Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Neutíchajúci boj s vodou

Neutíchajúci boj s vodou

Neutíchajúci boj s vodou

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V HOLANDSKU

„S mohutnou silou sa oceán dvakrát denne vylieva na rozsiahlu krajinu, takže je ťažké povedať, či je táto zem súčasťou súše, alebo mora. Úbohý národ tam býva na vysokých kopcoch, ktoré si sám navŕšil do výšky presahujúcej najvyššiu úroveň vody, ktorá mu bola známa.“

TENTO opis pochádza z pera rímskeho pisateľa prvého storočia Plínia staršieho a hovorí o boji s vodou, ktorý viedli obyvatelia nízko položených oblastí pozdĺž Severného mora. Tento boj pokračuje až dodnes. Približne polovica z vyše 16 miliónov obyvateľov tejto oblasti dokonca žije a pracuje pod úrovňou hladiny mora.

Napriek pretrvávajúcemu boju sa títo obyvatelia dnešného Holandska nepovažujú za úbohých. Je pravda, že ich krajina je nízko položená a malá, no napriek tomu patrí medzi najbohatšie na svete. * A je prekvapujúce, že Holandsko vo veľkej miere vďačí za svoju prosperitu práve vode a boju s ňou.

Jedným zo závažných dôvodov, prečo sa obyvatelia Holandska rozhodli ostať v tejto oblasti, je úrodnosť pôdy. Je vhodná na poľnohospodárstvo, záhradníctvo i chov dobytka. A keďže tadiaľ tečú do mora veľké európske rieky, krajina má strategickú polohu aj z ekonomického hľadiska. Preto neprekvapuje, že Holandsko — vrátane Rotterdamu, kde sa nachádza najväčší prístav na svete — je označované za vstupnú bránu do Európy!

Dlhodobá výstavba hrádzí

Ale prosperita tejto krajiny sa nezrodila sama od seba. Uplynulých 900 rokov Holanďania budovali hrádze, aby sa ochránili pred vodou mora i riek, ktoré krajinou pretekajú. Výsledkom je, že Holandsko je v súčasnosti chránené pred morskými a riečnymi záplavami tisícami kilometrov hrádzí, čo je pozoruhodný úspech.

No hrádze majú aj iné krajiny. Lenže v tejto krajine pre také činitele, ako je nadmorská výška, hrádze zohrávajú významnú úlohu. Spoluautor knihy Dijken (Hrádze) Koos Groen povedal: „Ak by všetci obyvatelia Švajčiarska dostali možnosť ísť na jednoročnú dovolenku mimo svojej krajiny, po návrate by tam ich krajina stále bola. Ale keby to isté urobili Holanďania, po návrate by nenašli polovicu svojej krajiny a 75 percent svojich domov.“ *

Dnes môžu milióny Holanďanov, ktorí žijú pod úrovňou mora, mať suché nohy a v noci pokojne spávať, lebo boj s vodou neutícha. Priblížme si, aké úsilie si vyžaduje udržiavanie pobrežia a dún.

Udržiavanie pobrežia a dún

V priebehu tisícov rokov sa z pobrežia a dún vytvorila prirodzená zábrana, ktorá krajinu chráni pred morom. Ale táto zábrana vplyvom erózie stále slabne. Na jej posilnenie špeciálne lode ťažia piesok z morského dna asi 9 až 20 kilometrov od pobrežia a dopravujú ho na pobrežie. Od roku 1970 doviezli vyše 85 miliónov kubických metrov piesku, pomocou ktorého sa udržiavajú duny v dobrom stave.

Ale zachovávanie dún nie je prospešné len pre ľudí. „Hoci duny tvoria iba jedno percento povrchu Holandska,“ píše sa v holandských novinách NRC Handelsblad, „nachádzajú sa tam tri štvrtiny všetkých druhov vtákov žijúcich v krajine a dve tretiny všetkých druhov vyšších rastlín.“

Skrátenie obrannej línie

V roku 1932 Holanďania vybudovali 32-kilometrovú uzatváraciu hrádzu Afsluitdijk. Táto hrádza v okamihu zmenila morský záliv Zuidersee, čiže Južné more, na jazero, ktoré bolo nazvané Ijselské jazero. Zároveň sa línia morského pobrežia v krajine skrátila z 1900 kilometrov na niečo vyše 1300 kilometrov.

Približne o 20 rokov, v roku 1953, keď v strašnej povodni zahynulo 1835 ľudí, sa stavitelia hrádzí podujali na ešte väčší projekt. Ich cieľom bolo uzavrieť všetky morské zálivy na juhozápade krajiny okrem vstupov, ktoré viedli k prístavom v Rotterdame a Antverpách. Uskutočnenie Plánu delta, ako bol tento projekt nazvaný, viedlo k ďalšiemu skráteniu morského pobrežia krajiny asi na 622 kilometrov.

Ochrana pred riekami

Hrozbu nepredstavuje len morská voda, ale aj voda z riek, ktoré pretekajú Holandskom a na jeho území ústia do mora. Ku koncu zimy, po dlhom období dažďov a v čase, keď sa na horách topí sneh, sa týmito riekami do Holandska rinú prúdy vody zo Švajčiarska, Nemecka, Francúzska a Belgicka.

Taký obrovský objem vody môže spôsobiť vážne problémy. Napríklad v roku 1995 boli rieky v strede krajiny také rozvodnené, až hrozilo, že sa hrádze pod tlakom pretrhnú. Keby k tomu došlo, voda by pokryla krajinu do výšky niekoľkých metrov. Koos Groen, ktorého sme už citovali, hovorí: „Málo ľudí si uvedomuje, čo by sa mohlo stať, keby sa riečne hrádze pretrhli.“

„Vaňa“ bez prístreška

Žiadna iná krajina nie taká známa svojimi poldrami ako Holandsko. Poldre sú plochy „novej zeme“ pod úrovňou mora, ktoré sú uzavreté hrádzami. Do konca 19. storočia regulovali hladinu vody v poldroch vodné mlyny. Dnes túto prácu vykonávajú čerpacie stanice riadené počítačmi. Peter Nowak, ktorý sa stará o jednu takúto stanicu neďaleko Amsterdamu, vysvetľuje, čo to znamená.

„Polder by sme mohli prirovnať k vani,“ povedal Nowak. „Často sa nachádza niekoľko metrov pod úrovňou mora. Okolitá hrádza bráni, aby polder zaplavila voda. Ale hrádza nemá strechu. Silné dažde by mohli spôsobiť, že sa plocha chránená hrádzou, čiže vaňa, naplní. A tak sa voda odčerpáva, aby sa predišlo vážnym ťažkostiam. Ale kam ju odvádzajú?“

V poldri je sieť kanálov, ktoré odvádzajú vodu do čerpacej stanice. Kanály sa nesmú upchať, a preto každý farmár musí čistiť tie, ktoré sa nachádzajú na jeho pozemku. Čerpacia stanica potom odčerpáva nadbytočnú vodu z poldra do boezemu, dômyselného systému jazier a kanálov, ktoré slúžia ako nádrž mimo poldra. Nadmerné množstvo vody v boezeme sa potom v čase odlivu vypúšťa do mora.

„Udržiavať správnu hladinu vody v poldri je pre holandskú ekonomiku veľmi dôležité,“ pokračuje Nowak. „Počas suchého leta sa voda privádza do kanálov, pretože farmári ju potrebujú, aby mohli pestovať trávnik alebo plodiny. V niektorých poldroch sa pestuje jeden z najznámejších exportných tovarov tejto krajiny — kvety.“

Život na mieste, kde bolo kedysi more

V 20. storočí prestali byť poldre považované len za ďalšiu poľnohospodársku pôdu a začali byť pokladané aj za ďalšiu životnú plochu. Keď sa pred polstoročím mestskí architekti podujali naprojektovať v poldroch mestá, mali len málo skúseností s výstavbou nových obytných zón. Ale keď dnes navštívite poldre, uvidíte, že architektom sa podarilo vystavať prekvitajúce štvrte na mieste, kde bolo kedysi more! Príďte a presvedčte sa o tom na vlastné oči!

Hovoríte, že máte čudný pocit pri pomyslení na prechádzku pod úrovňou hladiny mora? Je to pochopiteľné, ale mnohých prekvapí, keď sa dozvedia, že sa už tadiaľ prechádzali bez toho, aby o tom vedeli. Ak ste už napríklad niekedy mali medzipristátie na letisku Schiphol neďaleko Amsterdamu, vaše lietadlo pristálo na dne vysušeného jazera. Skutočnosť, že ste si ani nevšimli, že ste štyri metre pod úrovňou mora, dokazuje, že hrádze v Holandsku sú stále v dobrom stave!

[Poznámky pod čiarou]

^ 5. ods. Holandsko má rozlohu 41 500 štvorcových kilometrov.

^ 9. ods. Dve pätiny Holandska tvoria poldre, teda územia, ktoré sa rozprestierajú pod úrovňou hladiny mora. Tieto poldre by zaplavila voda, keby nebolo hrádzí, ktoré treba sústavne udržiavať v dobrom stave. Hornaté krajiny, ako napríklad Švajčiarsko, ležia nad úrovňou hladiny mora, a preto im nič podobné nehrozí.

[Rámček/obrázky na strane 18]

Zhromaždenie POD ÚROVŇOU HLADINY MORA

Jedna z dvoch zjazdových sál Jehovových svedkov v Holandsku sa nachádza päť metrov pod úrovňou hladiny mora. „Cestou na naše zjazdy, ktoré sú každého pol roka,“ vyjadril sa jeden Jehovov svedok, „si často pripomíname slová zaznamenané v Jóbovi 38:8 a 11, kde sa píše: ‚Kto zahatal dverami more a povedal: „Až sem smieš prísť, a ďalej nie; a tu sú ohraničené tvoje pyšné vlny“?‘ Tieto slová nám pripomínajú, že spôsob, akým môže Jehova ovládať pozoruhodnú silu vody, oveľa prevyšuje prácu inžinierov vodného staviteľstva, nech už sú ich úspechy akokoľvek pôsobivé.“

[Rámček na strane 19]

Kto sa stará o HRÁDZE?

Hrádze a odvodňovacie systémy je potrebné udržiavať a niekedy opravovať. Od stredoveku je to zodpovednosťou špecializovaných miestnych a regionálnych úradov, ktoré majú na starosti spravovanie vody. Tieto vodné správy fungujú na princípe troch krokov: záujem, platba a vplyv. Ten, kto má záujem o bezpečnosť hrádzí, musí platiť za chod vodnej správy a tiež za udržiavanie hrádzí. Ale získava tiež vplyv v úrade, ktorý dohliada na tieto záujmy a na spôsob, akým sa peniaze využijú.

Vodné správy pracujú v Holandsku od 12. storočia. V súčasnosti existuje viac ako 30 vodných správ. Spadajú pod právomoc úradov provincie, ktoré ich zakladajú, rušia i riadia. Tieto správy rozhodujú o veľkosti a zložení „hrádzového vojska“. Členovia tohto vojska bývajú v oblasti, ktorú majú chrániť. Majú dobrú motiváciu — starajú sa zároveň o bezpečnosť svojich rodín a okolia. V čase, keď stúpne hladina vody, hliadkujú na hrádzi a sú pripravení hneď použiť vrecia s pieskom a iné vybavenie, aby zabránili prelomeniu hrádze. Tento odveký systém vodných správ zabezpečuje dobrú starostlivosť o hrádze.

[Mapy na strane 16]

(Pozri publikáciu)

Bez dún a hrádzí by bola táto modrá plocha väčšinu času zaplavená

[Obrázok na stranách 16, 17]

Obrovské morské hrádze boli vystavané, aby chránili nížiny

[Obrázok na strane 17]

Každý rok je potrebné doplniť milióny kubických metrov piesku

[Obrázok na strane 18]

Nie je nezvyčajné, že autá jazdia v nižšej úrovni ako lode

[Obrázok na strane 18]

Katastrofa v roku 1953

[Prameň ilustrácií na strane 17]

Obe fotografie: Met vriendelijke toestemming van het Nederlandse Ministerie van Verkeer en Waterstaat

[Prameň ilustrácií na strane 18]

Dve horné fotografie: Met vriendelijke toestemming van het Nederlandse Ministerie van Verkeer en Waterstaat