Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Losos atlantický — „kráľ“ v ohrození

Losos atlantický — „kráľ“ v ohrození

Losos atlantický — „kráľ“ v ohrození

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ÍRSKU

LOSOSY sú známe tým, že dokážu vyskočiť aj hore vodopádmi, aby sa proti prúdu rieky dostali na miesto, kde kladú ikry. Jedna historka hovorí o rybárovi, ktorý si všimol, že „mnohým lososom sa nedarilo prekonať [vodopád]“, pri ktorom chytal ryby. Niektoré lososy dokonca dopadli na breh pod vodopádom. Rybár na holej skale pod vodopádom rozložil oheň a postavil naň panvicu. Povráva sa, že „niektoré nešťastné lososy, ktorým sa nepodarilo preskočiť vodopád, padli na panvicu“. A tak sa tento rybár mohol neskôr chváliť, že ‚v jeho krajine je toľko lososov, že rybár sa vôbec nemusí namáhať, pretože samy dobrovoľne skáču na panvicu‘.

Táto historka je možno trochu pritiahnutá za vlasy, ale lososy naozaj skáču hore vodopádmi. No ako uvádza Írska organizácia na výskum lososov, v posledných rokoch bol zaznamenaný „vážny úbytok rýb tiahnucich proti prúdu na neresiská“. Podľa jedného prieskumu sa v jeden rok z takmer 44 000 mladých lososov, ktoré boli označkované a vypustené, vrátili len tri percentá (približne 1300).

Čo sa podpísalo pod tento veľký pokles populácie lososa atlantického, ktorý je považovaný za „kráľa rýb“? Bude sa ešte niekedy vyskytovať v takom hojnom množstve ako kedysi? Ak pochopíme zaujímavý a nezvyčajný životný cyklus tejto ušľachtilej ryby, porozumieme príčinám a možným riešeniam tohto problému.

Prvé mesiace života

Život lososa sa začína medzi novembrom a februárom na štrkovitom dne v sladkovodnom potoku. Samec odháňa votrelcov, kým samica vyhĺbi niekoľko jamiek hlbokých až 30 centimetrov. Do každej jamky nakladie niekoľko tisíc ikier, ktoré samec oplodní. Samica ich potom zakryje štrkom, aby boli v bezpečí.

V marci alebo v apríli sa z ikry vyliahne čudne vyzerajúca rybka. Tento vyliahnutý zárodok (nazýva sa alevin) je dlhý len tri centimetre a na spodnej strane má neforemné žĺtkové vrecúško. To mu slúži ako prenosná zásoba živín, pretože spočiatku rybka zostáva schovaná pod štrkom. Po štyroch až piatich týždňoch, keď je už žĺtkové vrecúško vstrebané, rybka (teraz nazývaná fry) vykĺzne spod kameňov do hlavného prúdu. Je dlhá asi päť centimetrov a už vyzerá ako ozajstná ryba. Ide jej iba o dve veci: nájsť si nový zdroj potravy — drobný hmyz a planktón — a bezpečné miesto na život. V tomto období zahynie vyše 90 percent lososov či už pre nedostatok potravy, alebo preto, že ich ulovia dravce, napríklad pstruhy, rybáriky, volavky a vydry.

„Asi tak po roku,“ hovorí Michael, ktorý už nejaký čas študuje lososa i ďalšie ryby, „narastie losos do dĺžky osem až desať centimetrov. Teraz sa nazýva parr a po oboch stranách tela má zreteľné tmavé škvrny. Keď dorastie do dĺžky asi 15 centimetrov, tmavé škvrny sa stratia a losos nadobudne žiarivo striebristé sfarbenie. Teraz v živote lososa nastávajú niektoré pozoruhodné a zložité zmeny, ktoré ho odlišujú od ostatných rýb.“

Michael pokračuje: „Medzi májom a júnom začne rybu (teraz sa nazýva smolt) poháňať nejaký vnútorný signál a pripája sa k tisícom ostatných lososov, ktoré tiahnu dolu prúdom k ústiu rieky.“ Ale veď sladkovodný tvor predsa nemôže prežiť v mori, alebo áno? Michael na túto otázku odpovedá: „Zvyčajne to nie je možné, ale v jeho žiabroch sa odohrajú zložité zmeny, vďaka ktorým dokáže z morskej vody odfiltrovať soľ. Keď sa tieto zmeny ukončia, losos, ktorý by sa vám teraz zmestil akurát do dlane, sa vydáva na veľkolepú cestu.“

Život v mori

Prečo taká malá ryba odchádza z rieky, ktorú tak dobre pozná? Kam má namierené? Mladý losos sa potrebuje dostať na krmoviská, aby sa z neho stal úplne dospelý losos. Ak sa mu podarí uniknúť pred takými dravcami, ako sú kormorány, tulene, delfíny a dokonca kosatky, dostane sa na krmovisko a živí sa veľkým živočíšnym planktónom, ako aj úhormi, sleďmi, koruškami a inými rybami. Za rok sa jeho hmotnosť zvýši 15-násobne — až na takmer tri kilogramy. Ak zostane v oceáne päť rokov, môže dosiahnuť hmotnosť 18 kilogramov a viac. Našli sa niektoré jedince, ktoré mali vyše 45 kilogramov!

Presná poloha krmovísk bola neznáma až do 50. rokov 20. storočia, keď komerční rybári začali loviť veľké množstvo lososov pri pobreží Grónska. Ďalšie veľké krmovisko bolo objavené neskôr v okolí Faerských ostrovov severne od Škótska. Odvtedy boli objavené aj ďalšie krmoviská. Objavili sa dokonca správy, že lososy majú krmoviská pod arktickým ľadom! Objavenie týchto krmovísk prinieslo lososovi veľké problémy. V Grónsku a na Faerských ostrovoch boli vybudované obrovské loviská rýb. Komerční rybári vylovili tisícky ton týchto rýb a náhle prudko klesol počet lososov, ktoré sa vracali neresiť do riek. Vlády si uvedomili vážnosť tohto problému a pre rybárov vydali rôzne obmedzenia a kvóty. To pomáha chrániť lososa, kým sa nachádza v mori.

Návrat z mora

Dospelý losos sa nakoniec vracia do rieky, v ktorej sa vyliahol, nachádza si partnera a cyklus sa opäť začína. „Je skutočne úžasné,“ vysvetľuje Michael, „že táto pozoruhodná ryba sa dokáže správnym smerom plaviť tisíce kilometrov oceánom, ktorý predtým nevidela! Pre vedcov je stále záhadou, ako je to možné. Niektorí hovoria, že losos sa riadi zemským magnetizmom, morskými prúdmi alebo dokonca hviezdami. Predpokladá sa, že keď sa losos dostane do ústia svojej domovskej rieky, rozpozná ju podľa ‚pachu‘, čiže chemického zloženia.“

„Lososy sa opäť prispôsobujú životu v sladkej vode a vstupujú do rieky,“ hovorí Michael. „Táto inštinktívna schopnosť nájsť cestu domov je taká silná, že ak sú v ceste vodopády alebo kaskády, tieto lososy, ktoré sú teraz oveľa väčšie a silnejšie, sa budú neústupčivo usilovať dostať cez každú prekážku.“

Väčšie ťažkosti čakajú lososa, keď natrafí na takmer nezdolateľné hrádze, vodné elektrárne alebo iné prekážky, ktoré vytvoril človek. Čo v takom prípade? „Mnohí ľudia, ktorým záleží na záchrane lososov, sa postarali o náhradnú cestu,“ hovorí Deirdre, ktorá sa zaoberá skúmaním lososov. „Okolo veľkých prekážok sa stavajú obchádzky s nižším spádom. Hovoríme im rybovody alebo rybie priechody. Lososovi umožňujú na ceste k neresiskám bezpečne preskákať do vyššie položených vôd.“

„No nie vždy sú účinné,“ pokračuje Deirdre. „Videla som lososy, ktoré ignorovali priechody. Poznajú len svoju pôvodnú cestu a neustále sa snažia dostať cez prekážku, ktorú im do cesty postavil človek. Mnohé uhynú od vyčerpania alebo sa zabijú pri náraze o prekážku.“

Lososie farmy

Lososy sú výživnou potravou. Keďže lososov atlantických vo voľnej prírode ubúda, boli zriadené komerčné farmy na ich chov. Kým nedorastú na veľkosť smolta, chovajú sa na pevnine v sladkovodných nádržiach. Potom sú premiestnené do konštrukcií podobných klietkam, ktoré sú blízko pobrežia, a tam sa o ne starajú, až kým nedospejú a nie sú pripravené na predaj do reštaurácií a obchodov.

Ale ani lososy chované v takýchto podmienkach nemajú ľahký život. Chovatelia ich kŕmia priemyselnými krmivami a okrem toho majú v klietkach obmedzený priestor na pohyb, takže lososy sú veľmi náchylné na choroby a cudzopasníky, napríklad na lososie vši. Niektoré používané ochranné postreky môžu byť celkom účinné. No Ernest, ktorý je potápačom, hovorí: „Potápal som sa pod niektorými rybími farmami a bolo očividné, že morské dno v ich okolí bolo bez života.“

„Kráľ“ v ohrození

Mnohé voľne žijúce lososy sa chytia do sietí pri pobreží skôr, ako sa dostanú do svojej domovskej rieky. Ich vysoká trhová cena vedie niektorých rybárov k tomu, že ich lovia nelegálne. Tie lososy, ktorým sa podarí dostať späť do rieky, musia zase unikať pred udicami rybárov, ktorí majú na lov povolenie. Na ochranu lososov boli prijaté rôzne opatrenia, napríklad obmedzenie lovu len na určené úseky rieky známe ako rybolovné revíry, stanovenie vysokých poplatkov za povolenie na lov a vymedzenie sezóny lovu. Aj napriek tomu sa odhaduje, že každý piaty losos bude pri svojej ceste hore riekou chytený.

Okrem toho voľne žijúce lososy postihujú rôzne choroby a to prudko znížilo populáciu lososa. Jedna z týchto chorôb spôsobuje vznik vredov na koži lososa a napokon jeho úhyn. Priemyselné znečistenie a pesticídy, ktoré sa dostávajú do riek, sú pre lososy, ale aj pre ostatných obyvateľov riek ďalším potenciálne smrteľným nebezpečenstvom.

Keď zoberieme do úvahy všetky nebezpečenstvá, s ktorými musí losos zápasiť, nie div, že „kráľ rýb“ je v ohrození. Aj napriek veľkému úsiliu mnohých ľudí losos stále zápasí o prežitie. Rovnováha v prírode bude obnovená, až keď Stvoriteľ zeme, Všemohúci Boh, zastaví ľudí v ničení zeme. — Izaiáš 11:9; 65:25.

[Nákres/mapa na stranách 14, 15]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Losos atlantický tiahne na krmoviská pri Faerských ostrovoch a Grónsku až z riek v Spojených štátoch, Rusku a Španielsku a potom sa vracia späť, aby nakládol ikry

[Mapa]

Spojené štáty

Grónsko

Island

Faerské ostrovy

Rusko

Francúzsko

Španielsko

[Nákres/obrázky na strane 15]

ÚŽASNÝ ŽIVOTNÝ CYKLUS

Ikry

Ikry s očami

Alevin

Fry

Parr

Smolt

Dospelý jedinec

Kladenie ikier

[Obrázky]

Alevin

Parr

[Pramene ilustrácií]

Životný cyklus: © Atlantic Salmon Federation/​J.O. Pennanen; alevin: U.S. Fish & Wildlife Service, Washington, D. C.; parr: © Manu Esteve 2003

[Obrázky na stranách 16, 17]

Losos pri návrate domov môže buď preskočiť tento vodopád, alebo si vybrať ľahšiu cestu rybovodom (vložený zväčšený obrázok vpravo)

[Obrázky na stranách 16, 17]

Lososa ohrozuje nadmerný rybolov a choroby šíriace sa z fariem

[Pramene ilustrácií]

Photo: Vidar Vassvik

UWPHOTO © Erling Svensen

[Prameň ilustrácie na strane 14]

© Joanna McCarthy/​SuperStock