Vyrovnanie sa s traumou spôsobenou teroristickým útokom

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ŠPANIELSKU

DŇA 11. marca 2004 otriaslo mestom Madrid v Španielsku desať bômb, ktoré vybuchli na troch železničných staniciach. Súbežný útok na štyri vlaky mestských liniek zapríčinil smrť okolo 190 ľudí a ďalších 1800 ľudí bolo zranených.

 Keďže bomby vybuchli počas rannej špičky, všetky vlaky boli preplnené a následky spustošenia boli hrozivé. „Videla som, ako celý železničný vozeň vyletel meter do vzduchu; taká silná bola explózia,“ povedala očitá svedkyňa Aroa. „Keď som vystúpila z vozňa, celé okolie vyzeralo ako vo vojnovej zóne. Je strašné vidieť takúto masakru na vlastné oči.“ Rovnako strašné udalosti sa odohrali v štyroch vlakoch a v desiatich vozňoch. Teroristi nechali vo vlakoch plecniaky s výbušninami a potom ich na diaľku odpálili pomocou mobilných telefónov.

Niektorí cestujúci mali to šťastie, že si nedokážu spomenúť na desivé obrazy toho, čo prežili. Ale stovky ďalších cestujúcich, medzi nimi aj Aroa, sa museli vyrovnať s telesnými i citovými ranami. „Výbuch mi vážne poškodil sluch,“ povedala Aroa, „ale oveľa horšie sú hrozivé obrazy, ktoré ma v mysli prenasledujú.“

„Našťastie ako Jehovova svedkyňa som dostala veľkú citovú podporu,“ pokračovala Aroa. „Telefonáty a správy z celého sveta mi pripomenuli, že sme naozaj celosvetové bratstvo. Navyše, Biblia nám pomáha pochopiť, prečo sa dejú tieto hrôzy. Vysvetlila som niektorým spolupracovníkom, že Biblia predpovedala, že v ‚posledných dňoch‘ budú ľudia divokí a budú bez prirodzenej náklonnosti. Zistila som tiež, že neoceniteľnou pomocou pri prekonávaní bolesti je pre mňa služba celým časom.“ — 2. Timotejovi 3:1–3.

Pedro bol jedným z mnohých cestujúcich, ktorí utrpeli vážne zranenia. Stál necelé štyri metre od bomby, ktorá vybuchla v jeho vozni. Výbuch ho odhodil na zem, spôsobil mu zranenia hlavy a vážne dýchacie ťažkosti. Začal sa zotavovať po piatich dňoch na jednotke intenzívnej starostlivosti. Veľký počet spoluveriacich, ktorí ho navštívili, ho povzbudil a zároveň prekvapil nemocničný personál. Jedna zdravotná sestra vyhlásila: „Za 26 rokov som ešte nevidela, aby mal niekto tak veľa návštev a dostal tak veľa darčekov!“ Pedro sa zase nadšene vyjadril o nemocničnom personáli. „Boli veľmi milí. Značnou mierou prispeli k môjmu zotaveniu.“

Mnohé z obetí boli prisťahovalci, ktorí len pred krátkym časom prišli do Španielska. Manuel, ktorý je pôvodom Kubánec, bol zranený pri prvom výbuchu na stanici Atocha a pri druhom výbuchu upadol do bezvedomia. „Ležal som na nástupišti tvárou k zemi a ľudia v panike po mne šliapali,“ povedal. „Keď som sa prebral, mal som dve zlomené rebrá, zranenú nohu a úplne som prestal počuť na jedno ucho.“

„Pracovníci pohotovostných služieb — polícia, zdravotníci a požiarnici — prišli na miesto v priebehu niekoľkých minút a poskytli nám najlepšiu možnú pomoc,“ dodáva Manuel. „Presne vedeli, čo robiť, a ich výkony a profesionalita pomohli utíšiť paniku. Presvedčili sa, či som dostal potrebné lekárske ošetrenie, a pritom so mnou zaobchádzali láskavo a súcitne.“

Posttraumatický šok

Podobne ako Aroa, aj Manuel má vážne citové rany. „Keď som prednedávnom nastúpil do vlaku, zmocnila sa ma panika,“ priznal. „Musel som okamžite vystúpiť. A stále som podozrievavý, keď v prostriedkoch verejnej dopravy vidím niekoho s plecniakom alebo s niečím podobným. Ale dostal som oveľa viac pomoci ako iní, hoci v Španielsku nebýva nikto z mojej rodiny. Doslova stovky svedkov mi zatelefonovali a jedna rodina svedkov ma pozvala na niekoľko dní k nim domov, aby som sa necítil osamelý. Táto neoceniteľná podpora nášho celosvetového bratstva mi pomohla upokojiť sa.“

Sergiovi, ktorý bol tiež medzi cestujúcimi, ale nebol fyzicky zranený, sa každý deň vracajú obrazy všetkého, čo okolo seba videl. Jedna bomba explodovala vo vozni pred jeho vozňom a druhá vo vozni, ktorý bol tesne za  ním. Rovnako ako Manuel, aj on je vďačný za láskyplnú podporu svojej rodiny a spoluveriacich. „Vďaka nim som sa cítil milovaný a tiež mi pripomenuli, že patrím k zjednotenému bratstvu, ktoré sa stará o všetkých svojich členov,“ povedal. „Podporovali ma každý deň a mnohé telefonáty, ktoré som dostával, mi pomohli vyjadriť svoje pocity, čo je pre mňa často ťažké.“

Niektorí cestujúci vo vlakoch prežili inú úzkosť. Diego náhodou sedel vedľa jednej zo štyroch bômb, ktoré nevybuchli. Vlak opustil bez zranenia. „Ale teraz sa cítim vinný, že som nepomohol ľuďom, ktorí boli zranení,“ hovorí. „Zmocnila sa ma panika spolu so stovkami ľudí, ktorí opúšťali stanicu tak rýchlo, ako len mohli.“

Po výbuchu vlaku ostal Ramón, mladý muž z Brazílie, v takom šoku, že sa takmer nedokázal pohnúť. Napriek tomu sa dva dni po útoku rozhodol zúčastniť na kázaní posolstva o Kráľovstve iným ľuďom. Stretol sa s jedným Portugalčanom, ktorý Ramónovi povedal, že hľadá pravé náboženstvo. Ramón začal s týmto mužom biblické štúdium a muž hneď začal navštevovať kresťanské zhromaždenia. „Keď môžete iným duchovne pomôcť, sami sa lepšie cítite,“ povedal Ramón.

Všetky obete budú nepochybne potrebovať čas, aby sa uzdravili z telesných a citových rán. Žiaľ, žijeme v čase, keď nezmyselné násilie môže prepuknúť kdekoľvek. Aj keď duchovné hodnoty môžu obetiam pomôcť vyrovnať sa s traumou, iba Božie Kráľovstvo nakoniec odstráni tieto tragédie. — Zjavenie 21:3, 4.

[Rámček/obrázky na strane 15]

DUCHOVNÁ SILA POMÁHA VYROVNÁVAŤ SA S TRAUMOU

Manuel Suárez

„Hoci som bol stále v šoku, kým som čakal na odvoz do nemocnice, pripomínal som si slová z Prísloví 18:10: ‚Jehovovo meno je silnou vežou. Do nej uteká spravodlivý a dostáva ochranu.‘ Tieto slová mi dávali silu.“

Aroa San Juanová

„Keď také niečo zažijete, viac než kedykoľvek predtým si uvedomíte, že toto sú posledné dni a že sa musíme zameriavať na duchovné hodnoty. Vďaka službe celým časom sa pomaly vyrovnávam s prežitou traumou.“

Fermín Jesús Mozas

„Aj keď som bol zranený na hlave, mohol som niektorým zraneným spolucestujúcim pomáhať a utešovať ich. Myslím si, že som zostal pokojný, lebo mám nádej na vzkriesenie, ktorú nám dal Boh; nádej, ktorá nás v takých chvíľach posilňuje.“

Pedro Carrasquilla

„Keď som ležal na jednotke intenzívnej starostlivosti a cítil som silnú bolesť v hrudi, mnoho ráz mi prišli na um slová z 1. Timotejovi 6:19. Povzbudzujú nás, aby sme si zhromažďovali znamenitý základ do budúcnosti, aby sme sa mohli chopiť skutočného života. Tento verš mi pripomínal nádej na raj, ktorý Boh sľúbil tým, ktorí ho milujú. O to sa usilujeme.“

[Obrázok na strane 13]

Hore: Záchranári ošetrujú zranených a umierajúcich na železničnej trati tesne pri stanici Atocha

[Prameň ilustrácie]

Hore: CORDON PRESS

[Obrázok na strane 13]

Vpravo: Na pamiatku obetí