Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Neprítomnosť otca v rodine — rastúci problém

Neprítomnosť otca v rodine — rastúci problém

Neprítomnosť otca v rodine — rastúci problém

STÁLE viac otcov opúšťa svoju rodinu. Koncom 90. rokov 20. storočia sa v novinách USA Today písalo, že Spojeným štátom patrí „svetové prvenstvo v počte rodín bez otca“. Tento problém je však celosvetový.

V Brazílii sčítanie ľudu v roku 2000 odhalilo, že počet rodín, v ktorých starostlivosť leží na pleciach ženy, dosahuje 11,2 milióna z celkového počtu 44,7 milióna rodín. V Nikarague 25 percent detí žije len s matkou. A v Kostarike počet detí, ktorých vlastný otec neuznal za svoje, vzrástol v 90. rokoch 20. storočia z 21,1 percenta na 30,4 percenta.

Štatistiky z týchto troch krajín sú len ukážkou celosvetového trendu. A zamyslite sa aj nad ďalším aspektom problému chýbajúcich otcov.

Keď deti otca takmer nevidia

Všimnite si rámček „Ocko, kedy sa vrátiš?“ Nao, ktorá má teraz 23 rokov, hovorí: „Predtým ako som začala chodiť do školy, som svojho otca videla len zriedkakedy. Raz, keď odchádzal, som sa ho prosebne spýtala: ‚A vrátiš sa?‘“

Keďže vo viacerých rodinách je to tak, ako opísala Nao, Piotr Szczukiewicz z Poľska sa v jednom článku vyjadril: „Zdá sa, že otcovia sú dôležitým chýbajúcim faktorom v rodine.“ Je pravda, že mnohí otcovia žijú so svojimi rodinami a finančne sa o ne starajú. No ako uviedol francúzsky časopis Capital, „príliš veľa otcov sa uspokojuje s úlohou živiteľa rodiny a nesnažia sa byť aj vychovávateľmi svojich detí“.

Často otec je v rodine, ale nie je s rodinou, teda sa svojim deťom nevenuje. Svoju pozornosť zameriava na iné veci. „Aj keď je [otec] fyzicky prítomný,“ poznamenáva francúzsky časopis Famille chrétienne, „nie je prítomný duševne.“ Prečo dnes toľkí otcovia nie sú duševne a citovo zapojení do života svojej rodiny?

Spomínaný časopis vysvetľuje, že základným dôvodom je „nepochopenie úlohy otca a manžela“. Mnohí otcovia si myslia, že úlohou dobrého otca je jednoducho priniesť domov slušný zárobok. Ako uviedol Józef Augustyn, autor jednej poľskej knihy, „mnohí otcovia majú pocit, že sú dobrými rodičmi, lebo dávajú rodine peniaze“. Ale to je len časť zodpovednosti otca.

Deti v skutočnosti neposudzujú otca podľa toho, koľko peňazí zarobí alebo aké drahé darčeky im kúpi. To, po čom deti túžia oveľa viac, je otcova láska, čas a pozornosť. To sú veci, na ktorých im naozaj záleží.

Otcovia by sa mali zamyslieť

Podľa správy japonskej Ústrednej rady pre výchovu „otcovia by sa mali zamyslieť nad svojím životom, ktorý nadmerne venujú práci“. No je otázkou, či sú otcovia ochotní kvôli svojim deťom urobiť vo svojom živote zmeny. Nemecké noviny Gießener Allgemeine priniesli správu o prieskume, v ktorom väčšina opýtaných otcov odmietla uprednostniť deti pred svojou kariérou.

Mladých môže hlboko zraňovať pocit, že otec neprejavuje o nich dostatočný záujem. Lidia z Poľska, ktorá má teraz 21 rokov, si živo spomína, aký bol jej otec, keď bola malá. Hovorí: „Nikdy sa s nami nerozprával. Žili sme každý v úplne inom svete. Ani nevedel, že svoj voľný čas trávim na diskotékach.“ Podobne aj Macarena, 21-ročné dievča zo Španielska, hovorí, že keď bola dieťa, jej otec mal vo zvyku „odísť na celý víkend s priateľmi a viackrát sa stalo, že sa doma neukázal aj niekoľko dní“.

Stanoviť si správne poradie hodnôt

Väčšina otcov si možno aj uvedomuje, že svojim deťom venuje veľmi málo času a pozornosti. Jeden otec z Japonska, ktorý má dospievajúceho syna, sa vyjadril: „Dúfam, že môj syn pochopí moju situáciu. Vždy na neho myslím, aj keď som zaneprázdnený.“ No vyrieši sa neprítomnosť otca v rodine len tým, že si otec bude priať, aby jeho dieťa pochopilo, prečo sa mu nevenuje?

Je nesporné, že na uspokojenie potrieb dieťaťa je nevyhnutné vynaložiť skutočné úsilie, áno, dokonca priniesť určité obete. Dať deťom to, čo najviac potrebujú — lásku, čas a pozornosť —, zjavne nie je ľahké. Ježiš Kristus povedal: „Nielen zo samého chleba [doslovného jedla] bude žiť človek.“ ​(Matúš 4:4) Takisto deťom nestačia len hmotné veci na to, aby zdarne dospeli. Ste ako otec ochotný obetovať to, čo je pre vás možno veľmi cenné — svoj čas alebo dokonca postup v zamestnaní —, aby ste sa mohli venovať svojim deťom?

Noviny Mainichi Daily News z 10. februára 1986 priniesli správu o otcovi, ktorý si uvedomil, aké dôležité sú pre neho jeho deti. Napísali: „Vedúci pracovník Japonských štátnych železníc dal radšej výpoveď, než by mal byť odlúčený od svojej rodiny.“ Noviny potom citovali vyjadrenie tohto vedúceho pracovníka: „Prácu generálneho riaditeľa môže vykonávať ktokoľvek. Ale otcom mojich detí som iba ja.“

Prvým krokom k tomu, aby sa človek stal dobrým otcom, je pochopiť, akého otca deti potrebujú. Preskúmajme teda, čo všetko patrí k úlohe dobrého otca.

[Rámček na strane 3]

„Ocko, kedy sa vrátiš?“

Túto otázku položila päťročná Nao z Japonska svojmu otcovi, keď raz odchádzal do práce. Hoci jej otec býval doma s rodinou, Nao ho len zriedkakedy videla. Obyčajne prichádzal domov, keď už bola Nao v posteli, a odchádzal do práce skôr, ako sa zobudila.