Ako prekonať osamelosť

KEĎŽE osamelosť je veľmi silný pocit, nie je ľahké ju prekonať. Čo môže urobiť ten, kto sa cíti osamelý? Čo pomohlo niektorým prekonať silný pocit osamelosti?

Boj s osamelosťou

Helen * je rada sama, keď sa potrebuje v niečom rozhodnúť, ale uvedomuje si, že osamelosť môže byť nebezpečná. V detstve málo komunikovala s rodičmi. Nevedela, ako si získať ich pozornosť, a tak sa radšej vždy zavrela do svojej izby. Rozpráva: „Rozvinula sa u mňa porucha príjmu potravy. Upadla som do depresie. Hovorila som si: ‚Prečo by ma mali trápiť problémy mojich rodičov, keď ich netrápia moje problémy?‘ Potom som si začala myslieť, že manželstvo by vyplnilo prázdnotu, ktorú som pociťovala. Považovala som manželstvo za únik z tejto situácie. Po krátkom čase som si však povedala: ‚Prečo by som mala niekomu ničiť život? Najprv musím napraviť  svoje zmýšľanie!‘ Modlila som sa k Jehovovi o pomoc a hovorila som mu o svojom trápení.

V Biblii som našla veľmi povzbudzujúce slová, ako napríklad v Izaiášovi 41:10, kde sa píše: ‚Neboj sa, veď som s tebou. Nepozeraj uprene dookola, veď som tvoj Boh. Ja ťa upevním. Ja ti skutočne pomôžem. Áno, ja ťa budem pevne držať svojou pravicou spravodlivosti.‘ Tieto slová mi veľmi pomohli, lebo som mala pocit, akoby som nemala žiadneho otca. Dnes si čítam Bibliu pravidelne a modlím sa k svojmu nebeskému Otcovi. Naučila som sa prekonávať osamelosť.“

Po smrti niekoho milovaného človek pociťuje žiaľ, ktorý môže viesť k osamelosti. Luisa má 16 rokov a o svojom pocite úzkosti hovorí: „Môjho otca zabili, keď som mala päť rokov. Útechu som hľadala u starej mamy, ale nikdy som necítila, že by ma naozaj mala rada. Nedostávalo sa mi veľa náklonnosti, keď som to ako dieťa najviac potrebovala. Ako osem- a deväťročná som sa trikrát pokúsila o samovraždu. Myslela som si, že pre moju rodinu bude najlepšie, keď zomriem, lebo pre matku bolo veľmi ťažké zaobstarávať jedlo pre moje tri sestry i pre mňa. Potom sme sa začali stretávať s Jehovovými svedkami. Jedna mladá manželská dvojica prejavovala o mňa úprimný záujem. Hovorievali mi: ‚Sme radi, že ťa máme. Potrebujeme ťa.‘ Slová ‚potrebujeme ťa‘ mi dodávali veľkú silu. Niekedy neviem vyjadriť svoje pocity pred inými, ale keď si čítam články zo Strážnej veže a Prebuďte sa!, ďakujem Jehovovi, lebo prostredníctvom týchto publikácií cítim jeho lásku. V mnohých veciach som urobila zmeny. Dnes sa dokážem usmievať a viem matke povedať o svojich pocitoch žiaľu i radosti. Niekedy sa mi vynárajú spomienky na minulosť, ale už to nie je také, aké to bolo predtým, keď som sa pokúšala o samovraždu alebo keď som sa prestala rozprávať so svojimi blízkymi. Vždy pamätám na to, čo povedal žalmista Dávid: ‚Kvôli svojim bratom a svojim druhom ja budem teraz hovoriť: „Kiež je v tebe pokoj.“‘“ — Žalm 122:8.

Martha je už 22 rokov rozvedená a sama vychovávala dieťa. „Keď myslím na to, že som v niečom zlyhala, zvyčajne sa u mňa vynoria pocity  bezcennosti a osamelosti,“ hovorí. Ako tieto pocity prekonáva? Vysvetľuje: „Zistila som, že najlepší spôsob, ako ich prekonať, je okamžite začať o nich hovoriť s Jehovom Bohom. Keď sa modlím, viem, že nie som sama. Jehova mi rozumie lepšie ako ja sama. Snažím sa tiež nachádzať spôsoby, ako prejaviť osobný záujem o iných. Zvlášť mocnou zbraňou proti negatívnym pocitom je pre mňa moja služba celým časom. Keď sa rozprávate s inými o požehnaniach Božieho Kráľovstva a vidíte, že vaši poslucháči nemajú vôbec žiadnu nádej a považujú svoje problémy za trvalé, uvedomíte si, že máte silné dôvody chcieť ďalej žiť a ďalej bojovať.“

Elba, ktorá má 93 rokov a ktorej jediné dieťa slúži v misionárskej službe v inej krajine, hovorí, ako sa ona vyrovnáva so svojou osamelosťou: „Keď moja dcéra a jej manžel dostali pozvanie do Gileádu, biblickej školy Watchtower, videla som, ako ich tváre žiaria radosťou, a tešila som sa s nimi. Neskôr, keď boli pridelení do cudzej krajiny, začala som uvažovať trochu sebecky. Vedela som, že už ich nebudem mať pri sebe, a bolo mi trochu smutno. Moja situácia mi pripomínala situáciu Jeftu a jeho jedinej dcéry, ako ju opisuje 11. kapitola knihy Sudcovia. So slzami v očiach som sa modlila k Jehovovi a žiadala som ho o odpustenie. Moje deti udržiavajú so mnou stály kontakt. Viem, že majú veľa práce, ale nech slúžia kdekoľvek, nájdu si čas na to, aby mi napísali a podelili sa so mnou o svoje skúsenosti zo zvestovateľskej služby. Čítam si ich listy znovu a znovu. Je to, akoby sa so mnou každý týždeň rozprávali, a som za to vďačná. Aj kresťanskí starší v našom zbore sa zaujímajú o nás, ktorí sme už vekom starší alebo telesne slabí, a uisťujú sa, či nás má kto odviezť na zborové zhromaždenie a či máme všetko, čo potrebujeme. Moji duchovní bratia a sestry sú pre mňa naozaj požehnaním od Jehovu.“

Aj vy môžete prekonať osamelosť

Či ste mladý, alebo vekom starší, slobodný alebo v manželstve, či máte rodičov, alebo ste sirota, či vám zomrel niekto milovaný, alebo zažívate osamelosť z akéhokoľvek iného dôvodu, existujú spôsoby, ako tento pocit prekonať. Jocabed, 18-ročné dievča, ktorého otec opustil šesťčlennú rodinu a odišiel do inej krajiny, hovorí: „Neuzatváraj sa do seba! Je dôležité, aby sme o svojich pocitoch hovorili. Ak nebudeme o nich hovoriť, nikto nás nebude môcť pochopiť.“ Ďalej odporúča: „Prestaň sa zaoberať len sebou. Popros o pomoc zrelých ľudí, nie mladých, ktorí môžu byť na tom horšie ako ty.“ Luisa, ktorú sme už spomínali, hovorí: „Keď sa vrúcne modlíme k Jehovovi, môžeme získať potrebnú pomoc, aby sme sa dostali zo slepej uličky.“ Jorge, ktorému zomrela manželka, hovorí, ako sa on vyrovnáva s osamelosťou: „Potrebná je vytrvalosť. Veľmi mi pomáha, keď prejavujem záujem o iných. Keď v rozhovoroch s druhými prejavujeme empatiu, tieto rozhovory majú zmysel a pomáhajú nám vnímať krásu iných ľudí.“ — 1. Petra 3:8.

Teda je mnoho spôsobov, ako môžeme prekonávať osamelosť. Ale príde niekedy deň, keď už bude osamelosť vecou minulosti? Ak áno, ako bude odstránená? Na tieto otázky odpovie nasledujúci článok.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 8]

„Keď sa vrúcne modlíme k Jehovovi, môžeme získať potrebnú pomoc, aby sme sa dostali zo slepej uličky.“ — Luisa

 [Rámček/obrázky na strane 7]

Čo môžete urobiť, aby ste neboli osamelý

▪ Nevnímajte svoju situáciu ako trvalú, ale uznajte, že ju možno zmeniť a že niečo podobné zažívajú aj iní.

▪ Nebuďte voči sebe nerozumne náročný.

▪ Buďte so sebou vo všeobecnosti spokojný.

▪ Vytvorte si dobré návyky, pokiaľ ide o jedenie, cvičenie a dostatočný spánok.

▪ Čas samoty využívajte na tvorivú činnosť alebo na učenie sa nových vecí.

▪ Dávajte si pozor, aby ste neposudzovali ľudí na základe svojich minulých skúseností.

▪ Vážte si svojich priateľov a ich jedinečné vlastnosti. Pracujte na tom, aby ste si vytvorili okruh priateľov. Hľadajte rady u starších a skúsenejších ľudí.

▪ Robte niečo pre druhých — potešte ich úsmevom, láskavým slovom alebo nejakou myšlienkou z Biblie. Pocit, že vás druhí potrebujú, je účinným liekom proti osamelosti.

▪ Zaháňajte predstavy o tom, že si rozvíjate vzťah s nejakou filmovou alebo televíznou hviezdou, postavou z románu či s niekým, s kým ste sa zoznámili cez internet.

▪ Ak máte manželského partnera, neočakávajte, že uspokojí všetky vaše citové potreby. Naučte sa vychádzať si v ústrety, pomáhať si navzájom a podporovať sa.

▪ Učte sa komunikovať s druhými a byť dobrým poslucháčom. Zameriavajte sa na iných a na ich záujmy. Prejavujte empatiu.

▪ Ak sa cítite osamelý, priznajte si to a porozprávajte sa o tom s priateľom, ktorý je zrelý a ktorému dôverujete. Vyhnite sa tomu, že by ste mlčky trpeli.

▪ Nepite veľa alkoholu alebo ho nepite vôbec. Svoje problémy neutopíte v alkohole — časom znovu vyplávajú na povrch.

▪ Dávajte si pozor na to, aby ste neprejavovali pýchu. Odpúšťajte tým, ktorí vás zrania, a snažte sa vždy napraviť vzájomné vzťahy. Buďte ochotný zbúrať múry nedôvery.

[Obrázok na strane 6]

Ako môže človek prekonať osamelosť?