„Jehova, našiel si ma!“

Rozpráva Nelly Lenzová

„Ste Jehovovi svedkovia?“ spýtala som sa dvoch mužov, ktorí prišli k nášmu domu. „Áno,“ odpovedali. Povedala som: „Aj ja som!“ Mala som iba 13 rokov a nechodila som na zhromaždenia do sály Kráľovstva. Moji rodičia neboli Jehovovými svedkami. Prečo som teda povedala, že aj ja som svedkyňa?

KEBY nebolo Jehovových svedkov, asi by som sa nikdy nebola narodila. Moja matka otehotnela, keď bývala v Montreale v kanadskej provincii Quebec. Mala len 17 rokov a jej rodina na ňu silne naliehala, aby išla na potrat. Súhlasila.

Matka požiadala v práci o deň voľna, aby na potrat mohla ísť. Jej nadriadená, ktorá bola Jehovovou svedkyňou, očividne prišla na to, prečo chce matka odísť z práce. Preto jej v krátkosti porozprávala, akým vzácnym darom je život. (Žalm 139:13–16) Matka cestou do nemocnice uvažovala o tom, čo jej zamestnávateľka povedala. Rozhodla sa, že na potrat nepôjde. Keď som sa v roku 1964 narodila, matka ma dala do sirotinca.

Moje prvé stretnutie s biblickou pravdou

Mala som asi dva roky, keď ma matka a jej manžel, s ktorým sa krátko predtým zosobášila, zobrali zo sirotinca. Kým sme bývali v meste Sainte-Marguerite-du-Lac-Masson, rodičia začali študovať Bibliu s Jehovovými svedkami a navštevovať zborové zhromaždenia. Ale o krátky čas sme sa presťahovali do mesta Boisbriand a rodičia štúdium prerušili.

O niekoľko rokov zase začali študovať. Počúvala som, aby som sa dozvedela, čo sa učia o biblickej nádeji na pozemský raj. (Lukáš 23:43) Začala som Jehovu veľmi milovať.

Ale jedného dňa mi matka povedala, že prerušili štúdium so svedkami a že už nebudeme chodiť do sály Kráľovstva. Najskôr ma to potešilo. Mala som len osem rokov a zhromaždenia sa mi niekedy zdali dosť dlhé. Ale ten večer som sa chcela v modlitbe prihovoriť Jehovovi a bála som sa, že ma nebude počúvať.

Nasledujúcu nedeľu poobede som našich susedov, ktorí boli Jehovovi svedkovia, videla odchádzať na zhromaždenie do sály Kráľovstva. Začala som plakať a pýtať sa Boha: „Prečo ich deti môžu chodiť na zhromaždenia a ja nie?“ Ale čoskoro sa mala potvrdiť pravdivosť slov zo Žalmu 33:18: „Hľa, Jehovovo oko je obrátené k tým, ktorí sa ho boja, k tým, ktorí čakajú na jeho milujúcu láskavosť.“

Opäť v sále Kráľovstva

O tri týždne som navštívila našich susedov a povedala som svedkyni Lilianne, že chcem chodiť na zhromaždenia. Lilianne mi vysvetlila, že to nie je možné, lebo moja matka nechce mať s Jehovovými svedkami nič spoločné. Ale ja som trvala na svojom. Tak ma zobrala domov a spýtala sa matky, či by som mohla s nimi ísť na zhromaždenie. Na moje prekvapenie matka súhlasila. Povedala, že na zhromaždeniach sa naučím dobré zásady. A tak som chodila na zhromaždenie každú nedeľu.

 Mohla som sa na nich zúčastňovať asi tri roky. Potom, keď som mala 11 rokov, rodičia sa rozviedli a my s matkou sme sa presťahovali. Znovu som stratila kontakt s Jehovovými svedkami.

Nečakané stretnutie

Jedného dňa som sedela na schodoch nášho domu, keď ku mne pristúpili dvaja svedkovia, Eddie Besson a Don Fisher, a spýtali sa ma, či mám doma rodičov. Keď som odpovedala, že nie, muži sa otočili a odchádzali. Ale ja som sa za nimi rozbehla a nasledoval rozhovor, ktorý je v úvode tohto článku.

Je pochopiteľné, že obaja muži boli prekvapení, keď som povedala, že aj ja som Jehovova svedkyňa. Vysvetlila som im svoju situáciu a prosila som ich, aby sa ešte v ten večer vrátili. Keď som matke povedala, že prídu svedkovia, veľmi sa rozhnevala a povedala, že ich nepustí dnu. No v skutočnosti mala v úmysle odísť skôr, než prídu. So slzami v očiach som ju prosila, aby ostala. Práve sa pripravovala na odchod, keď zazvonil zvonček a vo dverách sa objavil Eddie Besson. Predstavte si moju radosť, keď matka prijala ponuku biblického štúdia!

Konečne som zase mohla navštevovať zborové zhromaždenia! Ale o necelý rok matka opäť prerušila štúdium. Tentoraz mi zakázala akýkoľvek kontakt so svedkami a vyhodila všetky ich publikácie, ktoré našla. Podarilo sa mi však schovať Bibliu, spevník, dva viazané ročníky Strážnej veže, dve Ročenky Jehovových svedkov a knihu Pravda, ktorá vedie k večnému životu. * Na poslednom štúdiu som sa Eddieho Bessona spýtala, čo mám robiť, lebo som Jehovu veľmi milovala. Povzbudil ma, aby som sama študovala a často sa modlila. Uistil ma, že Jehova sa o mňa postará. Mala som vtedy len 14 rokov.

Vediem vlastné „zhromaždenia“

Od toho času som každú nedeľu išla do svojej izby a predstavovala som si, že som na zhromaždení. Na začiatku a na konci som zaspievala pieseň „Upri svoj zrak na cenu!“, pretože to bola jediná pieseň Kráľovstva, ktorú som si pamätala. Až dodnes túto pieseň spievam so slzami v očiach. Potom som si preštudovala jeden článok z viazaných ročníkov Strážnej veže, ktoré som mala. Svoje „zhromaždenie“ som ukončila modlitbou. Teda i keď som sa už nestretávala so svedkami, cítila som, že Jehova je pri mne.

Keď som mala 17 rokov, presťahovali sme sa s matkou do Montrealu. Tie roky boli náročné, pretože náš domov rozhodne nebol nijakou oázou lásky.

Nájdená!

Jedného dňa matka prijala od Jehovových svedkov knihu Môžeš žiť navždy v pozemskom raji. Keď som sa vrátila domov, uvidela som ju na stole a začala som si ju prezerať. Keď som zistila, že sa v nej používa Božie meno, Jehova, rozplakala som sa a ticho som sa modlila: „Jehova, našiel si ma!“

Potrebovala som sa spojiť so svojimi kresťanskými bratmi a sestrami. Ale ako? Matka mi povedala, že jeden sused je zrejme Jehovov svedok. A tak som cestou do práce išla do susedného domu a zazvonila som. Otvoril mi rozospatý muž. Predstavte si, aký bol prekvapený, keď som mu povedala, že som Jehovova svedkyňa a že sa chcem dať pokrstiť! Zariadil, aby so mnou sestra Josée Mironová študovala Bibliu. Ale matka bola opäť proti tomu. Povedala mi, že musím počkať, kým budem mať 18 rokov a až potom sa môžem stať svedkyňou.

Rodinný život, ale za akú cenu?

Môj zamestnávateľ si všimol, že situácia u nás doma sa zhoršuje. Často ma pozýval, aby som trávila víkendy s ním a jeho manželkou. Milovala som kone, a preto sme často chodili jazdiť. Mala som pocit, akoby boli mojimi rodičmi.

Jedného dňa mi môj zamestnávateľ povedal, že on aj jeho manželka ma majú veľmi radi a že chcú, aby som  bývala s nimi. Ponúkol mi niečo, po čom som vždy túžila — milujúcu rodinu. No bolo to pod jednou podmienkou — mala som sa prestať stretávať s Jehovovými svedkami. Dali mi jeden týždeň na rozmyslenie, ale ja som nepotrebovala ani jeden deň. Odpovedala som im hneď. Jehova ma nikdy neopustil a ja nemôžem opustiť jeho.

Slúžim Bohu

Keďže doma som zažívala ťažkosti, presťahovala som sa k môjmu nevlastnému otcovi. Povzbudzoval ma, aby som ďalej študovala a 17. decembra 1983 som bola ako 19-ročná pokrstená. Bola som veľmi šťastná, že v deň krstu som sa stretla s Eddiem Bessonom. Už nepochyboval, že som Jehovova svedkyňa!

Ale po krste sa správanie môjho nevlastného otca zmenilo. Vždy, keď videl, že sa modlím, začal veľmi nahlas hovoriť a dokonca do mňa hádzal veci! Trval tiež na tom, aby som získala vyššie vzdelanie, ale to by mi bránilo v cieli stať sa priekopníčkou, čiže evanjelistkou celým časom. Nakoniec ma požiadal, aby som odišla z domu. Dal mi šek na 100 dolárov a povedal mi, že ak ho budem musieť použiť, budem vedieť, že Jehova sa o mňa nestará.

Priekopníčkou som sa stala 1. septembra 1986 a ten šek — nevyplatený — mám dodnes! Niekedy bolo ťažké slúžiť bez auta na vidieku. Ale členovia miestneho zboru ma veľmi podporovali a pomáhali mi.

Po čase som stretla príjemného kresťana Rubena Lenza. Zobrali sme sa v roku 1989. Ruben v súčasnosti slúži ako zborový starší v Miltone v Ontáriu, kde bývame od roku 2002. Naše manželstvo je jedným z najväčších požehnaní, aké mi Jehova dal. V službe celým časom som pokračovala, až kým sme v roku 1993 nemali prvé dieťa Eriku. O viac ako tri roky sa nám narodil syn Mika. Po dlhých rokoch samoty ma Jehova Boh bohato odmenil rodinou, ktorá ho miluje tak veľmi ako ja.

Hoci som v čase dospievania bola opakovane odlúčená od Jehovovho ľudu, nikdy som neprestala vkladať nádej v Boha a držať sa nádeje na večný život v raji. (Ján 3:36) Som Jehovovi nesmierne vďačná, že ma „našiel“!

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 15]

Na koni môjho zamestnávateľa

[Obrázok na strane 15]

S manželom Rubenom a deťmi Erikou a Mikom