Keď sa soľ stáva pohromou

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Austrálii

SOĽ je životne dôležitá pre ľudí i pre zvieratá. Naše telo obsahuje takmer jedno percento soli. Používame ju do jedla, liekov a krmiva pre hospodárske zvieratá. Keby sme to vyjadrili číselne, tak ročne sa na svete skonzumuje okolo 190 miliónov ton soli. * Ale táto užitočná a rozšírená látka sa v niektorých najúrodnejších poľnohospodárskych oblastiach na svete stáva pohromou.

Okolo 40 percent celosvetovej úrody poľnohospodárskych plodín pochádza z 15 percent obrábanej pôdy, ktorá je zavlažovaná. A naozaj, voda môže aj zdanlivo neúrodnú pôdu zmeniť na zakvitnutú záhradu. Ale zavlažovanie môže viesť k hromadeniu soli v pôde, a tým k jej postupnému znehodnocovaniu. Na dopestovanie plodín sa v dôsledku zasolenia využíva už len polovica všetkej zavlažovanej pôdy na svete. Predpokladá sa, že pre zasoľovanie pôdy a premokrenie sa každý rok stratí územie dvakrát väčšie ako Švajčiarsko!

Daniel Hillel, uznávaný pôdoznalec, v knihe Out of the Earth (Zo zeme) varuje: „Úplne každá zákerná pohroma, ktorú spôsobil človek a ktorá zohrala takú kľúčovú úlohu pri zániku predchádzajúcich civilizácií, má svoj náprotivok v našom súčasnom svete... ale v oveľa väčšom meradle.“ Zasolenie pôdy vraj už teraz spôsobuje americkej ekonomike straty na úrode vo výške päť miliárd dolárov ročne. Ale na zemi je len málo miest, kde by táto pohroma spôsobená človekom bola hrozivejšia ako v Austrálii.

Biela smrť

Každú hodinu sa z obrovských pšeničných polí západnej Austrálie zasolením pôdy stráca plocha veľkosti futbalového ihriska. Dr. Tom Hatton z Organizácie spoločenstva pre vedecký a priemyselný výskum (CSIRO) hovorí: „Toto je bez pochýb tá najväčšia ekologická kríza, pred akou stojíme.“

Zasoľovanie zvlášť ohrozuje najúrodnejšiu poľnohospodársku oblasť  východnej Austrálie, ktorá sa nachádza v povodí riek Murray a Darling. Nížina v povodí týchto riek sa rozprestiera na území veľkom ako Francúzsko so Španielskom dohromady a tvorí tri štvrtiny austrálskej zavlažovanej pôdy. Odtiaľ pochádza takmer polovica celkového poľnohospodárskeho výnosu Austrálie. Rieky Murray a Darling napájajú túto dôležitú poľnohospodársku oblasť, vyživujú tisíce močarísk a zásobujú pitnou vodou tri milióny ľudí.

Je však smutné, že už 2000 štvorcových kilometrov tejto úrodnej pôdy je vážne postihnutých zasoľovaním a vedci odhadujú, že v tomto desaťročí je ohrozených ďalších 10 000 štvorcových kilometrov. V riekach Murray a Darling a ich prítokoch stúpa obsah soli a v niektorých oblastiach voda začína byť nevhodná na pitie. Na úrodných pôdach, ktoré sa rozprestierajú okolo riek, sa vytvárajú soľné mokrade bez života. Farmári nazývajú tento jav biela smrť.

Ale ohrozená nie je len poľnohospodárska pôda. Vedci z CSIRO varujú, že zasolenie pôdy môže mať za následok vyhynutie až tisíc druhov austrálskych rastlín a živočíchov. Ak sa nič nezmení, môže sa z povodia riek Murray a Darling v nasledujúcich 50 rokoch vytratiť aj polovica druhov vtákov. Pouvažujme nad neprezieravosťou, ktorá viedla k tejto ekologickej kríze.

Odkiaľ sa soľ zobrala

Vedci sa domnievajú, že veľká časť austrálskej soli pochádza z oceánskej vodnej pary, ktorá bola počas tisícročí unášaná nad pevninu. Soľ z pary sa potom v daždi dostala na zem. Ďalším zdrojom soli sú podľa vedcov soľné usadeniny z morí, ktoré kedysi pokrývali časti kontinentu. Dážď preplavil soľ cez vrstvy pôdy a pod jej slanou spodnou vrstvou sa pomaly vytvorila hladina podzemných vôd.

Časom kontinent pokryli eukalypty a iná vegetácia, ktorej korene niekedy prenikali do hĺbky vyše 30 až 40 metrov. Táto vegetácia zachytávala väčšinu dažďovej vody v pôde a „pumpovala“ ju späť na povrch, odkiaľ sa cez listy vyparovala. Tým sa hladina podzemných vôd udržiavala hlboko v zemi. V Austrálii sa však začali zavádzať európske poľnohospodárske metódy, ktoré krajine priniesli prosperitu a pokrok, ale znamenali aj odlesňovanie obrovských plôch. Keď sa v takom veľkom rozsahu vyťali stromy, ktoré fungovali ako čerpadlá, a pôda sa začala veľkoplošne zavlažovať, hladina  podzemných vôd stúpla. To spôsobilo, že dlho zablokovaná soľ sa rozpustila a vystúpila bližšie k povrchovej vrstve úrodnej zeminy.

Príčiny zasolenia

Úroda v povodí riek Murray a Darling je väčšia, keď sa na zavlažovanie využíva regulovaná závlaha výtopom. Ale pri tomto druhu závlahy zároveň rýchlo stúpa hladina podzemných vôd pod poľami. Slaná podzemná voda potom preniká do riečnych systémov a znečisťuje sladkú vodu. A tak vzniká ďalší problém, ktorým je zasolenie riek. Slaná riečna voda sa používa na zavlažovanie polí a problém sa stáva bludným kruhom.

Existuje aj ďalšia forma zasolenia, ktorá je však zákernejšia a ktorá nie je spôsobená zavlažovaním, ale tým, aké druhy rastlín sa na poli pestujú. V celej nížine boli stromy s hlbokými koreňmi nahradené pastvinami a jednoročnými plodinami, ktorých korene siahajú iba niekoľko desiatok centimetrov do zeme. Dažďová voda, ktorú predtým vstrebávali stromy, teraz preniká mimo dosahu plodín.

Vedci odhadujú, že týmto spôsobom teraz prenikne do podzemnej vody 10- až 100-krát viac vody, ako keď v nížine rástli stromy. Za posledných sto rokov preniklo do zeme toľko vody navyše, že hladina vody pod povodím riek Murray a Darling stúpla na niektorých miestach až o 60 metrov alebo ešte viac. Ako sa táto hladina zasolenej vody približuje k povrchu, pre farmárov sa začína pohroma.

Na kedysi úrodných poliach sa začnú objavovať miesta, kde plodiny rastú pomalšie. Zasolená podzemná voda, ktorá sa nachádza blízko povrchu, vyparovaním vystupuje hore už dlho predtým, ako sa začnú na pôde vytvárať plochy pokryté soľou. Zozačiatku rastliny dokážu na týchto políčkach prežiť, ale keď sa na povrch dostáva čoraz viac soli a hromadí sa tam, pôda sa stáva neúrodnou.

Toto zasolenie pôdy nezasahuje len poľnohospodárov. Už teraz ničí niektoré diaľnice a znižuje ich životnosť o 75 percent. A v mestách, ktoré ležia v povodí riek Murray a Darling, poškodzuje budovy, ako aj vodovodné a kanalizačné potrubia.

Je možná náprava?

Vyzerá to tak, že hladina väčšiny týchto zasolených vôd bude v nasledujúcich 50 až 100 rokoch naďalej stúpať. Jedna správa uvádza, že keď dnes narodené dieťa bude mať 30 rokov, bude znehodnotené také veľké územie, ako je štát Viktória, čo je približne rozloha Veľkej Británie. Čo je potrebné urobiť na zvrátenie tohto ničivého vývoja?

„Potrebujeme radikálne zmeniť využívanie zdrojov povodia [Murray a Darling], aby sme zachovali zdravé ekosystémy a úrodnosť pôdy,“ uvádza sa v jednej vládnej správe. „Bude si to vyžadovať veľké náklady... Ale tieto investície sú malé v porovnaní s neodvratnou stratou — ekonomickou, ekologickou a spoločenskou —, ku ktorej dôjde, ak sa doterajší spôsob využívania nezmení.“

Pohromu by na začiatok spomalilo rozsiahle vysádzanie stromov, ale v súčasnosti sa to nepovažuje za výhodné riešenie. V jednej vedeckej správe sa píše: „Nemôžeme sa vrátiť k pôvodným prírodným podmienkam. V mnohých prípadoch by sa pozitívne výsledky [výsadby stromov] dostavili veľmi pomaly, ak by sa vôbec nejaké dosiahli.“

Zatiaľ sú farmári nabádaní, aby pestovali plodiny, ktoré majú hlbšie korene, alebo aby začali pestovať také plodiny, ktoré lepšie znášajú soľ. Niektorí podnikatelia dokonca ťažia soľ, ktorá znehodnotila ich farmy, a takýmto spôsobom si zarábajú na živobytie. Iní plánujú využiť jazierka so zasolenou vodou tak, že v nich budú na obchodné účely chovať morské ryby, garnáty i morské riasy.

Austrálsky prípad nie je jediný. Ak sa čoskoro nepodniknú zásadné zmeny, slová gréckeho filozofa Platóna, ktorými opísal staroveké Grécko, sa stanú zlovestným proroctvom: „To, čo teraz zostáva z bývalej bohatej krajiny, je podobné kostre chorého muža, pretože všetok tuk a úrodná pôda sa stratili a ostala iba holá kostra.“

[Poznámka pod čiarou]

[Mapa na strane 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

POVODIE RIEK MURRAY A DARLING

[Prameň ilustrácie]

Mapa: Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázky na strane 25]

Soľ usadená na zvyškoch stromu uprostred premokreného poľa

Kedysi úrodné polia ničí soľ, ktorá sa hromadí na povrchu pôdy

[Prameň ilustrácie]

© CSIRO Land and Water

[Obrázky na strane 26]

Prvé signály pohromy — neúrodné plochy uprostred úrodných polí

Soľ, ktorá vystupuje na povrch, ničí vegetáciu

Následky zasolenia predtým úrodnej poľnohospodárskej pôdy

Konečný výsledok stúpania hladiny podzemných vôd

[Prameň ilustrácií]

Všetky fotografie: © CSIRO Land and Water