Pozorujeme svet

Veľký čínsky múr sa rozpadáva

„Dve tretiny Veľkého čínskeho múru zničili návštevníci, stavební podnikatelia a erózia pôdy,“ píše sa v londýnskych novinách The Guardian. „Pamiatka, ktorá je súčasťou svetového dedičstva, sa rozpadáva... Časti múru sú údajne zničené, pokryté grafitmi a ľudia ich rozoberajú a využívajú v chlievoch či v uhoľných baniach.“ Svetový fond na ochranu historických pamiatok, ktorý opisuje múr ako „jednu z najrozsiahlejších kultúrnych ozdôb na zemi“, ho nedávno uviedol na zozname najohrozenejších architektonických pamiatok na svete. Aj ľudia, ktorí sú poverení ochranou múru, prispievajú k jeho zániku. V jednom prípade „pamiatkari, ktorí nemajú potrebné finančné prostriedky a sú nedostatočne vyškolení“, vydali istému stavebnému podnikateľovi povolenie na strhnutie 14-metrovej časti, ktorá mala 600 rokov. Keďže múr je veľmi dlhý — jeho pôvodná dĺžka bola okolo 6400 kilometrov —, je prakticky nemožné primerane ho udržiavať.

 Čierni pasažieri

„V balastovej vode, ktorú lode vozia na udržanie rovnováhy a stability, sa nachádzajú tisíce morských druhov a tie sa môžu po vypustení vody v prístavoch dostať do nového prostredia,“ varuje skupina environmentalistov Svetového fondu na ochranu prírody (WWF). Cudzie živočíšne a rastlinné druhy, napríklad medúzy či riasy, „by mohli spôsobiť také škody ako ropné škvrny“ a zničiť ekosystémy, uvádza sa v správe Reuters. „Druhom, ktoré prežijú plavbu, sa môže v novom biotope dobre dariť, pretože tam nie sú ich prirodzení nepriatelia a parazity.“ Príkladmi sú kopýtko prirastené, ktoré sa z Európy rozšírilo vo vodách Veľkých jazier v Severnej Amerike, istý druh ázijskej chaluhy, ktorá skončila v Austrálii, a medúza, ktorá bola zo Severnej Ameriky privezená do Čierneho mora. Predpokladá sa, že ročne sa po svete vypustí asi desať miliárd ton balastovej vody. „Účinné ekonomické riešenie na prečistenie balastovej vody zatiaľ neexistuje,“ povedal hovorca WWF Andreas Tveteraas.

Samovraždy cez internet

Rozvod, nezamestnanosť a zneužívanie drog a alkoholu sa stále uvádzajú ako hlavné príčiny „veľkého nárastu samovrážd u mladých mužov“ v Anglicku a vo Walese, píše sa v londýnskych novinách The Times. Ale čoraz väčšie obavy začínajú vzbudzovať četové stránky na internete, v ktorých mladí ľudia komunikujú a dohodujú si samovraždu. „Už len samotný internet priťahuje tých, ktorí majú silnejší sklon k samovražde — mladých mužov. Sedemdesiatpäť percent samovrážd spáchajú muži, pričom 80 percent z týchto samovrážd sa dopustia muži vo veku 15 až 24 rokov,“ uvádzajú noviny. Na internete môžu byť tisíce takzvaných stránok smrti. „Účastníci webových stránok zameraných na samovraždu sa väčšinou cítia nemilovaní, zrejme už uvažovali o samovražde alebo sa o ňu aj pokúsili. A na týchto stránkach nájdu množstvo rád o tom, ako sa od toho nedať odhovoriť,“ dodáva článok. Niektoré stránky povzbudzujú ľudí uvažujúcich o samovražde, aby svoje plány uskutočnili, namiesto toho, aby im to vyhovorili.

Pošta pre Boha

Izraelská pošta každý rok „dostáva stovky listov adresovaných Bohu,“ uvádza časopis The Economist. „Listy prichádzajú z každého kúta sveta a počas celého roka, ale ľudia najhorlivejšie píšu Bohu pred náboženskými sviatkami, ako napríklad pred Vianocami či pred [židovským] Dňom zmierenia.“ Listy obsahujú chválu, sťažnosti a prosby — často o odpustenie či o pomoc. Čo sa s listami stane? „Listy s adresou odosielateľa sa posielajú späť odosielateľovi,“ píše sa v The Economist. „Zvyšok je doručený hlavnému rabínovi k Západnému múru (Múru nárekov) v Jeruzaleme, ktorý vloží listy do trhlín svätého múru. Ak niečo nasvedčuje, že pisateľ nie je Žid, jeho list postúpia Ministerstvu pre náboženské záležitosti.“ Ale „pošta pre Boha je doručovaná iba raz či dvakrát za rok,“ pokračuje článok. Izraelská telekomunikačná firma má teraz „vyhradenú faxovú linku pre Boha a práve otvorila e-mailovú schránku pre tých, ktorí chcú zrýchliť svoje spojenie s nebom“.

Nárast pirátstva

Podľa ICC Medzinárodného úradu pre námornú plavbu „útoky pirátov minulý rok celosvetovo vzrástli v počte i v miere násilia a celkovo bolo zaznamenaných 445 incidentov v porovnaní s 370 v roku 2002... Počet útokov s použitím zbrane vzrástol zo 68 v roku 2002 na 100 a počet únosov námorníkov sa takmer zdvojnásobil na 359. Piráti vstúpili na palubu v 311 prípadoch a uniesli celkovo 19 lodí.“ Na zozname nezvestných bolo uvedených 71 členov posádok i cestujúcich a zabitých bolo 21 námorníkov — čo je o 11 viac ako v predchádzajúcom roku. Indonézske vody so 121 incidentmi opäť potvrdili svoje prvenstvo v počte pirátskych útokov, za nimi nasledujú bangladéšske vody s 58 incidentmi a nigérijské vody s 39 útokmi. „Všetky zaznamenané únosy patrili do dvoch hlavných kategórií,“ informuje tento úrad. Boli to „operácie vojenského typu, ktoré podnikali militantné skupiny s cieľom zadržať členov posádky a výkupným za nich zlepšiť finančnú situáciu svojho hnutia, alebo to boli útoky na ľahké ciele, ako sú remorkéry a nákladné člny“.

Štúdie o sexuálnom zneužívaní kňazmi

„Dve dlho očakávané štúdie zistili, že rímskokatolícka cirkev [v Spojených štátoch] prežíva epidémiu sexuálneho zneužívania detí, do ktorej sú za vyše 52 rokov zapletené najmenej štyri percentá kňazov. Najviac kňazov patrí do skupiny vysvätenej v roku 1970, z ktorej každý desiaty kňaz bol nakoniec obvinený zo zneužívania,“ uvádzajú The New York Times. „Od roku 1950 do roku 2002 sa obeťami 4 392 kňazov údajne stalo až 10 667 detí, ale štúdie upozorňujú, že aj tieto čísla nie sú úplné“, pretože mnoho prípadov nebolo ohlásených. Jedna štúdia, ktorú uskutočnila Fakulta kriminálneho práva Johna Jaya v New Yorku, odhalila, že „zo zneužívania boli obvinení kňazi vo vyše 95 percentách diecéz a asi v 60 percentách cirkevných rádov“. Štúdia jedného katolíckeho národného prešetrovacieho výboru poukázala na skutočnosť, že v katolíckych seminároch sa „toleruje laxný postoj k mravnosti“.

Odporúča sa aspoň mierne cvičenie

„Ľuďom, ktorí nedržia diétu, môže mierne cvičenie, napríklad 20 kilometrov chôdze týždenne, pomôcť, aby nepriberali, a môže tiež prispieť k tomu, že schudnú,“ uvádza FDA Consumer. Osemmesačné pozorovanie, do ktorého bolo zapojených „182 mužov a žien vo veku 40 až 65 rokov, ktorí mali nadváhu a viedli sedavý spôsob života“, potvrdilo, „že medzi množstvom telesnej aktivity a mierou schudnutia je jasná súvislosť“. Účastníci pozorovania boli rozdelení do štyroch skupín, pričom ich stravovacie návyky sa nezmenili. Členovia troch skupín v rôznej miere cvičili. Ich výsledky sa potom porovnávali so štvrtou skupinou, ktorá necvičila. „V čase pozorovania členovia štvrtej skupiny pribrali,“ píše sa v článku. „Členovia všetkých skupín, ktoré cvičili, mali na rozdiel od štvrtej skupiny výrazne menší obvod pása a bokov.“ Výsledky naznačujú, že hmotnosť si možno často udržať miernym cvičením, napríklad polhodinovou chôdzou každý deň.