Čo o tom hovorí Biblia?

Ako by sme sa mali správať k starším ľuďom?

V LETE 2003 tisíce ľudí v Európe zomrelo na následky horúčav, ktoré boli jedny z najhorších na tomto kontinente za posledných 60 rokov. Väčšina z tých, ktorí zomreli, boli starší ľudia. Niektorých z nich nechali ich príbuzní samých, keď odcestovali na dovolenku. Ďalších údajne zanedbali alebo prehliadli prepracovaní pracovníci nemocníc a opatrovateľských domovov. Noviny Le Parisien priniesli správu, že len v Paríži si telá 450 mŕtvych nikto nevyžiadal. „V akom svete to žijeme, že zabúdame na našich otcov, matky a starých rodičov?“ pýtali sa noviny v súvislosti s tými, ktorí zomreli osamotení a nikto ani nevedel, ako sa volajú.

Vo svete, v ktorom počet ľudí nad 65 rokov rastie mesačne o nebývalých 795 000, je starostlivosť o potreby starších ľudí jedným z najväčších problémov. „Celý svet starne takou rýchlosťou ako nikdy predtým a budeme musieť venovať veľkú pozornosť tomu, ako jednotlivé štáty reagujú na problémy i na možnosti, ktoré starnutie so sebou prináša,“ hovorí Nancy Gordonová, zástupkyňa riaditeľa demografických programov Amerického úradu pre sčítanie ľudu.

Aj náš Stvoriteľ sa zaujíma o ľudí, ktorí zostarli. Vo svojom Slove, Biblii, nám dáva pokyny, ako by sme sa k nim mali správať.

Úcta k starším

Boží Zákon daný prostredníctvom Mojžiša nabádal k úcte voči starším ľuďom. Zákon uvádzal: „Pred šedinami máš povstať a osobe starca prejavíš ohľad.“ ​(3. Mojžišova 19:32) Poslušní Boží ctitelia mali pred staršími ľuďmi „povstať“ ​(1) na znak úcty voči nim a (2) na znak úctivej bázne pred Bohom. Teda každý si mal starších ľudí vážiť a považovať ich za cenných a užitočných. — Príslovia 16:31; 23:22.

Hoci kresťania dnes nie sú pod mojžišovským Zákonom, zásady, ktoré v ňom nachádzajú, im pomáhajú spoznať Jehovov názor na určité veci a vidieť, čo Jehova považuje za dôležité. Tieto zásady jednoznačne odhaľujú, že Jehova si starších ľudí vysoko cení. Tak to chápali aj členovia kresťanského zboru v prvom storočí. Správu o tom podáva biblická kniha Skutky. Medzi kresťanmi v Jeruzaleme boli v tom čase aj chudobné vdovy. Viaceré z nich už boli nepochybne vekom staršie. Apoštoli ustanovili sedem „osvedčených mužov“, ktorí mali dohliadať na organizované poskytovanie denného prídelu jedla týmto ženám. Túto zvláštnu starostlivosť v zbore apoštoli považovali za „nutnú vec“. — Skutky 6:1–7.

Takisto apoštol Pavol ukázal, že zásada ‚povstať pred šedinami‘ platí aj v kresťanskom zbore. Mladšiemu kresťanskému dozorcovi Timotejovi napísal: „Staršieho muža prísne nekritizuj. Naopak, úpenlivo ho pros ako otca... staršie ženy ako matky.“ ​(1. Timotejovi 5:1, 2) Hoci mladý Timotej dostal určitú mieru autority nad vekom staršími kresťanmi, nemal sa voči žiadnemu staršiemu mužovi správať neúctivo. Skôr ho mal zdvorilo prosiť ako otca. A podobnú úctu mal prejavovať aj starším ženám v zbore. Apoštol Pavol tým  vlastne nabádal Timoteja — a v širšom zmysle všetkých členov kresťanského zboru —, aby ‚pred šedinami povstal‘.

Samozrejme, zbožný človek nepotrebuje zákon na to, aby sa správal k starším ľuďom s dôstojnosťou a úctou. Pouvažujme o biblickom príklade Jozefa, ktorý neľutoval výdavky spojené s presťahovaním svojho 130-ročného otca Jakoba do Egypta, aby ho ochránil pred rozšíreným hladom. Keď Jozef po viac ako dvoch desaťročiach prvý raz zbadal svojho otca, „padol mu ihneď okolo krku a znovu a znovu mu na krku prelieval slzy“. (1. Mojžišova 46:29) Tak Jozef dávno predtým ako zákon Izraelitom nariaďoval správať sa k starším súcitne a s hlbokou úctou, ukázal, že má k starším ľuďom rovnaký postoj ako Boh.

Aj sám Ježiš počas svojej služby dával najavo záujem o starších ľudí. Ostro odsúdil náboženských vodcov, ktorí si mysleli, že náboženské tradície ich oprávňujú na to, aby zanedbávali svojich zostarnutých rodičov. (Matúš 15:3–9) Ježiš sa tiež s láskou postaral o svoju matku. Hoci trpel neznesiteľnou bolesťou na mučeníckom kole, zaistil, aby bolo o ňu dobre postarané, keď ju zveril do starostlivosti svojmu milovanému apoštolovi Jánovi. — Ján 19:26, 27.

Boh neopustí tých, ktorí sú mu verní

Žalmista sa modlil: „Neodvrhuj ma v čase staroby; práve, keď zlyháva moja sila, ma neopúšťaj.“ ​(Žalm 71:9) Boh ‚neodvrhuje‘ svojich verných služobníkov, ani keď oni sami majú pocit, že už nie sú nijako užitoční. Žalmista nemal pocit, že ho Jehova opustil, ale si uvedomoval, že s pribúdajúcim vekom sa musí na svojho Tvorcu ešte viac spoliehať. Jehova na takúto vernosť reaguje tým, že svojich služobníkov celý život podporuje. (Žalm 18:25) Túto podporu často poskytuje prostredníctvom spolukresťanov.

Z uvedených myšlienok jasne vyplýva, že všetci, ktorí chcú prinášať Bohu česť, si musia ctiť starších ľudí. V očiach nášho Stvoriteľa sú starší ľudia jednoznačne cenní. A keďže sme boli stvorení na Boží obraz, vždy dávajme najavo, že máme rovnaký postoj k „šedinám“, aký má Boh. — Žalm 71:18.

[Obrázok na strane 23]

Kresťania sa správajú k starším ľuďom s úctou