Je nevedecké veriť v Boha?

NIE je nezvyčajné, keď sa vo vyjadreniach o vede stretneme aj s náboženskými výrazmi. Napríklad vedci boli nazvaní „veľkňazmi novej technologickej kultúry“ a ich laboratóriá boli označené za „chrámy“ alebo „svätyne“. Samozrejme, tieto vyjadrenia sú len metaforou. Napriek tomu nás môžu viesť k dôležitej otázke: Naozaj je medzi vedou a náboženstvom široká priepasť?

Niektorí si azda myslia, že čím viac toho vedci spoznávajú, tým vzdialenejšia je im myšlienka viery v Boha. Je pravda, že mnohí vo vedeckej komunite opovrhujú náboženskou vierou. Ale je tu aj nezanedbateľný počet tých, na ktorých hlboko pôsobia dôkazy o tom, že svet prírody okolo nás musel byť naprojektovaný. A niektorí vedci idú ešte ďalej a zamýšľajú sa aj nad tým, kto ho naprojektoval.

Postoje sa menia

Približne jeden a pol storočia je všeobecne prijímaná evolučná teória Charlesa Darwina. Niektorí vzdelaní ľudia možno očakávali, že v našich dňoch budú veriť v Boha už len nevzdelaní, ľahkoverní a naivní ľudia. Nič také sa však nestalo. Mnohí vedci sa otvorene hlásia k viere v Stvoriteľa. Je pravda, že možno neveria v osobného Boha a neuznávajú Bibliu, no sú presvedčení, že konštrukčné zázraky v prírode si vyžadovali inteligentného Konštruktéra.

Možno týchto vedcov považovať za naivných? Keď noviny The New York Times v recenzii istej knihy písali o vedcoch, ktorí veria, že náš vesmír a život v ňom je výsledkom inteligentného projektu, uviedli: „Majú titul PhD. a zastávajú významné miesta na uznávaných univerzitách. Argumentujú proti darvinizmu nie na základe Písiem, ale na základe vedeckých predpokladov.“

V tom istom článku sa tiež písalo, že zástancovia inteligentného projektu „nepresadzujú žiadne zjavne nerozumné tvrdenia... Len odmietajú názor, že na vysvetlenie všetkého života stačí všeobecne prijímaná Darwinova teória alebo  akákoľvek iná ‚naturalistická‘ teória, ktorá sa zakladá len na neriadených, samovoľných procesoch prebiehajúcich postupne v priebehu času. Živá príroda, ako tvrdia, je plná dôkazov svedčiacich o inteligentnom projekte — dôkazov, ktoré s takmer úplnou istotou poukazujú na zásah inteligentného Projektanta.“ *

K takýmto záverom prichádza prekvapivý počet vedcov. Napríklad štúdia uverejnená v roku 1997 odhalila, že 4 z 10 amerických vedcov veria v osobného Boha. Od roku 1914, keď bol uskutočnený podobný prieskum, sa tento pomer prakticky nezmenil.

V krajinách, kde viac prevláda sekularistický duch, ako napríklad v krajinách Európy, je tento pomer pochopiteľne nižší. No britské noviny The Guardian uviedli, že „najviac veriacich je medzi odborníkmi v exaktných vedách, ako je fyzika a geológia, a menej medzi odborníkmi v teoreticko-empirických vedách, ako je antropológia“. Potom dodali: „V Británii existujú také organizácie, ako napríklad Kresťania vo vede.“ Tieto noviny tiež poznamenali, že vo Veľkej Británii je „medzi študentmi vedných odborov oveľa vyššia návštevnosť kostolov ako medzi študentmi umenia“.

Napriek tomu všetkému sa zdá, že väčšina vedcov sa z myšlienky Stvoriteľa vysmieva. Týmto pohŕdavým postojom vyvíjajú na svojich kolegov silný tlak. Podľa astronóma Allana Sandagea sa vedci „zdráhajú priznať, že sú veriaci“. Prečo? Lebo ako hovorí, „opovrhovanie [zo strany kolegov] je veľmi silné“.

A tak vedci, ktorí sa odvážia poukázať na to, že veda nutne nevylučuje vieru v Stvoriteľa, zisťujú, že ich názory sa strácajú medzi inými, skeptickejšími názormi. Nasledujúce články sa zameriavajú práve na tie názory vedcov, ktoré sú často prehliadané, a na to, prečo niektorí vedci uvažujú tak, ako uvažujú. Ako sa to však týka vás osobne? Môže vám veda pomôcť nájsť Boha? Prosím, čítajte ďalej.

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 3]

Hviezdy: S láskavým dovolením ROE/​Anglo-Australian Observatory, fotografia od Davida Malina