Čo o tom hovorí Biblia?

Je úzkosť znakom nedostatku viery?

„ÚZKOSŤ JE ZAKÁZANÁ.“ Pod týmto nadpisom jeden pastor na začiatku 20. storočia napísal, že úzkosť o hmotné veci je nielen nesprávna, ale že je to aj „veľmi vážny hriech“. A prednedávnom jeden pozorovateľ na tému prekonania obáv a úzkosti uviedol: „Obavy sú prejavom toho, že nedôverujeme Bohu.“

Obaja autori vyvodili tieto závery z Kázne na vrchu, v ktorej Ježiš povedal: „Prestaňte byť úzkostliví.“ ​(Matúš 6:25) Keďže úzkosť dnes dolieha na mnohých ľudí, mohli by sme sa spýtať: Mal by sa kresťan cítiť vinný, keď je úzkostlivý? Sú pocity úzkosti znakom nedostatku viery?

Boh chápe našu nedokonalosť

Biblia neučí, že každá úzkosť vyplýva z nedostatku viery. Keď berieme do úvahy, že žijeme v ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘, je takmer nemožné, aby sme do istej miery neprežívali úzkosť. (2. Timotejovi 3:1) Verní kresťania sa musia denne vyrovnávať s úzkosťou, ktorú spôsobuje slabé zdravie, staroba, ekonomický tlak, konflikty v rodine, zločinnosť a iné problémy. Strach a obavy pociťovali aj Boží služobníci v staroveku.

Zamyslime sa nad biblickou správou o Lótovi. Boh dal Lótovi pokyn, aby utiekol do hôr, a tak nebol zmetený pri zničení Sodomy a Gomory. Ale Lóta sa zmocnila úzkosť. Povedal: „Prosím, nie tak, Jehova!“ A váhavo pokračoval: „Ale ja — ja nie som schopný uniknúť do hornatého kraja, aby ma nedostihlo nešťastie a aby som istotne  nezomrel.“ Prečo sa Lót bál utiecť do hôr? Biblia to nehovorí. Nech už mal Lót na to akýkoľvek dôvod, bol úplne vystrašený. Ako reagoval Boh? Pokarhal Lóta za nedostatok viery alebo za to, že mu nedôveroval? Nie. Naopak, Jehova prejavil ohľaduplnosť a dovolil Lótovi, aby utiekol do neďalekého mesta. — 1. Mojžišova 19:18–22.

V Biblii sú aj ďalšie príklady verných ctiteľov, na ktorých občas doľahla veľká úzkosť. Prorok Eliáš dostal strach a utiekol, keď sa dozvedel, že jeho život je v ohrození. (1. Kráľov 19:1–4) Mojžiš, Anna, Dávid, Habakuk, Pavol a ďalší muži i ženy silnej viery dali tiež najavo úzkosť. (2. Mojžišova 4:10; 1. Samuelova 1:6; Žalm 55:5; Habakuk 1:2, 3; 2. Korinťanom 11:28) Boh im však prejavil súcit a ďalej ich používal v službe, čím ukázal, že nedokonalých ľudí skutočne chápe.

„Hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme“

Ale keby sme stále pociťovali úzkosť, mohlo by nás to vyčerpať a viesť k tomu, že by sme prestali dôverovať Bohu. Apoštol Pavol označil nedostatok viery za „hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme“. (Hebrejom 12:1) Pavol do týchto slov zahrnul aj seba, čím pravdepodobne pripustil vlastný sklon nechať ‚sa ľahko zapliesť‘ do chvíľkového oslabenia viery.

Možno to tak bolo i v prípade Zechariáša, ktorý neveril anjelovi, keď mu oznámil, že jeho manželka oťarchavie. A Ježišovi apoštoli pri jednej príležitosti nedokázali uzdravovať, pretože mali „malú vieru“. Napriek tomu títo jednotlivci mali naďalej Božie schválenie. — Matúš 17:18–20; Lukáš 1:18, 20, 67; Ján 17:26.

Na druhej strane Biblia obsahuje aj príklady ľudí, ktorí stratili dôveru v Boha a niesli za to vážne následky. Napríklad mnohí Izraeliti, ktorí opustili Egypt, nemohli pre nedostatok viery vstúpiť do Zasľúbenej krajiny. V jednom prípade dokonca hovorili priamo proti Bohu. Povedali: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta, aby sme zomreli v pustatine? Veď niet tu chleba a vody.“ Boh ich na znak svojej nepriazne potrestal tým, že medzi nich poslal jedovaté hady. — 4. Mojžišova 21:5, 6.

Obyvatelia Nazareta, Ježišovho domovského mesta, stratili výsadu vidieť viac zázrakov v ich oblasti preto, že im chýbala viera. Okrem toho Ježiš pre nedostatok viery ostro odsúdil zlú generáciu tých dní. (Matúš 13:58; 17:17; Hebrejom 3:19) Apoštol Pavol preto oprávnene varoval: „Dajte si pozor, bratia, aby sa v niekom z vás niekedy nevyvinulo zlé srdce bez viery tým, že by sa odvrátil od živého Boha.“ — Hebrejom 3:12.

Nedostatok viery môže teda v krajnom prípade prameniť zo zlého srdca. Ale u Zechariáša a Ježišových apoštolov, o ktorých sme sa zmienili, to tak nebolo. Nedostatok viery u nich zapríčinila chvíľková slabosť. Ich celkový spôsob života však ukazoval, že boli „čistého srdca“. — Matúš 5:8.

Boh pozná naše potreby

Písma nám pomáhajú rozlíšiť bežnú úzkosť od hriechu z nedostatku viery. Každodenné pocity úzkosti alebo aj chvíľkové zlyhanie viery zapríčinené ľudskou slabosťou by sa nemali zamieňať s úplným nedostatkom dôvery v Boha, keďže takýto nedostatok dôvery pramení zo zlého, necitlivého srdca. Preto by kresťania nemali mať pocity viny, že z času na čas zažívajú úzkosť.

Napriek tomu je potrebná opatrnosť, aby úzkosť neprerástla do prílišných rozmerov a neovládala náš život. A tak môžeme vidieť múdrosť v týchto Ježišových slovách: „Nikdy nebuďte úzkostliví a nehovorte: ‚Čo máme jesť?‘ alebo ‚Čo máme piť?‘ alebo ‚Čo si oblečieme?‘“ A potom pokračoval týmto utešujúcim vyjadrením: „Veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete. Preto stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ — Matúš 6:25–33.

[Obrázok na strane 16]

Apoštol Pavol zažíval úzkosť