Olympijské hry sa vracajú do svojho rodiska

K OBNOVE olympijských hier v novej dobe prispeli rýľ a lopata archeológov. Objavy, ktoré archeológovia urobili v starovekej Olympii v Grécku, priviedli francúzskeho baróna Pierra de Coubertin na myšlienku obnoviť hry. Táto myšlienka sa stala skutočnosťou v roku 1896, keď sa v Aténach konali prvé novodobé olympijské hry.

Niekoľko rokov pred rokom 2004 začali buldozéry a zbíjačky pripravovať cestu pre návrat hier do ich rodiska. Hlavné mesto Grécka vyzeralo ako rozľahlé stavenisko, pretože v rámci príprav na olympiádu tu prebiehala modernizácia mesta.

Hry XXVIII. olympiády, ako sú oficiálne nazvané olympijské hry v roku 2004, sa majú konať 13. až 29. augusta v Aténach. Približne 10 000 športovcov z rekordného počtu 201 krajín bude súťažiť v 28 športoch. Súťaže v jednotlivých disciplínach budú prebiehať na 38 športoviskách a vyvrcholia vo vyše 300 slávnostných odovzdávaniach medailí. Prítomných bude aj okolo 21 500 zástupcov médií, ale početne ich prevýši asi 55 000 členov ochranky, ktorí budú plne nasadení v práci.

Beh cez prekážky

Atény sa už dlho snažili prilákať olympijské hry späť do ich rodiska. Na návrat olympiády do krajiny jej zrodu sa zdal ideálnym rok 1996, keď bolo sté výročie novodobých hier.

Ale kandidatúra Atén na hry v roku 1996 bola neúspešná. Mestu údajne chýbala nevyhnutná infraštruktúra, ktorá je potrebná na zvládnutie dvoch veľmi náročných týždňov konania hier.

Grécko a jeho hlavné mesto toto zamietnutie zmobilizovalo do činnosti. Atény sľúbili, že situáciu napravia. Vyzbrojené dobrými nápadmi a niekoľkými spoľahlivými plánmi, mesto v roku 1997 opäť kandidovalo, teraz na olympijské hry v roku 2004. Tentoraz vyhralo.

Atény sa pripravili na veľké zmeny. Túžba stať sa dejiskom hier vyvolala vlnu nebývalej aktivity a rozvoja. Všade boli stroje, ktoré rozrývali zem, aby skvalitnili infraštruktúru a vybudovali  cesty a športoviská. Návštevník mohol aj počas sparných letných víkendov vidieť na každom kroku bagre, žeriavy a ťažko pracujúcich robotníkov.

V marci 2001 pristálo prvé lietadlo na novom medzinárodnom letisku v Aténach, ktoré získalo najvyššie hodnotenie vo svojej kategórii na svete. Naplánovaných bolo tiež 120 kilometrov nových ciest a 90 kilometrov existujúcich hlavných ciest sa zamýšľalo upraviť. Na uľahčenie dopravy bolo do novej cestnej siete zahrnutých asi 40 nadjazdov. Boli vytvorené nové trate metra a urobené prípravy na prístavbu 24 kilometrov električkových tratí. Na odklonenie dopravy a zníženie znečistenia vzduchu bola do prímestských častí navrhnutá 32-kilometrová železnica s mnohými modernými stanicami.

Skrátka, Atény sa v priebehu niekoľkých rokov pokúsili zmeniť na nové mesto s väčším množstvom zelených porastov, čistejším životným prostredím a novým systémom dopravy. Jacques Rogge, prezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV), povedal: „Ľudia, ktorí poznali Atény pred hrami a uvidia Atény po hrách, mesto nespoznajú.“

 Maratón príprav

Tempo prác sa zrýchľovalo s blížiacim sa termínom slávnostného otvorenia olympiády. Prezident MOV Rogge prirovnal priebeh výstavby a príprav ku gréckemu ľudovému tancu syrtaki. Položartom povedal: „Opísal by som to ako melódiu — ako syrtaki. Začína sa veľmi pomaly, stále sa zrýchľuje, až nakoniec nestíhate tancovať podľa rytmu.“

Tento výrok sa potvrdil aj v prípade olympijskej dediny — „nosnej časti všetkých príprav na olympiádu“ —, ktorá z ničoho nič vyrástla na jednom severnom predmestí Atén. Táto dedina, kde bude počas olympijských hier ubytovaných asi 16 000 športovcov a členov realizačných tímov, je najväčším projektom výstavby domov, aký sa kedy v Grécku uskutočnil. Po hrách tu bude bývať okolo 10 000 obyvateľov mesta.

Organizátori olympiády nezabudli ani na spojitosť medzi starovekou históriou a odkazom novodobých hier. Niektoré slávnostné odovzdávania cien sa uskutočnia na mieste, kde bola antická Olympia. Ďalšie významné historické miesta organizátori priblížia počas kultúrnych programov, ktoré budú prebiehať zároveň s olympiádou. Blízko miesta slávnej bitky pri Maratóne bol postavený nový veslársky areál. A maratónci budú môcť povedať, že bežali po pôvodnej trase. Organizátori hier totiž vybrali presne tú trať, po ktorej bežal aténsky  vojak, ktorý v roku 490 pred n. l. prebehol 42 kilometrov z Maratónu do Atén, aby oznámil porážku Peržanov.

A zlatú medailu získava...

Keď sa počas otváracieho ceremoniálu hier spustí ohňostroj, stredobodom pozornosti bude olympijský štadión pre 75 000 divákov. Pre mnohých je tento zrenovovaný štadión „pýchou“ aténskeho olympijského komplexu. Štadión je výnimočný svojou strechou, ktorú navrhol a naprojektoval slávny španielsky architekt Santiago Calatrava.

Táto strecha je konštrukčným divom, pretože je vyrobená zo sklenených platní, ktoré dokopy vážia 16 000 ton, a má pokrývať plochu 10 000 štvorcových metrov. Bude spočívať na dvoch obrovských oblúkoch, z ktorých každý bude mať rozpätie 304 metrov a výšku 80 metrov — čo sú takmer dve tretiny veľkosti prístavného mosta v Sydney v Austrálii! Oceľová konštrukcia každého oblúka má tvar dutého valca, váži 9000 až 10 000 ton a podľa jedného stavebného odborníka je „dosť priestranná na to, aby ňou prešiel autobus“. Predpokladá sa, že celková hmotnosť strechy bude dvakrát väčšia, ako je hmotnosť Eiffelovej veže v Paríži.

Prečo je potrebná taká obrovská strecha? Pomyslite si len na spaľujúce augustové slnko v Aténach! Sklenené platne majú špeciálny povrch, ktorý odráža 60 percent slnečného svetla. A sú tu aj ďalšie dôvody. Tvar strechy bol navrhnutý tak, aby potom slúžil ako pamiatka na hry. Bývalý grécky minister kultúry Evangelos Venizelos sa vyjadril, že strecha „je veľkou architektonickou pamiatkou a symbolom olympijských hier v Aténach“.

Po záverečnom ceremoniáli budú takéto pamiatky pripomínať ťažkú prácu, ktorú si vyžiadalo usporiadanie tohto obrovského podujatia. Aténčania dúfajú, že celá infraštruktúra, ktorá vyrástla v rámci príprav na olympiádu, pomôže zlepšiť kvalitu života v ich meste. A tak ako vždy, aj naďalej budú bez väčšieho rozrušovania zvládať náročné úlohy — podobne ako zvládajú tempo syrtaki.

[Rámček na strane 15]

Ideály pod lupou

Organizátori olympiád radi pripomínajú ideály, s ktorými sú hry späté — „ušľachtilosť súťaženia, šport, mier, kultúra a vzdelávanie“. Ale druhou stranou mince je aj politika, nacionalizmus, obchod a korupcia.

Olympijské hry zvyčajne znamenajú vysokú sledovanosť televízie a lukratívne reklamné kontrakty, a tak je sponzorstvo hier obrovskou marketingovou príležitosťou. „Olympiáda je v súčasnosti veľký biznis,“ povedal austrálsky výskumník Murray Phillips, „a mnohé rozhodnutia sa robia zo strategických obchodných dôvodov.“

Ďalší odsudzujú nacionalizmus, ktorý sa počas hier nápadne prejavuje. Organizátori sa snažia dosiahnuť olympijské prímerie, teda prerušenie bojov a vojen počas hier. Ale takéto snahy majú len symbolický význam a neprinesú výsledky, kým nebudú odstránené príčiny konfliktu. „Hry sú arénou pre mocenskú politiku,“ poznamenal profesor Brian Martin. A dodal: „Na olympiáde sa súperenie medzi športovcami mení na súperenie medzi národmi. Športovci sa nemôžu zúčastniť hier, ak sa nezúčastní ich krajina. Víťazstvá jednotlivcov a družstiev sa považujú za národné víťazstvá a symbolizujú ich zástavy a hymny... [Olympiády] jednoducho poskytli ďalšiu arénu na pokračovanie násilia medzi jednotlivcami v súťažiach a medzi štátmi v boji o moc a postavenie... Olympijské hnutie je bezmocné a nedokáže premeniť na skutočnosť svoj pôvodný cieľ podporovať mier.“

[Obrázky na strane 15]

Olympijský športový komplex v Aténach

Medaila navrhnutá na rok 2004

[Pramene ilustrácií]

Letecká fotografia: AP Photo/​Thanassis Stavrakis; medaila: © ATHOC

[Obrázky na strane 16]

Metro v Aténach

Medzinárodné letisko v Aténach

[Prameň ilustrácie]

© ATHOC

[Obrázky na strane 17]

Výstavba olympijskej dediny

Jachtársky areál Agios Kosmas

[Prameň ilustrácie]

© ATHOC/​Photo: K. Vergas

[Obrázok na stranách 16, 17]

Výstavba strechy olympijského štadióna

[Obrázok na strane 17]

Zmenšený model strechy

[Prameň ilustrácie]

© ATHOC

[Prameň ilustrácie na strane 14]

© ATHOC