Londýnska pevnosť Tower — pamiatka búrlivej minulosti

PREHRAŤ

Londýnska pevnosť Tower — pamiatka búrlivej minulosti

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRITÁNII

VO VÝCHODNEJ časti Londýna dominuje nad riekou Temžou jedna z najslávnejších historických pamiatok na svete — londýnska pevnosť Tower. Takmer tisíc rokov hrala táto rozsiahla pevnosť, palác i väznica ústrednú úlohu v búrlivých anglických dejinách. Jej bránami prešli králi, kráľovné, dvorania, duchovní, politici i sudcovia — niektorí z nich sa odtiaľ triumfálne vrátili, iní sa už nikdy neobjavili medzi živými. Prečo bol Tower postavený a aké ľudské drámy, ktoré sa odohrali za jeho múrmi, mali vplyv na utváranie dejín Anglicka?

Kráľovská pevnosť

Keď normandský vojvoda Viliam vpadol v roku 1066 do Anglicka, dal vybudovať niekoľko hradov, ktoré mali odstrašiť nepriateľských Anglosasov. Najimpozantnejšia budova vyrástla v Londýne. Na juhovýchodnom rohu starých rímskych mestských hradieb najskôr vznikla drevená pevnosť, ktorú onedlho nahradila veľká kamenná stavba Great Tower. Táto takmer štvorcová veža s rozmermi 32 x 36 metrov, ktorá sa týčila do výšky 27 metrov, vzbudzovala v miestnych obyvateľoch strach. Keď ju jeden z ďalších kráľov dal obieliť, stala sa známou ako White Tower.

Nasledujúci králi k nej pristavali veže rôznych veľkostí, dva masívne múry opevnenia a vyhĺbili priekopu, a tak vznikol areál jednej z najnedobytnejších pevností v Európe. Práve preto niekedy za jeho múrmi hľadali útočisko králi, ktorí utekali pred búriacimi sa poddanými. V čase občianskej vojny získavala kontrolu nad Towerom — symbolom moci a vlády — strana, ktorá vychádzala ako víťazná. V pokojnejších časoch zase z Toweru vychádzal impozantný korunovačný sprievod. Niekedy tu sídlil kráľ, ktorý spolu so svojou družinou býval v bohato zdobených komnatách a na okázalých hostinách v nich prijímal svojich priateľov. Ale kráľovským nepriateľom sa dostávalo trochu iného prijatia.

Štátna väznica

Tower sa po prvý raz stal väznicou v roku 1100, ale nebola to väznica určená pre každého. Boli tu väznení iba vysokopostavení a vplyvní ľudia. K významným väzňom patrili porazení králi Škótska a Francúzska, ako aj príslušníci šľachty a cirkevní hodnostári, ktorí upadli do nepriazne kráľa alebo sa stali zradcami. Z času na čas sa tu odohrali popravy či dokonca vraždy. V Toweri bol zavraždený Henrich VI., tiež dvanásťročný Eduard V. a jeho mladší brat.

Väzni boli ubytovaní všade, kde sa našlo miesto, a boli buď prísne strážení, alebo sa mohli voľne pohybovať po hradnom pozemku. Niektorí boli odsúdení na krátky čas, iní nadlho. Na osem mesiacov tu bol pre svoje náboženské vyznanie uväznený William Penn, ktorý neskôr založil americkú kolóniu Pensylvánia. Karola, vojvodu orleánskeho a synovca francúzskeho kráľa, tu po porážke v bitke držali s prestávkami 25 rokov, až kým za neho nebolo vyplatené obrovské výkupné. Dvoran, bádateľ a spisovateľ sir Walter Raleigh si tu 13 dlhých rokov krátil písaním knihy History of the World (História sveta). Potom ho dočasne prepustili a nakoniec popravili.

Počet popráv narastá

Povesť krutého väzenia si však Tower získal až v období reformácie. Henrich VIII. veľmi túžil po mužskom potomkovi, preto vystúpil z rímskokatolíckej cirkvi a začal popravovať ľudí, ktorí ho odmietali uznať za hlavu anglikánskej cirkvi. Ani druhá Henrichova manželka, Anna Boleynová, mu neporodila syna, a tak bola spolu s bratom a štyrmi ďalšími v Toweri sťatá za údajnú velezradu a smilstvo. Rovnaký osud čakal aj piatu Henrichovu manželku, Katarínu Howardovú. Aj mnohí šľachtici s kráľovskou krvou, ktorí boli hrozbou pre trón, boli uvrhnutí do Toweru a zomreli na popravisku.

Keď sa kráľom stal Henrichov mladý syn, protestant Eduard VI., pokračoval v brutálnych popravách. Ale po necelých šiestich rokoch zomrel a na trón nastúpila Henrichova dcéra Mária, horlivá katolíčka. Nestrácala čas a dala sťať šestnásťročnú lady Janu Greyovú a jej mladého manžela, ktorí boli figúrkami v boji o moc. Potom prišli na rad protestantskí nepriatelia. V Toweri strávila mnoho týždňov plných úzkosti aj Máriina nevlastná sestra Alžbeta, ale potom bola prepustená. Keď sa však sama stala kráľovnou, dala uväzniť a popraviť tých, ktorí odmietli vzdať sa katolíckej viery a stavali sa proti jej vláde.

Aj keď v Toweri boli zavreté tisíce väzňov, za jeho múrmi sťali iba päť žien a dvoch mužov, ktorých tak ušetrili pohany spojenej s verejnou popravou. Tri ženy boli kráľovné — Anna Boleynová, Katarína Howardová a Jana Greyová, ktorá vládla len deväť dní. Väčšina ostatných popráv, zvyčajne sťatím, sa konala na neďalekom pahorku Tower Hill pred veľkými rozbúrenými davmi. Odťaté hlavy napichli na kôl a vystavili ich na moste London Bridge ako výstrahu pre iných, zatiaľ čo bezhlavé telá odniesli späť do Toweru, kde ich pochovali pod kaplnkou. Celkovo tam bolo pochovaných vyše 1500 tiel.

Niekedy, zvyčajne však iba s úradným povolením, väzňov v Toweri mučili, aby ich donútili k priznaniu. V roku 1605 natiahli na škripec Guya Fawkesa, účastníka Sprisahania pušného prachu, ktorý sa pokúsil vyhodiť do vzduchu Parlament, a tak zavraždiť kráľa. Takýmto mučením ho chceli pred popravou prinútiť, aby prezradil mená spolupáchateľov.

V 17. storočí sa na krátky čas dostalo Anglicko aj Tower pod vládu Olivera Cromwella a prívržencov parlamentu. Po tom, čo bolo v Anglicku opäť nastolené kráľovstvo a na trón zasadol Karol II., bolo do Toweru posielaných menej väzňov. V roku 1747 sa na Tower Hill konala posledná poprava sťatím, ale úloha Toweru ako štátnej väznice sa tým neskončila. Počas prvej svetovej vojny tu väznili 11 nemeckých špiónov, ktorých zastrelila popravná čata. V druhej svetovej vojne tu nakrátko boli zavretí vojnoví zajatci vrátane Rudolfa Hessa, zástupcu reichsführera Hitlera. Poslednou obeťou, ktorá zomrela za múrmi Toweru, bol špión Joseph Jakobs, ktorého zastrelili v auguste 1941.

Čestná stráž a korunovačné klenoty

Väznice a budovy Toweru od jeho začiatku strážili dozorcovia, ktorí boli na túto úlohu zvlášť vyberaní. Vznik tejto čestnej stráže sa datuje do roku 1485. V tých dňoch boli väzni často privážaní po rieke a vstupovali do Toweru cez Traitor’s Gate (Bránu zradcu). V prípade, že sa obvinený vracal zo súdu, diváci sledovali, akým smerom žalárnik, ktorý ho sprevádzal, drží sekeru. Ak bolo ostrie obrátené na väzňa, znamenalo to ďalšiu popravu.

Členovia čestnej stráže ešte stále strážia Tower a zároveň sú aj profesionálnymi sprievodcami množstva návštevníkov. Pri slávnostných príležitostiach si obliekajú oslnivú livrej Tudorovcov, ktorú tvorí červeno-zlatá tunika s vysokým bielym golierom, ale pri výkone bežných povinností majú oblečenú modro-červenú viktoriánsku uniformu. Všeobecne sú známi ako beefeaters (jedáci hovädziny), čo je výsmešná prezývka, ktorá pravdepodobne vznikla v období hladomoru. Vtedy sa Londýnčanom minuli zásoby potravín, ale čestná stráž vždy dostávala svoj prídel hovädziny, čím si koruna zaisťovala vernosť stráže.

V Toweri hniezdia krkavce čierne, za ktoré je zodpovedný strážca krkavcov. Jedna povesť hovorí, že Anglicko postihne pohroma, ak krkavce niekedy opustia Tower, a preto im pristrihujú krídla.

Strážcovia majú za úlohu dozerať aj na slávne britské korunovačné klenoty, ktoré sú uložené v Jewel House a od 17. storočia sú vystavené pre verejnosť. Najväčší zo všetkých existujúcich vysokokvalitne vybrúsených diamantov na svete, Cullinan I, je jedným z kameňov nevyčísliteľnej hodnoty, ktoré sú osadené v korunách, jablkách a žezlách stále používaných kráľovskou rodinou.

Zoologická záhrada, mincovňa a zbrojnica

Na začiatku 13. storočia kráľ Ján držal v Toweri levy, ale kráľovský zverinec bol v skutočnosti založený až vtedy, keď jeho nástupca, Henrich III., dostal od európskych panovníkov tri leopardy, polárneho medveďa a slona. Zvieratá mali slúžiť na rozptýlenie kráľa a jeho dvora, ale keď medveď priviazaný na lano plával v Temži a chytal tam ryby, túto atrakciu sledoval celý Londýn. V priebehu rokov pribudli do zverinca ďalšie exotické zvieratá a od čias vlády Alžbety I. bol sprístupnený verejnosti. Existoval do 30. rokov 19. storočia, keď bol zatvorený a zvieratá boli presťahované do novootvorenej zoologickej záhrady v londýnskom Regent’s Parku.

Na území Toweru fungovala vyše 500 rokov aj významná pobočka Kráľovskej mincovne. Jedno z najrušnejších období jej činnosti bolo počas vlády Henricha VIII., keď sa v nej razili mince zo striebra, ktoré Henrich skonfiškoval kláštorom po tom, čo ich dal rozpustiť. Tower tiež chránil dôležité štátne a úradné záznamy a bola tu aj výroba a sklad vojenskej výzbroje pre kráľa a jeho armádu.

Spomienka na minulosť

Londýnsky Tower dnes patrí k najvýznamnejším turistickým atrakciám v Británii. Zachoval si svoj pôvodný vzhľad, a tak keď sa návštevník prechádza popri pochmúrnych sivých vežiach a po dláždených uliciach, nemôže si nespomenúť na násilie, utrpenie a ľudské drámy, ktoré sa v priebehu stáročí odohrali za jeho múrmi. Jeho búrlivá história je výstižne zhrnutá na mieste popraviska na Tower Hill. Malá pamätná plaketa, ktorá je tam umiestnená, pripomína ‚tragickú históriu a v mnohých prípadoch mučeníctvo tých, ktorí za svoju vieru, krajinu alebo ideály nasadili svoj život a stratili ho‘.

[Obrázky na strane 13]

Anna Boleynová

Katarína Howardová

Jana Greyová

William Penn

[Pramene ilustrácií]

Boleynová a Howardová: Z knihy Heroes of the Reformation, 1904; Greyová: z knihy The World’s Famous Events; Penn: z knihy The Library of Historic Characters and Famous Events, zv. V, 1895

[Obrázok na strane 13]

Miestnosť v Toweri, neskôr používaná pre väzňov

[Prameň ilustrácie]

[Obrázok na strane 14]

Člen čestnej stráže

[Prameň ilustrácie]

[Obrázok na strane 15]

Niektoré korunovačné klenoty

[Prameň ilustrácie]

[Obrázok na strane 15]

Minca zo 16. storočia s podobizňou Henricha VIII.

[Pramene ilustrácií na strane 12]

PREBUĎTE SA!