Svet hudby vo vašich prstoch

PREHRAŤ

Svet hudby vo vašich prstoch

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRITÁNII

„NAJVÝZNAMNEJŠÍ zo všetkých hudobných nástrojov“ — tak sa niektorí vyjadrujú o klavíri. Tento univerzálny nástroj, ktorý umožňuje vyjadriť širokú škálu citov, má svoje miesto tak vo svete klasickej hudby, ako aj vo svete džezovej a populárnej hudby. Môže dominovať na koncertnom pódiu ako pôsobivý sólista, ale aj potichu sprevádzať nesmelého speváka. Zvládne úlohu „jednočlenného orchestra“, ale dobre znie prakticky s ktorýmkoľvek hudobným nástrojom. Bol označený za „hudobný náprotivok maliarskej palety“, lebo inšpiroval k niektorým z najkrajších hudobných skladieb, aké kedy boli skomponované. Kto vynašiel klavír a prečo je tento hudobný nástroj dodnes obľúbený? *

Predchodcovia klavíra

K prvým strunovým nástrojom, na ktoré hráč brnkal prstami, patrila harfa a lýra. (1. Mojžišova 4:21) Neskôr sa začal používať cimbal, na ktorého struny hráč udieral malými kladivkami. V stredoveku vymysleli v Európe nástroje s klávesnicou. Na struny týchto nástrojov hráč brnkal alebo udieral stláčaním klávesov. Najobľúbenejšími z týchto nástrojov boli klavichord a čembalo (klavičembalo). Klavichord mal tvar podlhovastej skrinky s vekom a jeho struny sa rozochvievali tak, že do nich odspodu udierali malé kovové jazýčky nazývané tangenty. Tento nástroj vydával jemný, citovo zafarbený zvuk, ktorý však medzi inými nástrojmi, ako aj pri speve ľahko zanikal. Čembalo bolo väčšie a tvarom pripomínalo dnešné koncertné krídlo. Na jeho dlhé struny sa brnkalo jazýčkami nazývanými plektrá. Malo silný, zvonivý zvuk, ale neumožňovalo meniť hlasitosť tónov.

Po roku 1700, keď skladatelia začali komponovať nové pôsobivé skladby so silným citovým nábojom, hudobníci túžili po klávesovom nástroji, ktorý by vydával jemný, citový zvuk ako klavichord, ale so silou čembala.

Prichádza klavír

Taliansky výrobca hudobných nástrojov Bartolomeo Cristofori zhotovil nástroj, ktorý skombinoval z čembala a klavichordu. Z čembala zobral základnú konštrukciu a z klavichordu spôsob udierania na struny. Na struny v ňom udierali malé drevené kladivká potiahnuté kožou. Svoj vynález nazval gravicembalo col piano e forte (čembalo potichu aj nahlas), skrátene pianoforte alebo piano (klavír). Tak sa zrodil klávesový nástroj, ktorého zvuk bol plnší a bohatší a na ktorom bolo možné hrať slabo i hlasno.

Žiaľ, Cristofori sa nedožil úspechu svojho nového nástroja. Keďže spočiatku len málo ľudí prejavilo o tento nástroj záujem, vrátil sa k výrobe čembala. Takmer 30 rokov po tom, čo Cristofori vyrobil prvý klavír, nemecký výrobca organov Gottfried Silbermann prehodnotil konštrukciu tohto nástroja a začal vyrábať vlastné klavíry. Výrobcovia v Nemecku i v Rakúsku pokračovali v experimentovaní a zamerali sa na výrobu menšieho, ľahšieho stolového klavíra.

Ďalšia skupina výrobcov klavírov pracovala v Anglicku. Boli to nemeckí emigranti, ktorí prišli do Anglicka koncom 50. rokov 18. storočia. Jeden z nich, Johannes Zumpe, vyrobil verziu stolového klavíra, ktorá sa dobre predávala. Sébastien Érard vo Francúzsku a ďalší výrobcovia v Európe a Amerike klavír ešte vylepšili. Chytrý škótsky stolár John Broadwood si uvedomil, že klavír by bol ideálny pre mladé dámy z novej vplyvnej strednej vrstvy. Čoskoro jeho firma začala vo veľkom vyrábať nielen stolové klavíry, ale aj koncertné krídla.

Ďalšou úlohou bolo vyrobiť klavír, ktorý by zaberal menej miesta, ale zachoval by si kvalitný zvuk koncertného krídla. Tak vznikli klavíry postavené nie vodorovne, ale na výšku, ktoré však boli objemovo ešte väčšie ako koncertné krídlo. Zvislo vedené struny jedného Broadwoodovho modelu siahali do výšky 2,7 metra nad klávesnicu. Keďže tento model bol veľmi labilný, hrať na ňom bolo príliš nebezpečné! Ďalší zvislý klavír, nazývaný „žirafí“ model, bol v skutočnosti koncertným krídlom postaveným na výšku s užším koncom hore. V roku 1800 Angličan John Isaac Hawkins vyrobil prvý vydarený zvislý klavír, keď dolný koniec strún umiestnil hneď nad podlahu. To napokon viedlo k tomu, že stolový klavír sa úplne prestal vyrábať.

Skladatelia objavujú klavír

Medzitým klavír upútal pozornosť skladateľov. Keď mladý Wolfgang Amadeus Mozart navštívil v roku 1777 bavorskú dielňu Johanna Steina, aby si vyskúšal tento nový nástroj, bol ním nadšený. Zakrátko začal preň komponovať hudbu a v priebehu štyroch rokov zložil 15 klavírnych koncertov! Ale až Ludwig van Beethoven o niekoľko rokov neskôr pomohol v plnej miere odhaliť možnosti tohto nového nástroja. Pod jeho prstami klavír ožil a priam spieval. Konečne tu bol nástroj, na ktorý svet hudby čakal, a na scéne sa mohol objaviť nový hudobný štýl plný emócií — romantická hudba. Fryderyk Franciszek Chopin, „básnik klavíra“, považoval klavír za dokonalý nástroj na vyjadrenie myšlienok a citov. Franz Liszt písal strhujúcu, kreatívnu hudbu, pri ktorej klavír znel ako orchester, a poslucháčov nadchýnal aj svojou virtuóznou hrou.

Žiaľ, celodrevená konštrukcia klavíra a tenké struny neboli stavané na hlasnú, emocionálnu hudbu dynamických koncertov. Preto výrobcovia začali zosilňovať klavír železnými výstužami, až napokon vyvinuli celistvý pancierový rám. Teraz mohli použiť hrubšie struny a ťažšie kladivká a dosiahnuť väčšiu hlasitosť. Výsledný, trochu tvrdý zvuk zjemnili tým, že kladivká potiahli plsťou. Dlhšie struny natiahli krížom ponad kratšie struny, čím ešte zlepšili ich zvuk a ušetrili miesto. Tak sa na scéne objavil moderný klavír a s ním desiatky veľkých klaviristov, ktorí pritiahli do koncertných siení množstvo nadšených poslucháčov, dychtivých vypočuť si ich rozširujúci sa repertoár klavírnych diel. Medzitým výrobcovia klavíra v Európe a Amerike vo veľkom vyrábali klavíry takým tempom, akým len bolo možné, aby uspokojili obrovský dopyt po tomto nástroji.

Všade samý klavír

Začiatkom 20. storočia musela mať tento nový symbol spoločenského postavenia každá domácnosť, či v rodine niekto vedel hrať na klavíri, alebo nie. V tom čase boli klaviristi veľmi vyhľadávaní — zabávali zákazníkov či cestujúcich, hrali sprievodnú hudbu pri nových nemých filmoch a učili rastúci počet ctižiadostivých amatérov. Hra na klavíri bývala hlavným bodom programu na rodinných stretnutiach. Amatéri predvádzali vlastnú hudobnú tvorbu. Pravidelne vznikali nové klavírne skladby. Vyvinuli sa aj úplne odlišné štýly hrania — chytľavý synkopovaný ragtime, pomalé blues, neodbytný rytmus boogie-woogie.

Po prvej svetovej vojne záujem o klavír opadol. Z vrcholného počtu 600 000 vyrobených klavírov na svete v roku 1910 sa počet predaných klavírov postupne znižoval. Úlohu domácich zabávačov prevzali gramofóny, rozhlas, rôzne prehrávače a napokon televízia. No to neznamenalo koniec klavírov. Technický pokrok po druhej svetovej vojne pomohol oživiť záujem o klavír. V roku 1980 sa počet predaných klavírov opäť vyšplhal na vyše 800 000. Dnešné ľahšie klavíry sa vyrábajú z plastu a zliatiny a ich biele klávesy nie sú obložené slonovinou, ale syntetickým materiálom. Jedným z najväčších výrobcov klavírov na svete sa stalo Japonsko. Tento nástroj si obľúbila aj Čína a nazvala ho „kráľovnou nástrojov“.

Chceli by ste si zahrať?

Ak by ste na niektorých nástrojoch chceli vylúdiť čo len jediný zvuk, potrebovali by ste na to veľa cviku. Ale stlačte na klavíri niekoľko klávesov v správnom poradí a už hráte! Niektorí sú obdarení schopnosťou hrať podľa sluchu. Ale aj väčšine tých, ktorí nevedia hrať podľa sluchu, stačí nejaká jednoduchá učebnica pre samoukov, aby sa zakrátko naučili pravou rukou zahrať nejakú melódiu a ľavou rukou sprievod. Predstavte si ten pocit, že si dokážete sami podľa nôt zahrať svoju obľúbenú melódiu! Zahrali by ste si burcujúci pochod, nežný valčík alebo nejakú obľúbenú pieseň? Možno sa rozhodnete pre skladbu v latinskoamerickom rytme alebo pre džez. Nebolo by zábavné zahrať si dueto s priateľom? Predstavte si tiež, akú radosť by ste mohli urobiť skupine priateľov, keby ste ich pri speve alebo pri hre na iných nástrojoch sprevádzali hrou na klavíri. Zatúžili ste aj vy vstúpiť do tohto sveta hudby?

[Poznámka pod čiarou]

^ 3. ods. Pozri Prebuďte sa! z 8. novembra 2002, strany 19–21.

[Rámček/obrázok na strane 21]

Pianola

Pre ľudí, ktorí nevedeli hrať na klávesových nástrojoch, bola vyrobená pianola, samohrajúci klavír. Pianola bola kombináciou hracej skrinky a klavíra. Jej klávesy sa samy stláčali podľa dierok na posuvnom papierovom zvitku. Na prvých modeloch z 90. rokov 19. storočia bol pred klavírom umiestnený mechanizmus, ktorý stláčal klávesy drevenými prstami, a človek, ktorý pianolu obsluhoval, stláčal nohou pedále. Na neskorších modeloch bol tento mechanizmus zabudovaný priamo v klavíri. Pokrokovejší „reprodukčný klavír“ dokázal zopakovať skutočné vystúpenia veľkých klaviristov a zvitky s ich koncertmi sa rozmnožovali a predávali podobne ako dnešné kompaktné disky alebo magnetofónové kazety. V roku 1925 sa v Spojených štátoch vyrábalo viac pianol ako bežných klavírov. No v 30. rokoch po vynájdení rozhlasu a gramofónu sa pianoly prakticky vytratili.

[Prameň ilustrácie]

Culver Pictures

[Rámček/nákres na stranách 22, 23]

Ako funguje koncertné krídlo

Vyše 200 rovnobežných, pevne napnutých strún z oceľového drôtu vytvára 88 tónov. Krátke tenké struny, ktoré sa rýchlo rozozvučia, vydávajú vysoké tóny, zatiaľ čo dlhé hrubé struny, často omotané medeným drôtikom, vytvárajú basové tóny. Všetky tóny okrem najnižších basových tónov vznikajú rozozvučaním dvoch alebo troch strún naladených na jeden tón.

Keď klavirista stlačí kláves (1), pákový mechanizmus zdvihne kladivko, ktoré udrie do jednej alebo viacerých strún prislúchajúcich k danému klávesu a okamžite sa vráti na svoje miesto. Keď klavirista podrží kláves stlačený, struny vibrujú a zvuk utícha pomaly. Len čo klavirista pustí kláves (2), tlmič pritlačí strunu, aby stíchla. Ak hráč nohou stlačí pravý pedál klavíra, všetky tlmiče sa zdvihnú, chvenie strún sa predĺži a zvuk po sebe nasledujúcich tónov sa prekrýva.

Struny sú natiahnuté tak, že prechádzajú cez kobylky (3). Tieto kobylky sú pripevnené k drevenej rezonančnej doske (4), ktorá tiež vibruje, a tak zintenzívňuje hlasitosť a zvuk strún. Hlasitosť nástroja zvyšuje aj drevená skriňa klavíra, ktorá slúži ako rezonančná skriňa.

Struny sú pripevnené oceľovými kolíčkami (5) k pancierovému rámu. Rám koncertného krídla musí byť silný, aby vydržal ťah strún zodpovedajúci zaťaženiu tridsiatimi tonami.

[Nákres]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

tlmič

struna

kladivko

stlačený kláves

kláves v pokojnej polohe

[Obrázok]

Najstarší zachovaný Cristoforiho klavír, 1720

[Prameň ilustrácie]

PREBUĎTE SA!