Mladí ľudia sa pýtajú...

Čo mám robiť, aby sa môj priateľ ku mne nesprával tak drsne?

„Dnes ma môj priateľ prvý raz udrel. Ospravedlnil sa, ale neviem, čo mám teraz robiť.“ — Stella. *

„PRIBLIŽNE každá piata študentka uviedla, že ju partner, s ktorým mala známosť, fyzicky či sexuálne zneužíval,“ hovorí sa v článku v The Journal of the American Medical Association. Prieskum, ktorý sa uskutočnil v Nemecku medzi mladými ľuďmi vo veku 17 až 20 rokov, odhalil, že minimálne jedna štvrtina dievčat bola prinútená k nechceným sexuálnym praktikám spojeným s fyzickým násilím, slovným nátlakom, drogami alebo s alkoholom. Podľa jednej americkej štúdie 40 percent opýtaných mladých videlo spolužiakov, ako „zraňujúcim spôsobom slovne napadli toho, s kým chodili“. *

Si mladý človek, ktorý uvažuje o uzavretí manželstva s niekým, kto ťa uráža, kričí na teba, ponižuje ťa, strká do teba či ťa udiera? Predchádzajúci článok z tejto série ukázal, že takéto zlé správanie je znepokojujúco bežné. * Ďalej ukázal, že Jehova Boh neschvaľuje slovné urážky a násilné správanie a že obeť by nemala takéto zlé konanie považovať za normálne ani by si nemala myslieť, že je to jej chyba. (Efezanom 4:31) No aj tak nie je ľahké vedieť, čo máš v takej situácii robiť. Možno ťa stále k tvojmu priateľovi napriek jeho správaniu viažu silné city. Alebo čo je ešte horšie, možno sa bojíš, ako bude reagovať, keď mu poukážeš na jeho chyby. Čo by si mala robiť?

Zhodnoť situáciu

Najskôr sa musíš upokojiť a nadobudnúť objektívny pohľad na to, čo sa stalo. (Kazateľ 2:14) Naozaj si obeťou slovného týrania? Povedal to tvoj priateľ úmyselne, alebo len ‚hovoril bezmyšlienkovito‘? (Príslovia 12:18) Ako často sa to už stalo? Je to chyba, ktorá sa objavila raz a ktorú môžeš jednoducho prehliadnuť? Alebo si osvojil zvyk hovoriť ponižujúco či urážlivo?

Ak v tomto ohľade pociťuješ neistotu, porozprávaj sa s niekým — nie však s vrstovníkom, ale s niekým, kto je starší a múdrejší. Môžeš sa zveriť napríklad svojim rodičom alebo zrelej spolukresťanke. Takýto rozhovor ti pomôže zistiť, či nereaguješ prehnane alebo či je to naozaj vážny problém.

 Ak je to bezpečné, porozprávaj sa o tom so svojím priateľom. (Príslovia 25:9) Pokojne mu povedz, ako na teba pôsobí jeho správanie. Povedz, čo sa ťa konkrétne dotklo. Stanov jasné hranice toho, čo nebudeš tolerovať. Ako reaguje? Neberie vôbec do úvahy tvoje názory alebo reaguje ešte hnevlivejšie? To je jasný znak toho, že sa nechce zmeniť.

Ale čo ak prejaví zbožnú pokoru a úprimnú ľútosť? V takom prípade sa váš vzťah možno ešte dá zachrániť. Buď však opatrná! Ľudia, ktorí slovne týrajú iných, často rafinovane prejavujú zdanlivú ľútosť, keď niekoho zrania —, no nabudúce to urobia znova, ak sa cítia vyprovokovaní. Len čas ukáže, nakoľko úprimná je túžba tvojho priateľa zmeniť sa. Dobrým znakom toho je napríklad jeho ochota vyhľadať pomoc kresťanských starších. — Jakub 5:14–16.

Uvedom si, že „všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu“. (Rimanom 3:23) Ťažko nájdeš niekoho dokonalého. Každý manželský pár bude do istej miery zažívať „súženie v tele“, čo vyplýva z nedokonalosti. (1. Korinťanom 7:28) Napokon sa budeš musieť rozhodnúť, či dokážeš jeho nedostatky tolerovať a zároveň byť šťastná. A platí tiež zásada, že najbezpečnejším spôsobom, ako urobiť toto rozhodnutie, je nechať uplynúť nejaký čas.

Čo v prípade násilia

Niečo úplne iné však je, keď slovné napádanie sprevádzajú nadávky, hnev či vyhrážanie sa násilím, alebo keď ťa priateľ fyzicky napáda — možno tak, že do teba strká alebo ťa udiera. To naznačuje vážny nedostatok sebaovládania a takáto situácia môže ľahko prerásť do ešte vážnejších prejavov násilia.

Pre nezosobášené dvojice je v prvom rade najlepšie, keď sa vyhýbajú tomu, aby boli spolu osamote. Ale ak sa nejakým spôsobom dostaneš do situácie, že budeš s násilníckym mužom sama, ‚neodplácaj zlé zlým‘. (Rimanom 12:17) Pamätaj: „Odpoveď, keď je mierna, odvracia zúrivý hnev, ale slovo, ktoré spôsobuje bolesť, budí hnev.“ ​(Príslovia 15:1) Ostaň pokojná. Požiadaj ho, aby ťa odviezol domov. Ak je to nutné, odíď alebo uteč!

Čo ak sa muž snaží ženu prinútiť k pohlavnému styku? Samozrejme, je múdre, aby si dvojica hneď na začiatku známosti určila presné hranice prejavov náklonnosti. (1. Tesaloničanom 4:3–5) Ak mladý muž núti ženu, aby porušila biblické zásady, mala by mu dať jasne najavo, nie iba neurčitými slovami, že neurobí kompromis. (1. Mojžišova 39:7–13) „Nepodľahni,“ prosí Anne, ktorá sa podvolila takému sexuálnemu nátlaku. „Maj k sebe úctu. Prosím, neurob takú chybu, bez ohľadu na to, ako veľmi ho miluješ!“ Ak neberie tvoje odmietnutie do úvahy, povedz mu, že akékoľvek ďalšie pokusy budeš považovať za znásilnenie. Ak ani tak neprestane, volaj o pomoc a snaž sa mu v tom zabrániť, ako by si to urobila v prípade ktoréhokoľvek násilníka. *

V oboch prípadoch je vhodná biblická rada zapísaná v Prísloviach 22:24: „Nepestuj priateľstvo s tým, kto je oddaný hnevu; a nevchádzaj s mužom, ktorý máva záchvaty zúrivého hnevu.“ Nie si povinná pokračovať vo vzťahu, ktorý sa vyznačuje násilím. Ale zjavne by bolo nerozvážne stretnúť sa s násilníckym mužom osamote a povedať mu,  že sa s ním rozchádzaš. Pravdepodobne by bolo najlepšie, keby si povedala rodičom, čo sa deje. Prirodzene, budú nahnevaní a znepokojení, keď sa dozvedia, že s tebou niekto zle zaobchádzal. Ale môžu ti pomôcť pri rozhodovaní, aké ďalšie kroky je potrebné urobiť. *

Snahy zmeniť ho

Rozhodne nie je tvojou zodpovednosťou donútiť tvojho priateľa, aby sa zmenil. Irena priznáva: „Myslíš si, že ho miluješ, že to zvládneš a že mu môžeš pomôcť. Ale to proste nie je možné.“ Nadine tiež priznáva: „Stále si myslím, že ho môžem zmeniť.“ Ale v skutočnosti len on môže ‚obnoviť svoju myseľ‘ a zmeniť sa. (Rimanom 12:2) A dokázať to je dlhodobý, náročný proces.

Preto buď pevná vo svojom rozhodnutí, nedaj sa obmäkčiť akýmikoľvek jeho pokusmi zapôsobiť na tvoje city. Snaž sa udržať si od neho čo najväčší odstup — citovo aj fyzicky. Nedovoľ, aby ťa prehovoril, uprosil alebo hrozbami donútil obnoviť taký vzťah. Keď sa Irena rozišla so svojím násilníckym priateľom, hrozil, že sa zabije. Taký človek očividne potrebuje pomoc. Ale nie tvoju pomoc. Najviac mu pomôžeš, keď sa pevne postavíš proti nekresťanskému správaniu. Ak sa chce zmeniť, môže vyhľadať pomoc.

Ale niektorí si myslia, že tento problém vyrieši manželstvo. Jeden výskumník hovorí: „Ženy, ktoré sa vydajú za svojich násilníckych priateľov, a muži, ktorí si vezmú svoje násilnícke priateľky, zvyčajne s prekvapením zistia, že násilie neprestáva. Mnohí ľudia veria mylnej predstave, že keď sa podpíše sobášny list, všetky takéto problémy sa vyparia. Never tomu!“ V skutočnosti je to tak, že fyzické násilie, ktoré sa začalo počas známosti, sa s najväčšou pravdepodobnosťou prenesie aj do manželstva.

„Rozumný je ten, kto uvidel nešťastie a ide sa skryť,“ píše Biblia. (Príslovia 22:3) Rozísť sa s niekým, na kom ti záleží, je ťažké. Ale ocitnúť sa vo väzení násilníckeho manželstva je oveľa ťažšie. Okrem toho sa nemusíš báť, že si už nikdy nenájdeš vhodného partnera. Získala si skúsenosti, na základe ktorých sa budeš viac ako predtým usilovať nájsť si niekoho, kto je nežný, láskavý a prejavuje sebaovládanie.

Liečba citových rán

Ak si obeťou slovného alebo fyzického zneužívania, môže to na teba pôsobiť zničujúco. Preto jedna obeť menom Mary radí: „Vyhľadaj pomoc — okamžite to niekomu povedz. Myslela som si, že sa cez to dokážem dostať sama, ale pomohlo mi, keď som sa porozprávala s inými.“ Zver sa rodičom, zrelej priateľke, ktorej dôveruješ, alebo kresťanskému staršiemu. *

Niektorým tiež pomáha, keď sa venujú napríklad hodnotnému čítaniu, športovaniu alebo koníčkom. „Najdôležitejšie,“ pripomína Irena, „bolo štúdium Biblie a návšteva kresťanských zhromaždení.“

Je zrejmé, že Jehova neschvaľuje násilné slová ani násilné skutky. S jeho pomocou sa môžeš chrániť pred zlým zaobchádzaním.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 24]

Zlé zaobchádzanie počas známosti bude pravdepodobne pokračovať aj v manželstve

[Obrázok na strane 25]

Nedaj sa donútiť k nevhodným prejavom náklonnosti