrofálne. Podľa odhadov Španielov, ktorí boli toho očitými svedkami, prežilo na ostrove len okolo tisíc ľudí. Táto epidémia sa zakrátko rozšírila do Mexika a Peru, kde mala podobné následky.

V nasledujúcom storočí, keď puritáni osídlili oblasť dnešného štátu Massachusetts v Severnej Amerike, kiahne prakticky vyhubili tamojších domorodých obyvateľov. „Takmer všetci domorodci zomreli na kiahne,“ napísal vodca puritánov John Winthrop.

Nasledovali aj ďalšie epidémie kiahní. Jeden zdroj uvádza, že približne za sto rokov od Kolumbovho príchodu prinesené choroby vyhladili 90 percent obyvateľov Nového sveta. V Mexiku klesol počet obyvateľov z 30 miliónov na 3 milióny, v Peru z 8 miliónov na jeden milión. Domorodí Američania, samozrejme, neboli jedinými obeťami pravých kiahní. „Kiahne si počas ľudskej histórie vyžiadali stámilióny životov, oveľa viac ako mor... a všetky vojny v 20. storočí dohromady,“ poznamenáva kniha Scourge—The Once and Future Threat of Smallpox.

Boj sa ešte neskončil

Hrozné epidémie moru a kiahní dnes možno považujeme za katastrofy, ktoré sú už dlho len na stránkach histórie. V 20. storočí ľudstvo vyhralo mnoho bitiek v boji proti infekčným chorobám, zvlášť v priemyselne rozvinutých krajinách. Lekári odhalili príčinu  väčšiny chorôb a našli aj spôsoby, ako ich liečiť. (Pozri rámček „Lekárske poznatky verzus povery“.) nové vakcíny a antibiotiká sa javili ako zázračné zbrane schopné zlikvidovať aj tú najťažšie zdolateľnú chorobu.

No ako poznamenal Dr. Richard Krause, bývalý riaditeľ amerického Národného inštitútu pre alergie a infekčné choroby, „výskyt epidémií je rovnako istý, ako je istá smrť a dane“. TBC a malária neboli odstránené. A novodobá pandémia AIDS je bolestnou pripomienkou, že morové nákazy stále ohrozujú našu zem. „Infekčné choroby zostávajú hlavnou príčinou smrti vo svete a zostanú ňou ešte dlhý čas,“ píše sa v knihe Man and Microbes.

Niektorí lekári sa obávajú, že napriek pozoruhodnému pokroku v boji proti chorobám výhry dosiahnuté v posledných desaťročiach môžu byť len dočasné. „Nebezpečenstvo infekčných chorôb nepominulo. Zväčšuje sa,“ varuje epidemiológ Robert Shope. Nasledujúci článok vysvetlí prečo.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 5]

V priebehu dvoch desaťročí bol počet obetí AIDS porovnateľný s počtom obetí moru, ktorý sa prehnal Euráziou v 14. storočí

[Rámček/obrázky na strane 6]

Lekárske poznatky verzus povery

V 14. storočí, keď čierna smrť ohrozovala pápežovu domácnosť v Avignone, osobný lekár informoval pápeža, že hlavnou príčinou tejto pohromy je konjunkcia troch planét — Saturna, Jupitera a Marsu — v znamení Vodnára.

Približne o štyri storočia neskôr George Washington ležal v posteli s bolesťou hrdla. Traja uznávaní lekári jeho infekciu liečili tým, že mu zo žily vypustili asi dva litre krvi. Do niekoľkých hodín pacient zomrel. Púšťanie žilou bolo bežným lekárskym postupom 2500 rokov — od Hippokrata až do polovice 19. storočia.

Hoci povery a tradície brzdili lekársky pokrok, oduševnení lekári usilovne pracovali na odhaľovaní príčin infekčných chorôb a na hľadaní liekov proti nim. Uvádzame niekoľko ich významných objavov.

▪ Kiahne. V roku 1798 sa Edwardovi Jennerovi podarilo vyvinúť vakcínu proti kiahňam. Počas 20. storočia sa vakcíny ukázali ako účinné aj v prevencii iných chorôb, napríklad detskej obrny, žltej zimnice, osýpok a rubeoly.

▪ Tuberkulóza. V roku 1882 Robert Koch objavil baktériu, ktorá spôsobuje tuberkulózu, a stanovil test na zistenie tejto choroby. Približne o 60 rokov bol objavený streptomycín, účinné antibiotikum na liečbu tuberkulózy. Tento liek sa ukázal ako užitočný aj pri liečbe bubonického moru.

▪ Malária. Od 17. storočia chinín — získavaný z kôry chinínovníka — zachránil život miliónom ľudí postihnutých maláriou. V roku 1897 Ronald Ross zistil, že prenášačmi tejto choroby sú komáre rodu Anopheles, a tak sa v snahe znížiť úmrtnosť v tropických krajinách začal boj proti komárom.

[Obrázky]

Nákres so znameniami zvieratníka (hore) a púšťanie žilou

[Prameň ilustrácií]

Oba obrázky: Biblioteca Histórica “Marqués de Valdecilla”

[Obrázky na strane 3]

Dnes kmene TBC, ktoré sa znovu objavujú, zabíjajú ročne dva milióny ľudí

[Pramene ilustrácií]

Röntgenová snímka: New Jersey Medical School–National Tuberculosis Center; muž: Photo: WHO/​Thierry Falise

[Obrázok na strane 4]

Nemecká rytina približne z roku 1500, zobrazujúca lekára s maskou na ochranu pred čiernou smrťou. V nose masky bola voňavá náplň

[Prameň ilustrácie]

Godo-Foto

[Obrázok na strane 4]

Baktéria, ktorá spôsobovala bubonický mor

[Prameň ilustrácie]

© Gary Gaugler/​Visuals Unlimited