Pozorujeme svet

Kúpele pre najmenších

V Nemecku i v iných krajinách sa ako huby po daždi objavujú zdravotné centrá, ktoré ponúkajú kúpeľnú liečbu pre veľmi malé deti, oznamujú noviny Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung. Už štvorročným deťom sa poskytujú masáže s teplým olejom a ďalšie procedúry, nehovoriac o celkovej mimoriadnej starostlivosti. Niektorí odborníci si myslia, že tu ide skôr o peniaze než o zlepšenie zdravia detí. Peter Wippermann, riaditeľ kancelárie Hamburger Trendbüro, ktorá skúma trendy v spoločnosti, sa vyjadril, že deti sú pre zisk „vťahované do sveta dospelých“. Podľa Dr. Christopha Kampmanna, vedúceho Pediatrickej katedry Mainzskej univerzity, vznikajú obavy, že „z detí sa stanú úplní individualisti, ktorí si osvoja zmýšľanie vyššej spoločnosti a budú zameraní len na seba“. Namiesto kúpeľnej liečby pri bežných detských ťažkostiach „by mali deti loziť po stromoch a šantiť,“ hovorí správa. „To im určite pomôže predísť problémom s držaním tela, upraví im to chuť do jedla a podporí dobrý spánok.“

 Smädné poľnohospodárstvo

„Hoci Austrália je najsuchší obývaný kontinent, máme najväčšiu spotrebu vody na obyvateľa na svete,“ oznamujú noviny Australian. V Austrálii sa denne minie priemerne 900 litrov vody na osobu v porovnaní so 600 litrami v Severnej Amerike. ‚Tri štvrtiny tejto vody sa v Austrálii využíva v poľnohospodárstve na zavlažovanie,‘ uvádza správa. Na vypestovanie jedného kilogramu pšenice sa spotrebuje 1010 litrov vody. Na získanie jedného litra mlieka sa musia pastviny pre dobytok zavlažiť 600 litrami vody. Okrem toho na výrobu jedného kilogramu masla je potrebných viac ako 18 000 litrov vody a na získanie jedného kilogramu hovädzieho mäsa, ak sa dobytok pasie vonku, treba až 50 000 litrov vody. Aj produkcia vlny a bavlny je náročná na vodu. Na získanie jedného kilogramu bavlny sa minie 5300 litrov vody a na získanie jedného kilogramu vlny je potrebných až 171 000 litrov vody. Odhaduje sa, že na výrobu jedného vlneného obleku treba až 685 000 litrov vody.

Teplejšie podnebie a živočíchy

„Počet pavúkov v Austrálii vrátane potenciálne smrteľne jedovatých snovačiek Latrodectus hasselti prudko narastá, pretože tak ako vedci očakávali, globálne otepľovanie narúša rovnováhu v prírode,“ oznamujú noviny The Weekend Australian. Podľa Dr. Roberta Ravena z Queenslandského múzea sa predpokladá, že pavúky, ktoré sa bežne rozmnožujú len raz do roka, sa tento rok rozmnožia až tri- alebo štyrikrát. A „pavúky, ktoré by v tomto období roka ešte nemali byť dospelé, sú už dospelé,“ povedal. „Pozorujeme, že niektoré pavúky žijú dvakrát dlhšie, než je ich obvyklá dĺžka života.“ Výskumníci sa tiež domnievajú, že teplejšie počasie ovplyvňuje aj vtáky. Noviny uvádzajú: „Vtáky, ako napríklad rybáriky Todirhamphus macleayii, ktoré za bežných podmienok vychovajú mladé raz ročne, mávajú teraz mláďatá až dvakrát do roka.“ Okrem toho sa tiež začínajú „skôr rozmnožovať a aj skôr sa vracajú z európskych zimovísk, čo naznačuje, že tieto zmeny sú zrejme globálne“.

Objavili ďalšie mesiace

Kvalitnejšia technika pomohla v priebehu šiestich rokov zdvojnásobiť počet objavených mesiacov v našej slnečnej sústave, uvádza ¿Cómo ves?, vedecký časopis Mexickej národnej autonómnej univerzity. Koncom roka 2003 bolo známych už 136 mesiacov, ktoré obiehajú okolo siedmich planét, a astronómovia očakávajú, že objavia ešte ďalšie. Zdá sa, že len Merkúr a Venuša nemajú žiaden mesiac. Najviac objavených mesiacov má Jupiter (61), po ňom Saturn (31), Urán (27), Neptún (13) a Mars (2). Pluto a Zem majú len po jednom mesiaci.

Únava môže byť predzvesťou srdcového infarktu

Podľa jednej štúdie „nezvyčajná únava a nespavosť môžu byť u žien prvými varovnými príznakmi srdcového infarktu,“ oznamuje medzinárodné vydanie The Miami Herald. Zatiaľ čo len 30 percent žien zahrnutých do štúdie uviedlo ako prvý príznak bolesť v hrudníku, 71 percent pociťovalo vyše mesiaca pred srdcovým infarktom nezvyčajnú únavu. „Ide o nevysvetliteľnú a nezvyčajnú únavu,“ hovorí profesorka Jean McSweeneyová z Arkansaskej lekárskej univerzity a dodáva, že „u niektorých je táto únava taká silná, že si nedokážu ustlať posteľ bez toho, aby si pri tom neoddýchli... U žien je ochorenie srdca zabijakom číslo jeden.“ Profesorka poznamenáva: „Ak by sme dosiahli, že ženy rozpoznajú tieto príznaky včas, môžeme im poskytnúť liečbu, a tak predísť srdcovému infarktu alebo ho aspoň oddialiť.“

Ochrana Benátok pred záplavami

V talianskych Benátkach, ktoré sú vybudované približne na 120 ostrovoch v Jadranskom mori, sa pravidelne vyskytujú záplavy. Talianska vláda po rozsiahlych štúdiách a rokovaniach schválila výstavbu systému sklápacích bariér v troch ústiach lagúny. Tieto bariéry budú pozostávať zo 79 oceľových nádob, z ktorých každá bude mať výšku okolo 30 metrov, dĺžku 20 metrov a šírku 5 metrov. Za bežných okolností budú tieto nádoby ležať sklopené na morskom dne naplnené vodou, aby nebránili plavbe lodí ani prúdeniu vody pri prílive a odlive. Pri očakávaní záplavy sa však do nich napumpuje vzduch, ktorý ich nadľahčí, takže sa zdvihnú z morského dna ako zdvíhacie mosty a vystúpia až nad hladinu. Tieto nádoby usporiadané jedna vedľa druhej budú tvoriť dlhú bariéru, ktorá zadrží stúpajúce vody, aby nezaplavili mesto. Očakáva sa, že tento systém bude dokončený v roku 2011.

Nové fakty o fajčení

• „Výskumníci zistili, že zákaz fajčenia v baroch, reštauráciách a iných uzavretých priestoroch v meste Helena v Montane v USA bol za šesť mesiacov platnosti spojený s takmer 60-percentným poklesom počtu ľudí prijatých do nemocnice so srdcovým infarktom,“ oznamuje The Wall Street Journal. Keď miestny súd zrušil tento zákaz, počet prípadov srdcového infarktu sa vrátil na predchádzajúcu úroveň. „To je silný dôkaz toho, že je potrebné vyhýbať sa zafajčeným priestorom,“ povedal kardiológ Sidney Smith.

• „Vlády [amerických] štátov, ktoré boli kedysi úhlavnými nepriateľmi tabakového priemyslu, sa teraz ocitli v nezvyčajnej pozícii: musia sa pokúsiť zachrániť najväčšieho výrobcu cigariet v krajine,“ uvádza Journal. Dôvod? Sudca stanovil tejto tabakovej spoločnosti zložiť záruku 12 miliárd dolárov, aby sa mohla odvolať v jednom súdnom prípade. To by spoločnosť priviedlo k bankrotu a nezaplatila by vládam niekoľko miliárd dolárov, ktoré je im dlžná po predchádzajúcom súdnom prípade. Vlády jednotlivých štátov „sú závislé od týchto peňazí, lebo pre mnohé z nich znamenajú záchranu pred zrútením rozpočtu,“ uviedol článok. A tak „štáty museli prebehnúť k protivníkovi“. Po dvoch týždňoch sudca zmenil svoje rozhodnutie a výšku záväzku spoločnosti znížil.