Pozorujeme svet

Dopravná zápcha z pohľadu fyziky

Čudovali ste sa už niekedy, keď ste sa nejaký čas vliekli v kolóne áut, prečo náhle môžete ísť normálnou rýchlosťou bez toho, aby ste si všimli príčinu zdržania? „Existujú empirické dôvody na to, prečo sa jazdí slimačím tempom aj tam, kde sa nestala žiadna nehoda alebo kde nevidieť nerovný povrch,“ poznamenávajú noviny The Wall Street Journal. „Autá sa správajú podobne ako molekuly v plyne.“ Dokonca aj krátke spomalenie môže vyvolať „kompresívnu vlnu“, ktorá sa šíri dozadu a spôsobuje, že autá ďaleko vzadu spomaľujú. „Podľa jedného odhadu tri štvrtiny dopravných zápch nemajú viditeľný dôvod,“ uvádza sa v novinách. „Príčina vznikla a pominula pred hodinami, ale jej následky ostávajú.“ Zmeniť trasu jazdy, aby ste sa vyhli zápche, je možno účinné, keď je mesto relatívne prázdne. Ale keď sa ulice plnia a iní šoféri sa správajú rovnako, „možnosť nájsť rýchlu cestu je asi taká istá ako vybrať si najrýchlejší rad pri pokladnici v potravinách,“ píše sa v článku. „Pokojní vodiči v skutočnosti pochodia lepšie ako vodiči, ktorí sú rozhodnutí nájsť najrýchlejšiu cestu.“

 Skorá závislosť od nikotínu

„Prvé potiahnutie z cigarety by mohlo stačiť na to, aby sa dospievajúci stal závislým,“ podávajú správu kanadské noviny National Post. „Pozoruhodné zistenia vyvrátili predchádzajúci názor, že nikotínová závislosť sa vyvíja postupne a objavuje sa až po niekoľkých rokoch silného fajčenia.“ Výskumníci v priebehu približne šiestich rokov pozorovali 1200 dospievajúcich a zistili, že „závislosť tela je oveľa silnejšia ako tlak vrstovníkov, dokonca aj u tých, ktorí fajčili iba zriedkavo,“ uvádzajú noviny. Podľa štúdie „príznaky závislosti od nikotínu sa u mnohých mladých fajčiarov objavujú v čase medzi tým, keď sa po prvý raz dostanú do kontaktu s nikotínom, a tým, keď začnú denne fajčiť“. Výskumníci hovoria, že kampane proti fajčeniu by mali byť prispôsobené tak, aby mladým pomáhali nielen odolávať tlaku fajčiť, ale aby tiež pomohli prekonať závislosť od nikotínu tým, ktorí už niekedy fajčili.

Je prehnaná čistota pol života?

Mnohí ľudia si na konci dňa radi doprajú dlhú horúcu sprchu alebo kúpeľ. Ale „úzkostlivé umývanie sa môže spôsobiť mnohé kožné problémy,“ upozorňujú austrálske noviny The Daily Telegraph. „Ľudia sa sprchujú príliš často, príliš dlho a používajú nesprávne druhy výrobkov na pleť.“ Dermatologička doktorka Megan Andrewsová vysvetľuje: „Všetci sa radi cítime čistučkí, ale v skutočnosti pocit, že sme čistučkí, znamená, že pokožka je poškodená... Ľudia sa cítia dobre, ale škodia si.“ Prečo? Lebo prílišná horlivosť v umývaní vašu pokožku „zbaví prirodzeného mazu, naruší jej ochrannú bariéru z mikroorganizmov a najväčší orgán tela sa stane náchylným na jemné popraskanie a vznik jazvičiek,“ uvádzajú noviny, pričom zdôrazňujú, že suché zimné počasie „je časom na osobitnú starostlivosť“. Doktorka Andrewsová odporúča iba jednu rýchlu sprchu denne.

Katastrofálna rada

„Do 70. rokov 20. storočia ľudia vo väčšine dedín v Bangladéši a Západnom Bengálsku [India] kopali plytké studne alebo naberali vodu z jazier či riek — a pravidelne trpeli cholerou, dyzentériou a inými chorobami prenášanými vodou,“ uvádzajú noviny The Guardian Weekly. „Potom OSN ľuďom poradila, aby vyvŕtali hlboké ‚rúrkové studne‘ do akviferov (vrstiev veľmi pórovitej a priepustnej vodonosnej horniny), a tak získali čistú vodu bez choroboplodných zárodkov.“ V Bangladéši, Vietname, Laose, Barme (teraz Mjanmarsko), Thajsku, Nepále, Číne, Pakistane, Kambodži a Západnom Bengálsku v Indii vyhĺbili takmer 20 miliónov rúrkových studní. Ale mnohé studne sa končili vo vrstvách hornín obsahujúcich arzén, ktoré ležia hlboko pod zemským povrchom. Viedlo to k otrave arzénom v takom meradle, že Svetová zdravotnícka organizácia ju nazvala „najväčšou masovou otravou obyvateľstva na svete v dejinách“. V priebehu posledných dvoch desaťročí pilo kontaminovanú vodu asi 150 miliónov ľudí. Len v Bangladéši dosahuje počet prípadov vážnej otravy arzénom 15 000 ľudí. Miestne skupiny, vlády a OSN zvažujú možnosti riešenia, ale použiteľnú stratégiu na nápravu situácie zatiaľ nenašli.

Deti oznamujú samovraždu vopred

„Osemdesiat percent detí, ktoré sa pokúsia spáchať samovraždu alebo ju spáchajú, to oznamuje slovne alebo písomne niekoľko dní či mesiacov dopredu,“ uvádzajú mexické noviny Milenio. Hlavnými príčinami, prečo deti strácajú chuť žiť, je násilie (fyzické, citové alebo slovné), sexuálne zneužívanie, rozpad rodiny a problémy v škole. Podľa Josého Luisa Vázqueza, psychiatra z Mexického inštitútu sociálneho zabezpečenia, sa smrť stala v televízii, vo filmoch, videohrách a v knihách takou každodennou záležitosťou, že deti si vytvárajú chybnú predstavu o hodnote života. Dodáva, že 15 z každých 100 detí vo veku od osem do desať rokov má samovražedné myšlienky a piatim percentám z nich sa podarí zobrať si život. Noviny odporúčajú venovať pozornosť deťom, keď spomínajú samovraždu, a nezamietnuť ich slová len ako spôsob vydierania alebo ako pokus o upútanie pozornosti. Ďalej hovoria: „Rodičia by mali byť so svojimi deťmi a hrať sa s nimi, nikdy s nimi neprestať komunikovať a vždy im prejavovať lásku.“

Hnev vám škodí

Podľa Valentiny D’Ursovej, ktorá vyučuje psychológiu na Padovskej univerzite v Taliansku, „hnev je stále rastúcim fenoménom v našej spoločnosti, ale na organizmus má negatívny vplyv“. Keď sa nahneváme, svaly sa napnú, zrýchli sa tlkot srdca i dýchanie a telo sa dostáva do stresu. Hnev môže tiež oslabiť schopnosť človeka rozumne uvažovať a môže znížiť jeho schopnosť ovládať svoje konanie. „Naučme sa predvídať napäté situácie... Povedzme pokojne a priamo ‚nesúhlasím‘, a budeme žiť oveľa lepšie,“ navrhuje D’Ursová.

Stresovaní lekári

Kanadské lekárske združenie nedávno robilo výskum medzi 2251 lekármi v celej krajine a „zistilo, že 45,7 percenta z nich bolo v pokročilom stave vyčerpanosti, pre ktorú je charakteristická citová únava, cynizmus a pocity neefektívnosti v práci,“ píše sa v novinách Vancouver Sun. Podľa doktora Paula Farnana, koordinátora Programu na podporu lekárov v Britskej Kolumbii, k faktorom, ktoré prispievajú k stresu mnohých lekárov, patria ťažkosti nájsť si zástupcu, keď si chcú zobrať dovolenku, náročná pohotovostná služba mimo pracoviska a zaťažujúca kancelárska agenda. Doktor Farnan povzbudzuje lekárov, ktorí sú v strese, aby našli v živote vyrovnanosť tým, že budú viac času tráviť s rodinou a budú robiť činnosti, ktoré ich citovo a duchovne uspokoja.