Úspechy v boji s AIDS

„Nikdy v ľudskej histórii sa nepodarilo za taký krátky čas získať toľko informácií o takej zložitej chorobe,“ napísal Dr. Gerald J. Stine v knihe AIDS Update 2003. Tvrdí, že „výsledky výskumu HIV/​AIDS patria k najpozoruhodnejším vedeckým úspechom“. Aké úspechy sa dosiahli?

POZNATKY a skúsenosti modernej medicíny umožnili výskumníkom vyvinúť kombinácie liekov, ktoré dávajú ľuďom nakazeným HIV novú nádej. Navyše vzdelávacie programy o AIDS prinášajú v niektorých krajinách dobré výsledky. Ale znamená úspech tohto úsilia začiatok konca tejto smrteľnej epidémie? Môžu súčasné snahy na poli vedy a vzdelávania zastaviť šírenie AIDS? Pouvažujme o tom.

Terapia liekmi

„Lúč nádeje v boji proti AIDS,“ tak znel titulok v časopise Time z 29. septembra 1986. Tento „lúč nádeje“ sa objavil po výsledkoch klinického testovania azidotymidínu (AZT), antiretrovírusového lieku proti HIV. Bolo pozoruhodné, že pacienti s HIV, ktorí brali AZT, žili dlhšie. Od tých čias predĺžili antiretrovírusové lieky (ARV) život státisícom ľudí. (Pozri rámček „Čo sú antiretrovírusové lieky?“ na 7. strane.) Nakoľko boli úspešné pri liečbe infekcie HIV?

Napriek počiatočnému nadšeniu, ktoré sprevádzalo uvedenie AZT na trh, časopis Time uviedol, že výskumníci, ktorí sa zaoberajú AIDS, „si boli istí, že AZT nie je tou najúčinnejšou zbraňou proti AIDS“. A mali pravdu. U niektorých pacientov sa objavila neznášanlivosť AZT, a preto boli vyvinuté ďalšie antiretrovírusové lieky. Neskôr americký Úrad pre kontrolu potravín a liekov schválil kombináciu antiretrovírusových liekov pre pacientov s HIV v pokročilom štádiu choroby. Zdravotníci nadšene uvítali túto kombinovanú liečbu, pri ktorej sa brali tri alebo viac antiretrovírusových liekov. Jeden lekár na medzinárodnej konferencii o AIDS v roku 1996 dokonca vyhlásil, že tieto lieky môžu vírus HIV z tela úplne odstrániť!

Žiaľ, v priebehu roka sa ukázalo, že ani prísne dodržiavanie dávkovania kombinácie troch liekov nemôže odstrániť HIV. Napriek tomu správa UNAIDS uviedla, že „kombinovaná liečba antiretrovírusovými liekmi umožnila HIV-pozitívnym ľuďom prežiť dlhší, zdravší a produktívnejší život“. Napríklad v Spojených štátoch a Európe znížilo používanie ARV liekov úmrtnosť na AIDS o viac  ako 70 percent. Okrem toho výsledky niekoľkých štúdií ukázali, že špeciálna ARV liečba výrazne znížila prenos HIV z infikovanej tehotnej ženy na dieťa.

No milióny pacientov s HIV nemajú prístup k antiretrovírusovým liekom. Prečo?

„Choroba chudobných“

Antiretrovírusové lieky sú bežne dostupné v krajinách, kde majú ľudia vysoké príjmy. No Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že v niektorých rozvojových krajinách má prístup k týmto liekom len 5 percent z tých, ktorí ich potrebujú. Komisári Organizácie Spojených národov túto nerovnováhu dokonca opísali ako „vážnu nespravodlivosť“ a „bizarnú morálnu skazenosť moderného sveta“.

Dokonca ani pre občanov tej istej krajiny nemusí byť táto liečba rovnako prístupná. Noviny The Globe and Mail priniesli správu, že jeden z troch Kanaďanov, ktorí zomrú na AIDS, nikdy nebol liečený ARV liekmi. Napriek tomu, že tieto lieky sú v Kanade poskytované bezplatne, niektoré skupiny sú prehliadané. V týchto novinách sa píše, že „nevyhnutnú liečbu nedostávajú tí, ktorí ju najviac potrebujú: domorodci, ženy a chudobní“. Noviny The Guardian citovali jednu HIV-pozitívnu africkú matku: „Nerozumiem tomu. Prečo títo belosi, ktorí majú pohlavný styk s mužmi, dostanú šancu žiť a ja musím zomrieť?“ Odpoveď na jej otázku spočíva vo finančných nárokoch na výrobu a distribúciu liekov.

V Spojených štátoch a Európe sa priemerná cena liečby, pri ktorej sa užíva kombinácia troch antiretrovírusových liekov, pohybuje od 10 000 do 15 000 dolárov za rok. I keď v niektorých rozvojových krajinách je v súčasnosti možné dostať aj generické kópie týchto liekov s nákladmi 300 alebo aj menej dolárov za rok, mnohí, ktorí sú infikovaní HIV a najviac ich potrebujú, si ich stále nemôžu dovoliť. Dr. Stine situáciu zhŕňa takto: „AIDS je choroba chudobných.“

Obchod s liekmi

Vývoj generík patentovaných liekov a ich predaj za nižšie ceny nie je jednoduchý. V mnohých krajinách platia prísne patentové zákony, ktoré zakazujú neoprávnené kopírovanie originálnych liekov. „Toto je ekonomická vojna,“ hovorí riaditeľ jednej veľkej farmaceutickej spoločnosti. To, že sa vyrábajú generické lieky a predávajú sa rozvojovým krajinám, podľa neho „nie je fér voči ľuďom, ktorí tieto lieky objavili“. Spoločnosti, ktoré vyrábajú originálne lieky, tiež argumentujú, že znížené zisky môžu viesť k nízkej dotácii výskumných a vývojových programov. Iní sa obávajú, že lacné ARV lieky určené pre rozvojové krajiny by v skutočnosti mohli skončiť na čiernom trhu vo vyspelých krajinách.

Zástancovia lacných ARV liekov zase tvrdia, že nové lieky sa môžu vyrábať za 5 až 10 percent ceny, ktorú určuje farmaceutický priemysel. Hovoria tiež, že súkromné farmaceutické  spoločnosti pri svojich výskumných a vývojových programoch majú tendenciu zanedbávať choroby, ktoré postihujú chudobnejšie štáty. Preto Daniel Berman, koordinátor projektu Prístup k základným liekom, hovorí: „Pre nové lieky je potrebný systém na medzinárodnej úrovni, ktorý by mohol znižovať ceny tak, aby boli prijateľné pre rozvojové krajiny.“

WHO reagovala na celosvetovú potrebu ARV terapie vyvinutím plánu, podľa ktorého chce do konca roku 2005 zabezpečiť ARV lieky pre tri milióny ľudí s HIV/​AIDS. „Tento plán sa nesmie stať ďalším nesplneným cieľom OSN,“ varoval Nathan Ford z organizácie Médecins Sans Frontières (Lekári bez hraníc). „Toto číslo je len polovica z odhadovaného množstva ľudí s HIV/​AIDS, ktorí dnes potrebujú liečbu, a toto číslo bude [do roku 2005] oveľa väčšie.“

Ďalšie prekážky

Ak by aj rozvojové krajiny dostali dostatok ARV liekov, sú tu ešte ďalšie prekážky, ktoré by bolo potrebné prekonať. Niektoré lieky sa musia užívať s jedlom a zapíjať čistou vodou, ale v niektorých krajinách môžu státisíce ľudí jesť iba každý druhý deň. Antiretrovírusové lieky sa musia užívať každý deň (často aj viac ako 20 tabliet denne) v určený čas, ale mnoho pacientov nemá hodinky. Kombinácia liekov sa musí meniť podľa pacientovho stavu. No v mnohých krajinách je vážny nedostatok lekárov. Je zrejmé, že poskytnutie antiretrovírusovej liečby pre rozvojové krajiny bude náročnou úlohou.

Ale aj pacienti vo vyspelých krajinách stoja pred problémami spojenými s kombinovanou liečbou. Prieskumy ukazujú, že pacienti až príliš často neužijú všetky predpísané lieky v stanovený čas. To môže viesť k vytvoreniu kmeňov vírusu HIV, ktoré sú rezistentné voči liekom a môžu sa preniesť na iných.

Dr. Stine poukazuje na ďalší problém, pred ktorým stoja pacienti s HIV: „Paradox  liečby HIV spočíva v tom, že liečenie niekedy spôsobuje viac zdravotných problémov ako samotná choroba, najmä keď sa liečba začne pred objavením príznakov.“ Pacienti, ktorí berú ARV lieky, bežne trpia vedľajšími účinkami vrátane cukrovky, poruchy ukladania tukov v tele, vysokého cholesterolu a rednutia kostí. Niektoré vedľajšie účinky sú životu nebezpečné.

Snaha o prevenciu

Podarilo sa snahou o prevenciu spomaliť šírenie AIDS a zmeniť rizikové správanie ľudí? Rozsiahle vzdelávacie kampane v Ugande v 90. rokoch znížili výskyt HIV v krajine z odhadovaných 14 percent na približne 8 percent v roku 2000. Podobne v Senegale snaha informovať občanov o nebezpečenstve nákazy HIV pomohla zachovať jej výskyt medzi dospelou populáciou pod jedným percentom. Takéto výsledky sú povzbudzujúce.

Na druhej strane v iných krajinách nebolo vzdelávanie o AIDS také úspešné. Prieskum z roku 2002 medzi 11 000 mladými Kanaďanmi odhalil, že polovica študentov prvého ročníka strednej školy si myslela, že AIDS sa dá vyliečiť. Podľa britskej štúdie z toho istého roku 42 percent chlapcov vo veku 10 až 11 rokov nikdy nepočulo o HIV alebo AIDS. Ale ani tí mladí, ktorí majú informácie o HIV a AIDS a vedia, že AIDS sa nedá vyliečiť, sa nesprávajú zodpovednejšie. Jeden lekár hovorí: „Pre mnohých mladých ľudí sa stal HIV len jedným z mnohých problémov v ich živote, ako napríklad či si dajú niečo dobré na jedenie, s kým budú žiť alebo či pôjdu do školy.“

Preto neprekvapuje, keď WHO uvádza, že „zrejme najúčinnejším spôsobom, ako čeliť epidémii, hlavne v krajinách s vysokým výskytom HIV, je zamerať sa na mladých ľudí“. Ako možno pomôcť mladým ľuďom, aby sa riadili výstrahami, ktoré dostávajú o AIDS? A je realistické dúfať, že raz bude AIDS vecou minulosti?

[Zvýraznený text na strane 6]

Za posledný rok dostali v Afrike ARV lieky len 2 percentá ľudí, ktorí ich potrebovali, zatiaľ čo v Amerike to bolo 84 percent

[Rámček/obrázky na strane 7]

Čo sú antiretrovírusové lieky? *

V tele zdravého človeka pomocné T-bunky stimulujú a aktivujú imunitný systém, aby bojoval proti infekciám. Vírus HIV sa zameriava predovšetkým na tieto pomocné T-bunky. Tieto bunky využíva na svoju replikáciu, pričom ich oslabuje a ničí, až kým nie je imunitný systém vážne oslabený. Antiretrovírusové lieky (ARV lieky) narúšajú tento proces replikácie.

V súčasnosti sa podávajú štyri základné typy ARV liekov. Nukleozidové analógy a nenukleozidové analógy zabraňujú vírusu HIV, aby sa skopíroval do DNA človeka. Inhibítory proteázy blokujú špecifický enzým, proteázu, v nakazených bunkách, aby sa vírus neobnovil a nevytváral viac HIV. Inhibítory fúzie majú zabrániť HIV preniknúť do buniek. ARV lieky potláčaním replikácie HIV spomaľujú prechod k AIDS, čo je najťažšia klinická forma choroby, ktorú spôsobuje vírus HIV.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok]

KEŇA — Lekár poučuje pacienta s AIDS o ARV liečbe

[Prameň ilustrácie]

© Sven Torfinn/​Panos Pictures

[Obrázok]

KEŇA — Pacientka s AIDS si v nemocnici vyberá svoje ARV lieky

[Prameň ilustrácie]

© Sven Torfinn/​Panos Pictures

 [Rámček/obrázky na strane 8]

Ženy a AIDS

Polovicu dospelých s HIV/​AIDS dnes tvoria ženy

Keď bol v roku 1982 zistený AIDS u žien, predpokladalo sa, že sa museli nakaziť pri pichaní drog. Čoskoro sa zistilo, že sa môžu nakaziť pri bežnom sexuálnom styku a že hlavne im hrozí nebezpečenstvo nakazenia HIV. Ženy dnes tvoria 50 percent z počtu dospelých s HIV/​AIDS na celom svete. „Epidémia postihuje viac ženy a dospievajúce dievčatá, pretože sú sociálne, kultúrne, biologicky i ekonomicky zraniteľnejšie a na ich pleciach spočíva ťarcha starostlivosti o chorých a zomierajúcich,“ podáva správu UNAIDS.

Prečo zdravotníkov znepokojuje najmä nárast výskytu AIDS medzi ženami? Pretože ženy infikované HIV sú častejšie terčom diskriminácie než muži, a to hlavne v niektorých rozvojových krajinách. Ak je žena tehotná, je ohrozené zdravie jej dieťaťa; ak už má deti, bude pre ňu ťažké starať sa o ne, najmä ak žije s nimi sama. Okrem toho o špecifikách HIV-pozitívnych žien a ich nemocničnej starostlivosti sa toho vie pomerne málo.

Ženy sú zvlášť ohrozené aj pre určité kultúrne činitele. V mnohých krajinách nie je zvykom, aby ženy rozprávali o sexuálnom živote, a ak odmietnu pohlavný styk, hrozí im týranie. Muži majú často veľa sexuálnych partneriek a nevedomky na ne prenášajú HIV. Niektorí africkí muži majú pomer s mladými ženami, lebo si myslia, že sa tak vyhnú nakazeniu HIV, alebo v mylnej predstave, že styk s pannou ich vylieči z AIDS. Je preto pochopiteľné, prečo WHO uvádza: „Ak majú byť ženy ochránené, vzdelávanie musí byť zamerané na mužov (ako aj na ženy).“

[Obrázok]

PERU — HIV-pozitívna matka so svojou HIV-negatívnou dcérkou

[Prameň ilustrácie]

© Annie Bungeroth/​Panos Pictures

[Obrázok]

THAJSKO — Študenti v rámci výučby navštevujú pacienta s AIDS

[Prameň ilustrácie]

© Ian Teh/​Panos Pictures

[Obrázok]

KEŇA — Stretnutie s členkami organizácie Ženy s AIDS

[Prameň ilustrácie]

© Sven Torfinn/​Panos Pictures

[Rámček/obrázok na strane 9]

Mýty o AIDS

▪ Ľudia nakazení HIV vyzerajú nezdravo. „Zvyčajne trvá 10 až 12 rokov, než sa u človeka nakazeného HIV vyvinie AIDS,“ hovorí Dr. Gerald J. Stine. „V tom období sa u nakazeného človeka môže prejaviť len málo rozpoznateľných príznakov, ak vôbec nejaké. Títo ľudia však môžu nakaziť iných.“

▪ AIDS je choroba homosexuálov. Začiatkom 80. rokov sa AIDS spočiatku považoval za chorobu homosexuálov. Dnes sa však vo väčšine sveta HIV prenáša hlavne heterosexuálnymi pohlavnými stykmi.

▪ Orálny sex je „bezpečný sex“. Podľa Centier pre kontrolu a prevenciu chorôb „početné štúdie dokázali, že orálny sex môže viesť k prenosu HIV a iných pohlavných chorôb“. Nebezpečenstvo prenosu HIV pri orálnom sexe nie je také vysoké ako pri iných sexuálnych praktikách. No orálny sex sa stal natoľko rozšíreným, že niektorí lekári očakávajú, že vo veľkej miere prispeje k šíreniu HIV.

▪ AIDS sa dá vyliečiť. I keď antiretrovírusová liečba môže u niektorých pacientov spomaliť rozvinutie HIV do AIDS, v súčasnosti neexistuje vakcína ani liek na vyliečenie AIDS.

[Obrázok]

ČESKÁ REPUBLIKA — Krvné testy na HIV/​AIDS, ktorý sa v súčasnosti dá liečiť, ale nie vyliečiť

[Prameň ilustrácie]

© Liba Taylor/​Panos Pictures

[Obrázok na strane 6]

ZAMBIA — Dve HIV-pozitívne dievčatá čakajú na lieky

[Prameň ilustrácie]

© Pep Bonet/​Panos Pictures