Ženevská Biblia — zabudnutý preklad

Od dopisovateľa Prebuďte sa! na Novom Zélande

MÁTE doma Bibliu praktickej veľkosti, ktorú ľahko udržíte v ruke a ktorej písmo sa dobre číta? Dá sa v nej ľahko nájsť to, čo hľadáte? Ak ste na tieto otázky odpovedali kladne, potom vaša Biblia má črty, ktorými sa vyznačovala už Ženevská Biblia z roku 1560.

Len málo ľudí dnes počulo o Ženevskej Biblii. No tento pozoruhodný preklad bol kedysi veľmi obľúbený. Pre svoju povestnú textovú presnosť a rôzne zlepšenia v úprave stránok si získal veľkú obľubu medzi širokou verejnosťou. Anglickí dramatici Shakespeare a Marlowe ho používali ako zdroj svojich citácií Biblie.

Ale ako je možné, že táto obľúbená anglická Biblia zo 16. storočia pochádza zo švajčiarskeho mesta Ženeva, v ktorom sa hovorí po francúzsky? Čím bola táto Biblia jedinečná? Čo viedlo k tomu, že sa prestala používať? A aký úžitok z nej máme dodnes?

Biblia s novými prvkami

Ženevskú Bibliu vydala skupina utečencov, ktorí utiekli z Anglicka pred náboženským prenasledovaním a možnou popravou, keď sa v roku 1553 dostala k moci Mária Tudorová. Protestantská komunita v Ženeve prijala týchto učencov medzi seba. Vďaka rozvinutej tlačiarenskej technike a záujmu o čítanie Biblie bola Ženeva miestom, kde boli priaznivé podmienky na prekladanie a tlač Biblie.

Ženevskú Bibliu preložil William Whittingham so svojimi pomocníkmi. Dokončená bola v roku 1560. Už zakrátko sa dostala do Anglicka. Ľudia ju dychtivo čítali, lebo čítať ju bolo ľahšie ako čítať skôr vydané Biblie. Bola tiež prvou anglickou Bibliou, ktorej text bol rozdelený na očíslované verše — čo sa dnes používa vo všetkých Bibliách. Obsahovala aj živé záhlavie — niekoľko kľúčových slov navrchu každej strany, ktoré pomáhali čitateľovi nájsť konkrétnu pasáž. Namiesto ťažko čitateľného gotického písma, ktoré malo tvar písaných písmen, bolo v Ženevskej Biblii použité jednoduchšie písmo podobné tomu, ktoré sa v anglických Bibliách používa dodnes.

Predchádzajúce Biblie, ktoré boli určené na čítanie z čítacích pultov v kostoloch, boli masívne a ťažké — takmer dosahovali formát A3. Ženevská Biblia bola o polovicu menšia, a teda praktickejšia. Vďaka svojej veľkosti bola nielen vhodnejšia na osobné čítanie a štúdium, ale bola aj cenovo oveľa dostupnejšia.

Snaha o verný preklad

Prekladatelia Ženevskej Biblie venovali zvláštnu pozornosť tomu, aby zachovali ducha pôvodnej hebrejčiny. Na niekoľkých miestach bolo v tejto  Biblii uvedené aj Božie meno Jehova, napríklad v 2. Mojžišovej 6:3; 17:5 a v Žalme 83:18. Slová, ktoré prekladatelia považovali za nevyhnutný dodatok, boli napísané kurzívou a text, ktorý bol dodaný pre jasnosť vety z gramatického hľadiska, bol uvedený v hranatých zátvorkách.

V Škótsku sa Ženevská Biblia rýchlo stala oficiálnym prekladom. Bežne sa používala aj v Anglicku. Predpokladá sa, že práve tento preklad Biblie si so sebou vzali puritáni, keď sa v roku 1620 vydali na svoju slávnu cestu na územie dnešných Spojených štátov. Ženevská Biblia sa dostala aj do ďalších britských kolónií vrátane tej najvzdialenejšej, ktorou bol Nový Zéland. Tam sa v roku 1845 jeden jej výtlačok stal súčasťou zbierky guvernéra Sira Georgea Greya.

Námietky proti okrajovým poznámkam

K dlhoročnej obľúbenosti Ženevskej Biblie medzi bežnými ľuďmi prispeli jej rozsiahle komentáre. Prekladatelia ich dodali preto, lebo si uvedomovali, že v Biblii sú aj ťažko pochopiteľné pasáže. Takéto okrajové poznámky neboli ničím novým. Použil ich už aj Tyndale vo svojom „Novom zákone“ z roku 1534. Ženevská Biblia okrem okrajových poznámok obsahovala aj ilustrácie, predhovory a mapy, ktoré mali pomôcť čitateľom lepšie pochopiť text. Boli v nej tiež tabuľky s rodokmeňmi, zhrnutia jednotlivých kapitol a dokonca aj časť, ktorá povzbudzovala k dennému čítaniu Biblie.

I keď hodnostári anglikánskej cirkvi v súkromí uznali kvalitu tohto prekladu, na verejnosti proti nemu namietali, lebo okrajové poznámky sa im zdali príliš radikálne. Matej Parker, vtedajší canterburský arcibiskup, ich označil za „rozmanité zaujaté poznámky“. Aj kráľ Jakub I. ich považoval za „veľmi neobjektívne, nepravdivé a buričské“. A niet sa čo diviť, veď niektoré z nich spochybňovali „božské právo“ kráľov!

Ženevská Biblia upadá do zabudnutia

V roku 1604 kráľ Jakub nariadil vytvoriť nový preklad v nádeji, že Anglicko navždy zbaví Ženevskej Biblie. Historik teológie Alister McGrath uvádza, že „najväčšou prekážkou v tom, aby sa v 17. storočí presadil Preklad kráľa Jakuba, bola pretrvávajúca obľúbenosť Ženevskej Biblie“. Ľudia mnoho rokov uprednostňovali Ženevskú Bibliu a v Škótsku bola stále oficiálnym prekladom. Jej nové vydania vychádzali až do roku 1644.

Britská a zahraničná biblická spoločnosť poznamenala, že „skúmanie Prekladu kráľa Jakuba z roku 1611 ukazuje, že jej prekladateľov... viac ovplyvnila Ženevská Biblia než ktorýkoľvek iný anglický preklad“. Preklad kráľa Jakuba prevzal zo Ženevskej Biblie mnohé zlepšenia v úprave stránok i v preklade textu.

Trvalý úžitok

Hoci Ženevskú Bibliu napokon nahradil Autorizovaný preklad, čiže Preklad kráľa Jakuba, táto Biblia má dôležité miesto v literárnej histórii. Nielenže sa stala novým vzorom v preklade textu a úprave stránok, ale stala sa aj dôležitým ohnivkom reťaze revízií anglických Biblií. Mnohých ľudí, ktorí by inak možno nemali k Biblii prístup, podnietila, aby ju začali čítať a študovať.

Tým, že pripravila cestu Prekladu kráľa Jakuba, prispela k tomu, že určité biblické frázy sa dostali aj do literatúry a anglického jazyka. A tak hoci Ženevská Biblia je už do veľkej miery zabudnutým prekladom, úžitok z nej je určite trvalý.

[Obrázok na strane 12]

2. Mojžišova 6:3, kde sa nachádza Božie meno

[Obrázky na strane 13]

Živé záhlavie

Ilustrácia

Okrajové poznámky

[Prameň ilustrácií]

Všetky fotografie: S láskavým dovolením American Bible Society

[Prameň ilustrácií na strane 12]

Všetky fotografie: S láskavým dovolením American Bible Society