Nairobi — „miesto studených vôd“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KENI

„Nehostinná, veterná oblasť s močaristou pôdou, kde by ste nenašli žiadne ľudské obydlia, len tisíce všemožných divých zvierat. Jediným dôkazom, že sem občas zavítal aj človek, boli staré stopy karaván na okraji barinatej pláne.“ — THE GENESIS OF KENYA COLONY.

TIETO slová sú opisom Nairobi pred niečo vyše storočím, keď bolo domovom levov, nosorožcov, leopardov, žiráf, smrteľne jedovatých hadov a množstva iných divých zvierat. Rieka, ktorá tu tiekla, bola obľúbeným miestom kočovných kmeňov. K jej osviežujúcim vodám privádzali odvážni Masajovia svoj milovaný dobytok. Masajovia túto rieku nazývali Uaso Nairobi, čo znamená „studené vody“, a oblasť okolo nej volali Enkarre Nairobi, teda „Miesto studených vôd“. Tak dali meno miestu, ktoré neskôr úplne zmenilo kenskú históriu.

 Významnú úlohu v rozvoji Nairobi zohrala výstavba kenskej železnice, kedysi nazývanej „bláznivý expres“. * Do polovice roku 1899 vybudovali z pobrežného mesta Mombasa do Nairobi 530 kilometrov železničnej trate. Robotníci, ktorí tu v tom čase pracovali, sa desili stretnutia s neslávne známymi „ľudožrútmi z Tsava“, dvoma levmi, ktoré zabili mnohých ich spolupracovníkov. Museli tiež prekonávať neľahký terén Východoafrickej priekopovej prepadliny. No keďže trať mala pokračovať ďalej do vnútrozemia, Mombasa sa už nejavila ako praktické miesto pre hlavný sklad. A tak hoci Nairobi vyzeralo nehostinne, bolo najlepším miestom, kde si mohli robotníci odpočinúť a kde mohol byť zriadený vnútrozemský sklad stavebného materiálu. To otvorilo cestu k tomu, aby sa Nairobi neskôr stalo hlavným mestom Kene.

Začiatkom 20. storočia bolo Nairobi vybraté za administratívne centrum novovzniknutého Východoafrického protektorátu, ako sa vtedy Keňa nazývala. Rozvíjajúcemu sa mestu by veľmi prospelo, keby jeho výstavba bola vopred plánovaná. No namiesto toho tu okolo železničnej stanice vyrástol neusporiadaný zhluk nepekných stavieb z dreva, vlnitého plechu a iných miestnych materiálov. A tak Nairobi vyzeralo skôr ako chudobná štvrť než ako budúce stredisko medzinárodného diania. Tých niekoľko budov, ktoré tu postavili začiatkom 20. storočia, sotva stavali s vyhliadkou, že toto mesto sa raz stane medzinárodným centrom. A ľudí tu stále ohrozovali divé zvieratá, ktoré sa potulovali v blízkosti mesta.

Medzi novými usadlíkmi si zakrátko vyžiadali svoju daň choroby. Prvou veľkou skúškou pre nových správcov tejto oblasti bolo prepuknutie moru. Čo pomohlo? Postihnuté časti mesta boli spálené, aby sa zamedzilo šíreniu choroby! V nasledujúcich 50 rokoch sa Nairobi pomaly zbavovalo svojho nepekného vzhľadu a menilo sa na obchodné a spoločenské stredisko východnej Afriky.

Zrod moderného mesta

Z Nairobi, ktoré leží v nadmorskej výške 1680 metrov, sa naskytá pôsobivý pohľad na okolitú krajinu. V jasné dni možno odtiaľto zahliadnuť aj dva významné orientačné body Afriky. Smerom na sever leží vrch Keňa, ktorý dosahuje 5199 metrov, a teda je najvyšším vrchom tejto krajiny a druhým najvyšším vrchom Afriky. Smerom na juh, ale o niečo ďalej, na hranici Kene a Tanzánie, leží najvyšší vrch Afriky — Kilimandžáro s nadmorskou výškou 5895 metrov. Tento vrch priťahoval pozornosť európskych zemepiscov a prieskumníkov už pred 150 rokmi, pretože hoci leží blízko rovníka, je večne pokrytý snehom a ľadom.

Za vyše 50 rokov histórie sa mesto Nairobi úplne zmenilo. A jeho rast stále pokračuje, čo vidno z neustále sa meniacich kontúr mesta. Dnes tu môžete vidieť vysoké, impozantné  budovy zo skla a ocele, ako žiaria vo svetle zapadajúceho tropického slnka. Ten, kto zájde do nairobskej hlavnej obchodnej štvrte, možno ani nebude veriť, že pôda, na ktorej stojí, bola len pred sto rokmi miestom, kde číhali divé zvieratá — miestom, ktoré bolo pre ľudí nebezpečné.

Teraz to tu vyzerá inak. Usadlíci sem priniesli exotické rastliny vrátane krásnej bugénviley, kvitnúcej jakarandy, rýchlorastúceho eukalyptu a akácie. A tak kedysi prašné cesty sa postupne zmenili na ulice lemované stromami, ktoré v horúcich dňoch poskytujú chodcom tieň. V arboréte neďaleko centra mesta rastie viac ako 270 druhov stromov. A tak nie je ťažké pochopiť, prečo podľa jednej knihy Nairobi „vyzerá, akoby bolo postavené uprostred lesa“. Bujná vegetácia veľmi pomáha udržiavať v Nairobi príjemnú teplotu — teplé dni a chladné noci.

Pestrosť kultúr

Nairobi je ako veľký magnet, ktorý priťahuje ľudí z najrôznejšieho prostredia. Počet obyvateľov mesta dnes presahuje dva milióny. Po dokončení výstavby železnice mali ľudia dobrý dôvod usadiť sa v tejto oblasti. Zostali tu aj Indovia, ktorí pomáhali stavať trať, a začali po celej krajine stále vo väčšom obchodovať. Z Austrálie, Kanady a viacerých afrických krajín prišli ďalší podnikatelia.

V Nairobi stretnete ľudí najrôznejších kultúr. V uliciach môžete zbadať indickú ženu zahalenú vo vejúcom sárí, ako ide do nákupného strediska, pakistanského inžiniera, ako sa ponáhľa na stavbu, dokonale upravenú letušku z Holandska, ktorá sa ide ubytovať do jedného z hotelov, i japonského podnikateľa, ktorý uteká na dôležité obchodné stretnutie, pravdepodobne na nairobský prosperujúci trh s cennými papiermi. Okrem toho tu môžete vidieť miestnych obyvateľov, ako čakajú na autobusových zastávkach, predávajú v stánkoch, na otvorených trhoviskách či v obchodoch alebo ako pracujú v kanceláriách a mnohých priemyselných podnikoch.

Paradoxom je, že len málo Keňanov, ktorí žijú v meste, možno označiť za pravých „Nairobčanov“. Väčšina z nich sem prišla z iných častí  krajiny v snahe nájsť „zelenšie pastviny“. Obyvatelia Nairobi sú vo všeobecnosti priateľskí a pohostinní. Možno práve pre túto ich pohostinnosť sa mesto stalo sídlom svetových i miestnych organizácií. V Nairobi sa nachádza aj hlavné sídlo Programu OSN pre životné prostredie.

Čo priťahuje návštevníkov?

Keňa je krajinou s veľkým množstvom rozmanitých zvierat. Jej mnohé národné parky a prírodné rezervácie každoročne priťahujú tisíce návštevníkov. Nairobi slúži ako základňa, z ktorej sa organizujú mnohé výlety. No aj samotné Nairobi je cieľom mnohých turistov. Na svete je len veľmi málo takých miest, kde sa v bezprostrednom okolí potulujú zvieratá. Vyhľadávaným miestom turistov je Národný park Nairobi, ktorý sa nachádza necelých 10 kilometrov od centra mesta. * Tu môžete stretnúť pôvodných obyvateľov Nairobi zoči-voči. Zvieratá od ľudí oddeľuje len niekoľko drôtov. Nedávno, v septembri 2002, dokonca priamo v obývacej izbe jedného domu v meste chytili dospelého leoparda, ktorý tam náhodne zablúdil z neďalekého lesa!

Za niekoľko minút sa z centra mesta dostanete do Nairobského múzea. Denne sem prichádzajú stovky návštevníkov, aby sa oboznámili so zaujímavou históriou Kene. Súčasťou tohto múzea je aj park, v ktorom nájdete mnoho druhov plazov. Zdá sa, že krokodílovi vôbec neprekážajú uprené pohľady návštevníkov. Ani neďaleká korytnačka, ktorá sa pohybuje len veľmi pomaly, sa nedá vyrušiť okolitým ruchom. Samozrejme, hlavnými obyvateľmi parku sú plaziace sa tvory — kobry, pytóny a zmije. Preto keď navštívite toto miesto, odporúčame vám, aby ste neprehliadli nápis: „Pozor, hady sú jedovaté!“

Iný druh vôd

Hoci rieka, ktorej Nairobi vďačí za svoje meno, tu stále tečie, jej vody — ako to často býva vo veľkých mestách rozvojových krajín — sú znečistené odpadovými vodami z priemyslu i z domácností. Počas rokov bol však ľuďom v Nairobi poskytovaný iný druh „vody“, ktorá pochádza z vyššieho zdroja. Tou vodou je biblické posolstvo života, ktoré prinášajú Jehovovi svedkovia. — Ján 4:14.

V roku 1931, dlho predtým ako Nairobi dosiahlo súčasné významné postavenie, navštívili Keňu Gray a Frank Smithovci, dvaja bratia z Južnej Afriky, aby tu šírili biblickú pravdu. Z Mombasy sa vydali pozdĺž železničnej trate, pričom odvážne čelili mnohým nebezpečenstvám — niekedy dokonca spali v blízkosti divých zvierat. V Nairobi rozšírili 600 brožúrok a mnoho ďalšej biblickej literatúry. Dnes je v metropole Nairobi okolo 5000 svedkov v 61 zboroch. Vďaka zborovým zhromaždeniam a krajským, oblastným i medzinárodným zjazdom dnes tunajší obyvatelia dobre poznajú dielo Jehovových svedkov. A mnohí s radosťou prijímajú ich biblické posolstvo nádeje.

Krajšia budúcnosť

„V priemyselných mestách často býva nedostatok vhodných miest na bývanie... Továrne znečisťujú vzduch a vodné zdroje,“ uvádza Encyclopædia Britannica. Ani Nairobi nie je výnimkou. A keďže sem dennodenne prúdia ľudia z vidieckych oblastí, je pravdepodobné, že tieto problémy sa budú ešte zhoršovať. Stály boj s takými problémami môže ľahko zakaliť lesk krásneho Nairobi.

Našťatie blíži sa čas, keď sa budú všetci ľudia pod Božím Kráľovstvom naplno tešiť zo života — ich život už nebudú znepríjemňovať problémy, ktoré dnes sťažujú bývanie v meste. — 2. Petra 3:13.

[Poznámky pod čiarou]

[Mapa na strane 16]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Nairobi

[Obrázok na strane 18]

Kilimandžáro

[Obrázok na strane 18]

Vrch Keňa

[Prameň ilustrácie]

Duncan Willetts, Camerapix

[Obrázok na strane 18]

Trhovisko

[Obrázok na strane 19]

Frank a Gray Smithovci v roku 1931

[Prameň ilustrácie na strane 17]

© Crispin Hughes/​Panos Pictures