Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Monteverde — prírodná rezervácia v oblakoch

Monteverde — prírodná rezervácia v oblakoch

Monteverde — prírodná rezervácia v oblakoch

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KOSTARIKE

Teplé pasáty, ktoré vanú od Karibského mora, narážajú na hory týčiace sa do nadmorskej výšky 1700 metrov. Ako vzduch stúpa do tejto výšky, ochladzuje sa a vlaha, ktorú so sebou prináša, sa v ňom zráža. Tým vzniká hustá nízka oblačnosť, ktorá zmáča tunajšie vrchy dažďom alebo ich zahalí do hmly. A výsledok? Nezvyčajné miesto s nádhernou prírodnou krásou nazývané hmlový prales.

PÍŠE sa rok 1951. Štyridsaťštyri členov náboženskej skupiny, ktorá je známa pod názvom kvakeri, opúšťa svoj domov v Alabame v USA a ide hľadať miesto, kde by mohli vytvoriť pokojnú náboženskú komunitu. Hľadanie ich privádza do hôr zahalených oblakmi na severozápade Kostariky v Strednej Amerike. Táto oblasť je izolovaná od okolitého sveta a pôda je tu úrodná a relatívne lacná.

No usadiť sa a farmárčiť v tejto oblasti nie je ľahké. Marvin Rockwell, jeden z prvých usadlíkov, si spomína: „Na kopec viedla jediná prašná cesta, ktorú sme museli opraviť krompáčmi a lopatami, aby sme mohli po nej prejsť džípmi.“ Za pomoci miestnych obyvateľov sa členom tejto skupiny napokon podarilo usadiť vo svojom novom domove v oblakoch. Toto miesto vhodne nazvali Monteverde, čo znamená „zelený vrch“.

Noví usadlíci urobili dve rozhodnutia, ktoré mali ďalekosiahly význam. Uvedomovali si, že ich farmárska komunita musí byť sebestačná. Ale na trh mohli voziť len také produkty, ktoré by sa počas dlhej cesty z vrchu neskazili. A tak sa rozhodli, že najvhodnejšie bude vyrábať syr. Malá výrobňa syra, ktorú vtedy založili, dnes produkuje viac ako 4000 kilogramov syra denne, nepočítajúc iné mliečne výrobky, ako je kyslá smotana, smotanový syr a zmrzlina.

Títo usadlíci sa tiež rozhodli, že takmer päť a pol štvorcového kilometra lesa na svahu nad osadou zachovajú v pôvodnom stave. Keďže táto oblasť bola bohatá na vodu a bola zdrojom vody pre ich malú hydroelektráreň, považovali za múdre chrániť ju. Veľká rozmanitosť fauny a flóry na tomto území však zakrátko upútala pozornosť vedcov, a to zvlášť po objavení ropuchy zlatej. (Pozri rámček o ropuche zlatej.) V 60. rokoch 20. storočia tu skupina vedcov a miestnych obyvateľov zriadila Rezerváciu hmlového pralesa Monteverde, ktorá bola krátko nato rozšírená, aby zahŕňala aj oblasť, ktorú pôvodne chránili kvakeri. Neskôr bola rezervácia rozšírená ešte viac a dnes sa rozprestiera približne na 105 štvorcových kilometroch.

Chránený hmlový prales Monteverde patrí k najnavštevovanejším miestam v Kostarike. Po strmej, kľukatej kamenistej ceste prúdi do rezervácie každoročne až 50 000 turistov. Prichádza sem aj veľa pozorovateľov vtákov a prírodovedcov, ktorí túžia vidieť v rezervácii a jej okolí tisíce druhov vtákov, zvierat a rastlín.

Flóra

Základom ekosystému rezervácie sú stromy, ktorých je tu približne 500 druhov. Na miestach vystavených nepriazni počasia sa stromy húževnato pridŕžajú svahu, aby odolali vetrom, ktoré ich deformujú a spomaľujú ich rast. Tie stromy, ktoré rastú na miestach chránených pred vetrom, sú ošatené hustým porastom lián a iných rastlín a kríkov, ktoré zahaľujú celý ich kmeň. Ako môžu tieto rastliny, nazývané epifyty, prežiť bez toho, aby boli zakorenené v zemi? V jednom turistickom sprievodcovi sa píše: „V tomto veľmi vlhkom prostredí získavajú epifyty dostatok vlahy aj bez rozsiahleho koreňového systému. Hustý porast zachytáva dostatok odumretých listov, ktoré dážď zmýva z korún stromov. Z týchto odumretých listov epifyty čerpajú potrebné živiny.“

Na pozadí rôznych odtieňov zelenej sa vynímajú farebné kvety asi 300 druhov orchideí. Takmer každé voľné miesto zapĺňajú paprade, ktorých tu nájdete až 200 druhov. Niektoré z nich majú aj 150 rokov a dosahujú výšku 12 metrov.

Ako to, že na takej malej ploche možno nájsť takú veľkú rozmanitosť? Prispieva k tomu skutočnosť, že hranice rezervácie siahajú od Tichého oceánu až po Karibské more. Pre veľké rozdiely vo vlhkosti a teplote v rôznych nadmorských výškach tu vzniklo šesť odlišných ekologických pásiem s úžasnou rozmanitosťou života.

Fauna

Monteverde je rajom aj pre pozorovateľov vtákov. Pri sčítavaní vtáčích druhov v roku 1996 napočítali za 24 hodín na ploche s priemerom 25 kilometrov, ktorá zahŕňala aj časť rezervácie Monteverde, až 369 druhov! Žijú tu naozaj rozmanité vtáky, od drobného kolibríka až po trogóna kvesala nazývaného aj kvesal chochlatý. Mnohí návštevníci prichádzajú hlavne preto, aby videli kvesala, ktorý patrí k najpôsobivejšie sfarbeným vtákom v trópoch. V Monteverde hniezdi približne 100 párov týchto vtákov, no zahliadnuť ich nie je také ľahké, lebo ich zelené perie veľmi dobre splýva s prostredím pralesa. Určite však neprehliadnete kolibríky, ktoré prilietajú ku kŕmidlám umiestneným pred miestnymi obchodmi a reštauráciami. Sú nádherne ozdobené lesklým perím fialovej, smaragdovej a tyrkysovej farby a pri lietaní medzi kvetmi a kŕmidlami mávajú krídelkami tak rýchlo, že im ich ani nevidno.

V Monteverde má svoj domov aj okolo sto druhov cicavcov. „Je to jedna z mála zostávajúcich oblastí, v ktorých žije... päť druhov mačkovitých šeliem: jaguár, ocelot, puma, mačka dlhochvostá a mačka jaguarundi,“ uvádza Costa Rica Handbook (Sprievodca Kostarikou). No tieto samotárske mačkovité šelmy si zachovávajú od ľudí odstup. „Pumu návštevníci zahliadnu len asi raz za pol roka,“ povedal pre Prebuďte sa! správca rezervácie Rafael Bolaños. „Jaguára vidieť len približne každé tri roky.“ No pravdepodobnosť, že uvidíte niektorého zo 120 druhov obojživelníkov a hadov, je oveľa väčšia.

Aká je budúcnosť rezervácie Monteverde? Vynakladá sa úsilie, aby bola chránená oblasť ešte viac rozšírená. Nedávnym pripojením pralesnej rezervácie Santa Elena a El Bosque Eterno de los Niños (Večného pralesa detí) sa tunajšia chránená oblasť zväčšila viac ako dvojnásobne. (Pozri rámček „Večný prales detí“.) Ochrancovia dúfajú, že tieto opatrenia pomôžu zaistiť, aby tunajšie oblaky boli vždy plné života.

[Rámček/obrázok na strane 17]

Zmiznutie ropuchy zlatej

Ropuchu zlatú, ktorá má v skutočnosti žiarivú, neónovo oranžovú farbu, objavil v 60. rokoch 20. storočia vo vyšších polohách pralesa Monteverde biológ Jay Savage. Zdá sa, že Monteverde bolo jediným miestom na zemi, kde túto ropuchu bolo možné nájsť. „V roku 1985 tu videli húf asi 1000 ropúch zlatých,“ poznamenáva správca rezervácie Monteverde Rafael Bolaños. „Ale už o dva roky ich bolo vidieť len veľmi málo.“ Predpokladá sa, že ropucha zlatá je dnes už vyhynutým druhom.

Dr. Alan Pounds, ktorý skúmal zmiznutie 20 druhov žiab a ropúch v dažďovom pralese Monteverde, hovorí, že „ku kolapsu a zmiznutiu mnohých populácií obojživelníkov vrátane endemickej ropuchy zlatej... prišlo bezprostredne po extrémnych denných zrážkach“.

[Prameň ilustrácie]

© 2003 Richard Sage

[Rámček na strane 18]

Večný prales detí

V neveľkej základnej škole vo vidieckej oblasti Švédska sa jedna trieda deväťročných detí pýtala, ako môže prispieť k záchrane dažďových pralesov. Za pomoci učiteľa zozbierali peniaze, ktoré sa v roku 1988 použili na odkúpenie 6 hektárov ohrozeného dažďového pralesa. Tak sa zrodil El Bosque Eterno de los Niños (Večný prales detí). Správa o tomto projekte sa rozšírila a pripojili sa k nemu deti zo 44 krajín. Zozbierali toľko peňazí, že chránená oblasť bola rozšírená na tisíce hektárov a z troch strán lemuje rezerváciu Monteverde.

[Mapa na strane 16]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Monteverde

[Obrázok na strane 16]

Epifyty

[Obrázok na strane 16]

Paprade

[Obrázok na stranách 16, 17]

Orchidea

[Obrázok na strane 18]

Kolibrík

[Prameň ilustrácie]

THE HUMMINGBIRD SOCIETY / Newark Delaware USA

[Obrázok na strane 18]

Trogón kvesal

[Prameň ilustrácie]

© Anthony Mercieca/​SuperStock

[Obrázok na strane 18]

Rosnička červenooká

[Prameň ilustrácií na strane 17]

Pozadie a orchidea: © Michael a Patricia Fogdenovci