Svedectvo moci Rímskej ríše

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NEMECKU

Čo má vyše 1900 rokov, dĺžku viac ako 500 kilometrov a je jednou z najpozoruhodnejších historických pamiatok Rímskej ríše v strednej Európe? Odpoveď znie: limes Romanus.

LIMES ROMANUS je všeobecné označenie pásu opevnení, ktoré postavili Rimania na zabezpečenie severnej hranice pred germánskymi kmeňmi. Tieto opevnenia sú dnes dôkazom moci starovekej Rímskej ríše.

Pôvodný význam latinského slova limes je ‚cesta vybudovaná človekom, ktorá pretína územie a rozdeľuje ho na dve časti‘. Limes bol postavený ako cesta a prvotným zámerom nebolo, aby bol hranicou. Ale keď už bol postavený, postupne sa stal hranicou. Jeho výstavba odrážala obrovský zlom v dejinách Rímskej ríše.

Prečo bol limes postavený?

Germánske kmene za severnou hranicou Rímskej ríše — v oblasti, ktorá bola niekedy nazývaná barbaricum —, sa voči Rímu správali nepriateľsky. Tieto kmene, ako napríklad Chattovia, bežne robili nájazdy do hraničnej oblasti. Chattovia boli neľútostní bojovníci, a preto by vojenské výpravy proti nim spôsobili Rimanom veľké straty.

Rímska armáda sa nepokúšala o vpád do barbarica, ale namiesto toho postavila limes, čím vytvorila súvislú líniu, ktorá sa tiahla medzi riekami Rýn a Dunaj cez nepodmanené územie. Na niektorých miestach táto línia prechádzala cez hustý les. Strážili ju vojaci,  ktorí tak zaručovali cestujúcim relatívne bezpečný prechod cez toto územie.

Zozačiatku Rimania urobili len širokú cestu. Časom pozdĺž cesty vybudovali drevené veže, kde mohli byť ubytovaní vojaci. Každú vežu postavili tak, aby bola na dohľad od vedľajšej. Pozdĺž cesty postupne vybudovali aj palisádu zo špicatých drevených kolov vysokú 2,7 metra a neskôr dobudovali ochranný val a priekopu. Na niektorých miestach pristavali kamenný múr a kamenné strážne veže.

V odľahlých oblastiach vojaci postavili viac táborov, ktoré poskytovali miesto pre posádky. A tak v treťom storočí nášho letopočtu dosiahla hraničná čiara limes v Nemecku dĺžku vyše 500 kilometrov. Limes pozostával zo 60 veľkých pevností a množstva menších táborov. Navyše stráže vychádzali na hliadku najmenej z 900 strážnych veží. Niektorí tvrdia, že tieto veže mali tri poschodia a siahali do výšky až 10 metrov.

Umelá hranica

Teda to, čo pôvodne bolo cestou cez nepriateľské územie, sa stalo umelou hranicou. Limes križoval Nemecko, územie dnešného Holandska a končil sa až pri pobreží Severného mora. V rímskej časti Británie bol postavený Hadriánov val a neskôr Antoninov val, aby zabezpečovali hranicu pred kmeňmi Kaledóncov, ktoré sídlili na území súčasného Škótska.

Úlohou limitu však nikdy nebolo, aby úplne uzavrel hranice. Rimania na ňom postavili brány, ktoré obyvateľom barbarica umožňovali, aby prekročili limes do rímskych provincií Raetia a Germánia Superior. Tak mali ľudia možnosť obchodovať s tovarom.

 Limes je dôkazom obrovského zvratu v politike Ríma. T. W. Potter píše: „Pre Rimanov bola predstava ríše s presne stanovenými hranicami mnohé stáročia úplne nemysliteľná.“ Preto táto hranica značila „začiatok rozhodujúcej zmeny v politike — z expanzívnej na obrannú“.

Čo sa z limitu zachovalo?

V treťom storočí sa začal dlhý, pomalý rozklad ríše. Nakoniec armáda opustila hranicu, ktorú tvoril limes. Pevnosti sa začali rozpadávať; kamene a brvná boli použité na iné účely. Hranica jednej z najmocnejších ríš, aké kedy svet videl, bola zanedbaná, onedlho zarástla burinou a postupne upadla do zabudnutia.

Ale na konci 19. storočia v Nemecku vzrástol záujem o rímsku históriu a tradíciu. Odvtedy boli zrekonštruované krátke úseky priekopy, ochranného valu a múru limitu, ako aj niekoľké tábory a strážne veže. Avšak veľké časti neboli obnovené a sú len ťažko rozpoznateľné.

Jeden z najlepšie zrekonštruovaných táborov je Saalburg v oblasti Taunusu, ktorý leží približne 40 kilometrov od odbočky Jehovových svedkov v Nemecku. Tábor má rozmery 147 x 221 metrov a obklopuje ho  priekopa a kamenný múr so strážnymi vežami. Pôvodne poskytoval miesto asi pre 500 vojakov. V strede tábora stojí najdôležitejšia budova, sídlo veliteľstva, čiže principia.

V zadnej časti principie je svätyňa, kde sa uchovávala zástava, čiže štandarda. V brožúre Limeskastell Saalburg (Hraničný tábor Saalburg) sa uvádza: „Svätyňa, v ktorej sa nachádzala štandarda, bola zasvätená bohom patrónom Rímskej ríše a uctievaniu cisára. Počas dňa pred ním pochodovala čestná stráž.“ Teda rekonštrukcia limitu potvrdzuje, že náboženstvo hralo vo vojenskom živote svoju úlohu.

Po rekonštrukcii sa limes stal obľúbenou turistickou atrakciou. Na mnohých miestach, kadiaľ sa kedysi vinul, sú dnes turistické chodníky. Môžete sa o tom sami presvedčiť, keď navštívite Nemecko. Uvidíte pozoruhodné svedectvo toho, že skôr či neskôr sa aj tá najmocnejšia ľudská ríša rozpadne a zanikne.

[Rámček/obrázok na strane 15]

ŽIVOT RÍMSKEHO VOJAKA

Rímsku armádu tvorili legionári, ktorí boli rímskymi občanmi, a pomocné zbory (auxíliá), ktorých členovia pochádzali z národov podmanených ríšou. Najmenšou vojenskou jednotkou bolo contubernium pozostávajúce asi z desiatich vojakov, ktorí bývali spolu. Na čele desiatich contubernií stál dôstojník, centúrio. Šesťdesiat centúrií tvorilo légiu, ktorá mala dokopy okolo 4500 až 7000 vojakov.

„Armáda pochoduje žalúdkom,“ povedal raz Napoleon Bonaparte. Rím si tento fakt uvedomoval už dlho pred Napoleonom, a preto svoje jednotky dobre zásoboval. „V rímskej armáde nikdy nevypukla vzbura pre zlú stravu,“ poznamenáva sa v časopise Archäologie in Deutschland. Dokonca „v niektorých častiach rímskeho sveta bola vojenská strava kvalitnejšia ako strava civilného obyvateľstva“.

Denný prídel pre vojakov obsahoval čerstvé mäso, ovocie, zeleninu, pšeničný chlieb a olej. Ale vojaci neboli rozmaznaní. „Rímska armáda nemala stravovňu,“ vysvetľuje už spomínaný časopis. Každé contubernium si muselo pripravovať jedlo pre celú skupinu.

Po 25-ročnej vojenskej službe bol rímsky vojak s poctami prepustený a ako prejav ocenenia dostal určitú sumu peňazí alebo pozemok. Vojak z pomocných zborov získal rímske občianstvo pre seba i pre svoje deti. „Služba v rímskej armáde bola pre mnohých mužov najrýchlejšou cestou, ako sa stať rímskym občanom,“ uvádza kniha Der Limes zwischen Rhein und Main (Limes medzi Rýnom a Mohanom).

[Mapa/obrázky na stranách 16, 17]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ZREKONŠTRUOVANÝ LIMES V NEMECKU

–– Limes Romanus

1. Wiesbaden

Palisáda s kamennou strážnou vežou

2. Weissenburg

Severná brána tábora z kameňa

3. Butzbach

Drevená strážna veža s múrmi pokrytými hlinou

4. Saalburg

Jeden z najlepšie zrekonštruovaných táborov

5. Rainau

Drevená veža s palisádou

[Prameň ilustrácie]

Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.