Nakoľko dôležité je učiť deti v ranom veku?

FLORENCE mala 40 rokov a veľmi túžila po dieťati. Počas tehotenstva jej však lekár povedal, že dieťa sa môže narodiť s poruchou učenia. Napriek tomu Florence odmietla vzdať sa svojho dieťaťa a nakoniec porodila zdravého chlapca.

Krátko po tom, ako sa Stephen narodil, Florence mu začala čítať a pri každej príležitosti sa s ním rozprávala. Keď trochu podrástol, hrali sa spolu, chodili na výlety, cvičili sa v počítaní a spievali si pesničky. „Aj počas kúpania sme sa hrávali rôzne hry,“ spomína Florence. A vyplatilo sa to.

Stephen už ako 14-ročný s vyznamenaním ukončil štúdium na Miamskej univerzite. O dva roky, vo veku 16 rokov, skončil právnickú fakultu, a ako sa uvádza v jeho životopise, neskôr sa stal najmladším právnikom v Spojených štátoch. Jeho matka, Dr. Florence Baccusová, bývalá učiteľka a výchovná poradkyňa, venovala veľa času štúdiu toho, ako učiť deti v prvých rokoch života. Je presvedčená, že pozornosť, ktorú venovala svojmu synovi v ranom detstve, a podnety, ktoré mu dávala, ovplyvnili jeho budúcnosť.

Dedičné predpoklady alebo výchova?

V poslednom čase detskí psychológovia diskutujú o tom, akú úlohu hrajú vo vývine dieťaťa dedičné predpoklady a akú výchova, ktorú dieťa dostane. Väčšina výskumníkov je presvedčených, že vývin dieťaťa je ovplyvnený kombináciou týchto dvoch faktorov.

Odborník v oblasti vývinu detí Dr. J. Fraser Mustard vysvetľuje: „Teraz z pozorovania vieme, že to, čo dieťa zažíva v prvých rokoch života, vplýva na vývin jeho mozgu.“ Profesorka Susan Greenfieldová podobne hovorí: „Vieme napríklad, že u huslistov sa oblasť mozgu, ktorá riadi pohyb prstov na ľavej ruke, rozvinie viac než u iných ľudí.“

 Ako podporiť rozvoj dieťaťa

Tieto zistenia podnietili mnohých rodičov nielen k tomu, aby sa snažili dať svoje deti do čo najlepšej materskej školy, ale aj k tomu, aby platili veľa peňazí za hudobné a umelecké krúžky. Niektorí si myslia, že ak dieťa všetko vyskúša, neskôr, keď bude väčšie, všetko mu pôjde. Stále pribúda špeciálnych vzdelávacích programov pre deti a predškolských zariadení. Niektorí rodičia sú ochotní urobiť čokoľvek, len aby ich deti získali náskok pred inými.

Prinášajú tieto snahy vždy dobrý výsledok? Hoci sa možno zdá, že takýmto úsilím rodičia otvárajú deťom nekonečné možnosti, v skutočnosti často pripravujú svoje deti o veľmi dôležité a poučné skúsenosti, ktoré môžu získať len pri spontánnej hre. Podľa pedagógov spontánna hra podnecuje tvorivosť a podporuje u detí sociálny, duševný a emocionálny rozvoj.

Niektorí odborníci, ktorí sa zaoberajú vývinom detí, si myslia, že keď rodičia neustále usmerňujú hru svojich detí, môže to viesť k vzniku nového typu poruchy, ktorá sa prejavuje tým, že dieťa pociťuje stres, je citovo labilné, nemôže spávať a sťažuje sa na rôzne bolesti. Jeden psychológ hovorí, že keď príliš usmerňované deti dosiahnu vek dospievania, často nemajú rozvinutú schopnosť zvládať ťažké situácie a sú „psychicky i fyzicky vyčerpané, nespoločenské a spurné“.

Preto sú mnohí rodičia zmätení. Chcú pomôcť svojim deťom, aby si naplno rozvinuli svoj potenciál, no vidia, že je nerozumné vyžadovať od malých detí príliš veľa a príliš rýchlo. Je možné nájsť v tomto smere rozumnú mieru vyrovnanosti? S akým potenciálom disponujú deti a ako možno tento potenciál rozvinúť? Čo môžu rodičia urobiť, aby ich deti boli úspešné? Týmito otázkami sa budú zaoberať nasledujúce články.

[Obrázok na strane 3]

Skúsenosti, ktoré dieťa získava v prvých rokoch života, môžu vplývať na vývin jeho mozgu

[Obrázok na strane 4]

Hra podnecuje tvorivosť a dieťa si pri nej rozvíja rôzne schopnosti