Mladí, ktorí hovoria o svojej viere

MEDZI Jehovovými svedkami je veľa mladých ľudí. Títo mladí milujú Boha a snažia sa žiť podľa jeho noriem, ktoré sú zapísané v Biblii. Sú hrdí na svoju vieru a v škole sa o nej voľne rozprávajú s inými. Zamyslite sa nad niektorými príkladmi.

▪ Keď bola Holly v šiestom ročníku, dostala so spolužiakmi za úlohu napísať slohovú prácu na tému „Ako by ste vyriešili problém terorizmu bez násilia?“ Holly využila túto príležitosť a písala o svojej biblicky podloženej nádeji do budúcnosti. Vysvetlila, že počas dejín „človek panoval nad človekom na jeho škodu“. (Kazateľ 8:9) Potom poukázala na jedinú skutočnú nádej pre ľudstvo — na Božie Kráľovstvo. Napísala: „Keďže Ježiš je ustanoveným Kráľom tohto Kráľovstva, všetky problémy vrátane terorizmu pominú.“ Potom rozviedla, ako Ježiš dosiahne to, čo nedokáže žiaden ľudský vládca. „Keď bol Ježiš na zemi,“ napísala, „ukázal, akým panovníkom bude. Bol láskyplný a mal záujem o ľudí. Tým, že liečil ľudí a kriesil mŕtvych, ukázal, akú má moc. Žiadna ľudská vláda nedokáže opäť priviesť k životu tých, ktorí zomreli. Ale Božie Kráľovstvo to urobí.“ Svoju slohovú prácu ukončila slovami: „Riešenie možno nájsť u Boha, nie u ľudí.“

Učiteľka na koniec jej práce napísala: „Úžasné! Pôsobivé myšlienky, Holly. A veľmi dobre premyslené.“ Na učiteľku zapôsobili aj biblické texty, ktoré Holly použila. To jej umožnilo porozprávať sa s ňou o teokratickej škole kazateľskej služby, čo je rečnícky a vyučovací program, ktorý usporadúvajú Jehovovi svedkovia. Hollina učiteľka s radosťou prijala knihu, ktorá sa používa v teokratickej škole.

▪ Aj Jessica mala možnosť hovoriť o svojej viere  prostredníctvom školských prác. „O svojom presvedčení som už napísala tri slohové práce,“ hovorí. „Jedna bola o Jehovových svedkoch a náboženských právach. Učiteľka ju dala do knižnice, aby si ju každý, kto chce, mohol prečítať. Nedávno som napísala prácu o svojom krste a o tom, prečo bol ten deň pre mňa taký dôležitý. Študenti si nechávajú medzi sebou kolovať koncepty svojich slohových prác, takže spolužiaci mali možnosť prečítať si aj moju. Jedno dievča mi povedalo: ‚Výborná práca. Je dobré vedieť, čo všetko sa očakáva od človeka, keď sa stane Jehovovým svedkom. Blahoželám ti ku krstu!‘ Iné dievča povedalo: ‚Tvoj príbeh je úžasný! Som rada, že máš takú silnú vieru!‘ Jeden spolužiak jednoducho napísal: ‚Vidno, že vieš, čo chceš. Blahoželám!‘“

▪ Keď mala Melissa 11 rokov, mala jedinečnú možnosť hovoriť o svojej viere. „Školská zdravotná sestra prišla na našu hodinu biológie, aby nám porozprávala o imunitnom systéme. Dostali sme sa aj k otázke transfúzie krvi. Po skončení hodiny som povedala svojmu učiteľovi o jednej z našich videokaziet o krvi. Na druhý deň som ju priniesla do školy. Učiteľ si ju zobral domov a pozrel si ju so svojou rodinou. Nasledujúci deň priniesol videokazetu do školy a premietol ju dvom triedam, z čoho jedna bola moja. Potom sa priaznivo zmienil o Jehovových svedkoch a povedal triede, že bez nášho pričinenia by alternatívy transfúzie neboli až tak ľahko dostupné. Keď mi videokazetu vracal, opýtal sa: ‚Ako by som ju mohol zaobstarať pre školskú knižnicu?‘ A tak som mu jednu dala. Veľmi sa z toho tešil nielen on, ale aj ja!“

Holly, Jessica a Melissa patria k mnohým mladým Jehovovým svedkom, ktorí sa držia biblického nabádania pamätať na svojho Stvoriteľa. (Kazateľ 12:1) Robíš to aj ty? Ak áno, môžeš si byť istý, že rozradostňuješ Jehovovo srdce. — Príslovia 27:11; Hebrejom 6:10.

Keď vy mladí hovoríte o svojej viere so spolužiakmi a učiteľmi, vydávate mocné svedectvo o Jehovovi Bohu a o jeho predsavzatí. Posilňuje to aj vašu vieru a rozvíja vo vás hrdosť na to, že máte výsadu byť Jehovovými služobníkmi. (Jeremiáš 9:24) Vydávanie svedectva v škole je tiež ochranou. Jessica to opisuje takto: „Jednou výhodou toho, že hovorím o svojom presvedčení, je to, že študenti ma nenútia robiť niečo, čo je v rozpore s Bibliou.“

[Obrázky na strane 12]

Holly

[Obrázky na stranách 12, 13]

Jessica

[Obrázky na strane 13]

Melissa