Viedli všetky cesty do Ríma?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V RAKÚSKU

CESTY Rímskej ríše udržiavali vzdialené provincie v úzkom spojení s hlavným mestom. Spájali husté lesy Galie s gréckymi mestami a rieku Eufrat s Lamanšským prielivom. A predovšetkým vďaka cestám bol prakticky každý kút ríše dostupný pre légie, ktoré presadzovali autoritu Ríma. Z týchto vydláždených dopravných tepien vychádzali mnohé vedľajšie cesty, ktoré sa rozvetvovali do rímskych provincií. Na základe toho vzniklo príslovie: „Všetky cesty vedú do Ríma.“

Rímska ríša bola popretkávaná viac ako 80 000 kilometrami ciest. Môže ich dnes niekto študovať a pochopiť, aký mali vplyv na staroveký svet? Áno, napríklad skúmaním Peutingerovej mapy, ktorá pochádza z 13. storočia.

Historici sa domnievajú, že Peutingerova mapa je kópiou mapy, ktorá bola pôvodne vytvorená v čase, keď rímska armáda ešte pochodovala po slávnych cestách. V roku 1508 získal ručnú kópiu tejto mapy Konrad Peutinger, mestský úradník v Augsburgu v južnom Nemecku, a tak sa s ňou začalo spájať jeho meno. Dnes sa nachádza v Rakúskej národnej knižnici vo Viedni pod latinským názvom Tabula Peutingeriana.

Rímsky svet vo zvitku

V súčasnosti sa žiaci často učia z takmer štvorcových máp zavesených na stene. Peutingerova mapa je však zvitok široký 34 centimetrov a dlhý 6,82 metra. Pôvodne sa skladala z 12 pergamenových listov zlepených do jedného pásu. Dodnes sa zachovalo 11 listov. Táto mapa zobrazuje Rímsku ríšu na vrchole,  keď siahala od Británie až po Indiu. Hoci túto oblasť môžete poznať z moderných máp, keď si prvý raz prezeráte Peutingerovu mapu, asi budete zmätení. Prečo?

Peutingerova mapa nebola vytvorená pre súčasných geografov, ale pre starovekých cestovateľov. Táto mapa vo zvitku sa dala na ceste ľahko použiť. Ale aby sa na zvitok zmestili potrebné detaily, tvorca mapy musel rozmery ríše zo severu na juh skrátiť a z východu na západ značne rozšíriť. Výsledkom bola skreslená mapa, ktorú človek mohol ľahko otvoriť, nazrieť do nej, zvinúť a odniesť. Cestujúci mohol rýchlo nájsť najlepšiu cestu, ako sa dostať z jedného miesta na druhé. To bolo pre ľudí na cestách oveľa dôležitejšie ako skutočný tvar Talianska, veľkosť Čierneho mora alebo smer, ktorým momentálne išli. *

Jednotlivé prvky Peutingerovej mapy sú označené rôznymi farbami. Cesty sú vyznačené červenými čiarami, vrchy hnedou farbou a rieky sú zelené. Na mape sú názvy stoviek miest a ich poloha je označená domami, ohradenými nádvoriami a vežami. Zdá sa, že symboly znázorňujú, aké budovy sa na každom mieste nachádzali. Mapa ukazuje aj vzdialenosti medzi mestami, zastávkami a odpočívadlami.

Na Peutingerovej mape je vyznačených niekoľko biblických miest a udalostí. V oblasti vrchu Sinaj sú dva nápisy v latinčine. Jeden hovorí: „Púšť, v ktorej pod vedením Mojžiša putovali synovia Izraela 40 rokov.“ ​(Jozua 5:6) Druhý nápis znie: „Tu dostali na vrchu Sinaj Zákon.“ — 3. Mojžišova 27:34.

Jeruzalem je označený legendou, ktorá obsahuje jeho iné meno, Aelia Capitolina — podľa Publia Aelia Hadriana, známejšieho pod menom Hadrián. Tento rímsky cisár v druhom storočí n. l. pomenoval mesto podľa seba. Na mape je aj latinský názov Olivového vrchu. — Lukáš 21:37.

Viedli všetky cesty do Ríma?

Niektoré cesty viedli do Aquileie, mesta v severovýchodnom Taliansku. Na mape má Aquileia silné múry a strážne veže. Bolo to jedno z najdôležitejších miest v Rímskej ríši, pretože kontrolovalo dôležité križovatky a malo výborný prístav.

Via Egnatia prechádzala od pobrežia Jadranského mora cez Balkánsky polostrov do Konštantínopolu, dnešného Istanbulu. Peutingerova mapa znázorňuje toto mesto symbolom bohyne sediacej na tróne, no pripravenej na boj. Niekoľko ciest viedlo do sýrskej Antiochie, dnes tureckého mesta Antakya. Antiochia bola tretím najväčším mestom v Rímskej ríši po Ríme a Alexandrii. Na mape je zobrazená ako sediaca bohyňa so svätožiarou.

Na Peutingerovej mape je 12 ciest vedúcich do Ríma. Jednou z nich je Via Appia, čiže Appiova cesta. Kniha Skutky naznačuje, že apoštol Pavol po nej cestoval pri svojej prvej ceste do Ríma. Keď bol Pavol na ceste, skupina kresťanov prišla z Ríma po Appiovej ceste a stretla sa s ním pri Troch krčmách, ktoré sú tiež vyznačené na mape. — Skutky 28:15.

 Akým symbolom je na Peutingerovej mape označený Rím? Rím predstavuje mocná cisárovná v purpurovom rúchu sediaca na tróne. V rukách drží zemeguľu a žezlo, čo symbolizuje svetovládu sústredenú v hlavnom meste ríše.

Je naozaj pravda, že všetky cesty viedli do Ríma? Áno, keď zoberiete do úvahy rozsiahlu sieť vedľajších ciest, ktoré sa napájali na hlavné cesty. Z Peutingerovej mapy vidieť, ako hlavné cesty predlžovali dosah moci impéria a umožňovali Rímu, aby vládol nad svojimi provinciami takmer 500 rokov. Aj dnes môžete cestovať po týchto starovekých cestách Rímskej ríše — na „kolesách“ svojej fantázie a s Peutingerovou mapou ako sprievodcom.

[Poznámka pod čiarou]

[Mapa na stranách 13 – 15]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Neobvyklá cestovná mapa — Peutingerova mapa

ŠPANIELSKO

MAROKO

BRITÁNIA

FRANCÚZSKO

NEMECKO

RAKÚSKO

Aquileia

Rím

Zväčšená oblasť na 15. strane

TALIANSKO

AFRIKA

GRÉCKO

Istanbul

EGYPT

TURECKO

Vrch Sinaj

Jeruzalem

SÝRIA

Antakya

Kaspické more

IRÁN

INDIA

[Mapa na strane 15]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Detail z Peutingerovej mapy, ktorý zobrazuje Rím a okolie

Rím

Aquileia

Istanbul

Jeruzalem

Antakya