Z púšte opäť raj

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Litve

NIEKOĽKO rokov pred koncom 18. storočia obyvatelia malej rybárskej dedinky už tušili, že ich domov je odsúdený na zánik. Roky sa k ich dedine blížila obrovská piesková duna. Márne sa snažili dunu odkloniť tým, že vystavali trojuholníkovitú drevenú zátarasu. Duna aj tak v roku 1797 pochovala celú dedinu.

Ale to bola len jedna epizóda z drámy trvajúcej 80 rokov, počas ktorej duny zasypali vyše desať dedín  a vytvorili púšť na Kuršskej kose, 100-kilometrovom páse krajiny vybiehajúcom do Baltského mora popri pobreží Ruska a Litvy. Príčiny zničenia tejto oblasti, ako aj jej obnova a premena na veľkú turistickú atrakciu sú pútavým príbehom.

Obeť zlého hospodárenia a dobyvateľov

Mnoho stáročí pokrývala Kuršskú kosu bujná vegetácia, a nie piesok. Lesy poskytovali miestnym obyvateľom hojnosť lovnej zveri. V 18. storočí toto územie získalo na dôležitosti, keď sa stalo súčasťou poštovej cesty medzi západnou Európou a cárskym Ruskom. Keď v čase mieru došlo k nárastu obyvateľstva, stáda dobytka spásali šťavnatý zelený porast a ľudia v nadmernom množstve vytínali lesy. Neuvedomovali si, aký krehký je rastlinný porast, od ktorého závisel ich život.

Posledný úder zasadila lesom ruská armáda, ktorá tu v roku 1757 vpadla a vyťala stromy na stavbu stoviek lodí s nízkym ponorom, ktoré použila pri obliehaní dôležitého pruského mesta Königsberg (Kaliningrad). V nasledujúcich desaťročiach tu vietor navial pieskové duny a spôsobil katastrofu opísanú v úvode.

Bolo možné takto zničenú krajinu obnoviť? Georg David Kuwert, rozhodný zamestnanec pošty, a jeho otec Gottlieb patrili k tým, ktorí boli presvedčení, že áno. V roku 1825 sa podujali na úlohu znovu zalesniť Kosu. Bol to dlhý a vyčerpávajúci boj. Viac ako storočie pracovali na tomto projekte stovky ľudí. Najskôr museli spevniť pôdu zvláštnym druhom trávy s hlbokými koreňmi, ktorej sa darí v piesku. Potom na tisíckach hektárov vysadili rôzne druhy odolných borovíc a briez. Ľudia tento boj nakoniec vyhrali. V súčasnosti je zalesnených  okolo 70 percent pôdy. Čo teda uvidíte, ak navštívite Kosu?

Raj pre turistov

Kuršská kosa dnes priláka až 8000 turistov denne, čo vôbec neprekvapuje, pretože ponúka veľa zaujímavostí. Či idete pešo, na bicykli, alebo cestujete autom, scenéria sa rýchlo mení. Lesy sú domovom losov, sŕn, líšok i diviakov. Hniezdi tu asi sto druhov vtákov a každý rok ich tadiaľto migruje až milión. Nachádza sa tu 900 druhov rastlín a stále je tu mnoho dún, hoci v súčasnosti zaberajú iba 12 percent krajiny.

Niektoré pieskové duny dosahujú výšku 50 metrov. Keď kráčate po pohyblivom piesku dún a všade naokolo vidíte len piesok a nebo, je to nezabudnuteľný zážitok. Pri výstupe vidíte, že niektoré duny vietor vyformoval do klasického parabolického tvaru. A keď prídete na ostrý hrebeň duny, odkiaľ sa piesok unášaný vetrom skĺza po stranách a krok za krokom sa tak premiestňuje, naskytne sa vám pohľad vyrážajúci dych. Uvidíte úzky pás zeme, na ktorom stojíte, ako sa tiahne do diaľky, ozdobený dedinami, lesmi, čistinkami a majákmi. Z jednej strany tu narážajú vlny Baltského mora a z druhej strany pás obmýva pokojnejšia voda Kuršského zálivu.

Návštevníkov osvieži čerstvý morský vzduch. Niektorí sa venujú windsurfingu či jachtárstvu a iní si vychutnávajú pokojnú prechádzku po jednej z rázovitých dediniek. Domy so žiarivou omietkou a slamenou či škridlovou strechou zachovávajú atmosféru pokojnejších čias dávnej minulosti. Prenikavá vôňa nasolených rýb a pohľad na roztiahnuté sušiace sa siete dovolenkárom pripomína, že rybolov bol na Kose odjakživa hlavným zdrojom obživy. Rybárov veľmi zaujíma, akým smerom duje vietor, a tak tu bežne vidíte veterníky. Stali sa tu istým druhom umenia a zasluhujú si bližšiu pozornosť. Veterníky zdobili stožiar každého plavidla a pomocou nich sa dalo určiť, z ktorej dediny plavidlo pochádzalo. Pozornosť pútajú aj kúsky jantáru, ktoré niekedy možno nájsť vyplavené na brehu. Najmä počas oblačných dní turisti navštevujú múzeá, v ktorých sú jantárové šperky vystavené. Vnútri niektorých kúskov jantáru sú uzatvorené jasne rozoznateľné fosílne rastliny alebo hmyz.

Niet sa čo čudovať, že zástupkyňa Litvy v Organizácii Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru opísala Kuršskú kosu ako raj. Je to raj obnovený v krajine, ktorú zničilo zlé hospodárenie a vojna. Samozrejme, po celom svete sa nachádza mnoho miest, ktoré sú sústavne ničené. Ale Biblia nás uisťuje, že pod Božím Kráľovstvom bude celá naša planéta už čoskoro premenená na krásny raj pre spravodlivých ľudí, ktorí v ňom budú bývať navždy. — Izaiáš 65:17, 21–25; 2. Petra 3:13, 14.

[Mapy na strane 16]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

BALTSKÉ MORE

LITVA

KURŠSKÁ KOSA

Kuršský záliv

RUSKO

Kaliningrad

[Obrázky na stranách 16, 17]

Kuršská kosa je domovom mnohých vtákov, rastlín a dún

[Pramene ilustrácií]

Tri dolné vložené fotografie: Gedimino Gražulevičiaus nuotrauka

Vták a tráva: Gedimino Gražulevičiaus nuotrauka; pozadie: UAB „Laiko spalvos“

FOTO: A. VARANKA

[Obrázky na strane 18]

Diviaky

Labute

Jantár

[Prameň ilustrácií]

Tri horné fotografie: Gedimino Gražulevičiaus nuotrauka

[Obrázok na strane 18]

Kuršská kosa denne priláka tisíce turistov