Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Čo je vitiligo?

Čo je vitiligo?

Čo je vitiligo?

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Južnej Afrike

▪ Sibongile si niekedy robí žarty zo svojej pokožky. S úsmevom hovorí: „Narodila som sa ako černoška, obelela som a teraz som z toho iba zmätená.“ Sibongile má vitiligo.

Vitiligo, známe tiež ako leukoderma, je vyvolané stratou kožných pigmentových buniek. Následkom toho sa na koži vytvárajú biele škvrny. Niektorým ľuďom sa objaví jedna škvrna a ich stav sa ďalej nezhoršuje. Iným sa však choroba rýchlo rozšíri po celom tele. Ďalší môžu trpieť pomalšou formou vitiliga, ktoré sa šíri postupne, v priebehu mnohých rokov. Táto choroba nie je ani bolestivá, ani nákazlivá.

Vitiligo nie je u všetkých ľudí také zreteľné ako u Sibongile, pretože najbadateľnejšie je u ľudí s tmavou pokožkou. Trpia ním však mnohí. Niektorí viac, iní menej. Podľa štatistík vitiligo postihuje jedno až dve percentá ľudí. Nepozná rasové hranice a postihuje tak mužov, ako i ženy. Príčina jeho vzniku je stále neznáma.

I keď na vitiligo neexistuje žiaden zaručený liek, je mnoho spôsobov, ako si s ním poradiť. Napríklad ľuďom so svetlou pokožkou sa choroba zviditeľní, keď je zdravá pokožka opálená. Preto keď sa ľudia postihnutí vitiligom nevystavujú slnku, škvrny sú menej badateľné. Pre ľudí s tmavšou pokožkou existujú špeciálne kozmetické prípravky, ktoré im môžu pomôcť prekryť farebné rozdiely pokožky. Niektorí pacienti priaznivo zareagovali na proces obnovenia kožného pigmentu. Súčasťou liečby je niekoľkomesačné užívanie liekov a používanie špeciálneho ultrafialového zariadenia. V niektorých prípadoch sa farba pokožky na postihnutých miestach obnovila. Iní pacienti si zvolia metódu depigmentácie. Cieľom tejto metódy je dosiahnuť rovnomerný odtieň pokožky pomocou lieku, ktorý odstráni zvyšok pigmentových buniek.

Ľudia, ktorí sú postihnutí vitiligom, môžu zažívať citovú traumu, zvlášť ak zasiahne tvár. Sibongile vysvetľuje: „Nedávno ma zbadali dve deti, rozkričali sa a utiekli. Iní sa zdráhajú so mnou rozprávať, pretože si myslia, že mám nákazlivú chorobu alebo že som prekliata. Rada by som však zdôraznila jednu vec. Ľudia nemusia mať obavy z tých, ktorí majú vitiligo. Nemôžu sa ním nakaziť ani dotykom, ani vzduchom.“

Sibongile nedovoľuje, aby ju vitiligo odradilo od biblického vyučovacieho diela, ktoré ako jedna z Jehovových svedkov veľmi miluje. Súčasťou tohto diela je navštevovať ľudí v ich domovoch a osobne sa s nimi rozprávať. Sibongile hovorí: „So svojím vzhľadom som sa už naučila žiť. Cítim teraz väčšiu pohodu, ale teším sa na čas, keď sa mi v pozemskom raji, ktorý sľubuje Jehova Boh, celkom prinavráti farba, ktorú som mala pri narodení.“ — Zjavenie 21:3–5.

[Obrázok na strane 22]

Pred chorobou v roku 1967