Zberateľstvo — koníček, pri ktorom je potrebná vyrovnanosť

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

STÁVA sa vám, že si občas hromadíte veci, o ktorých si myslíte, že sa vám „jedného dňa“ môžu zísť? No ak ten deň nepríde, časom sa zrejme budete zbavovať vecí, ktoré pre vás nemajú nijakú praktickú hodnotu. Je však zaujímavé, že mnohí nachádzajú potešenie v zbieraní vecí, ktoré nikdy nevyužijú. Sú to ľudia, ktorí si zo zbierania vecí urobili koníček.

Niektorí zberatelia sa venujú zbieraniu tradičných vecí, ako sú kamene, známky alebo staré mince. Ďalší so záľubou zbierajú bábiky, vypchaté zvieratá, lyžice, medaily, pohľadnice, starožitnosti, hudobné nahrávky alebo suveníry z dovoleniek. Možnosti sú nekonečné! Napríklad jeden americký advokát má zbierku asi 200 000 klincov z koľajníc! Patrí k stovkám zberateľov, ktorí prečesávajú vidiek a hľadajú na starých železničných tratiach klince, ktoré majú na hlavičke vyrazený dátum.

Časopis Harper’s Magazine uvádza: „Je až neuveriteľné, čo všetko ľudia zbierajú — zuby, parochne, lebky, nádoby na sušienky, trolejbusové lístky, vlasy, vejáre, šarkany, lekárske kliešte, psy, mince, vychádzkové palice, kanáriky, topánky... gombíky, kosti, ihlice do klobúkov, sfalšované podpisy, prvé vydania literárnych diel a plynové masky.“

Niektorí zberatelia majú zmysel pre bizarné veci. Napríklad jedna ruská grófka zbierala  lôžkové misy, ktoré patrili bohatým a slávnym ľuďom. Istý japonský regent mal zbierku 5000 psov, ktoré choval v luxusne zariadených psích búdach. Podľa Harper’s Magazine jeden bohatý zberateľ zozbieral tisíce bĺch „zakonzervovaných v liehu a uložených v samostatných fľaštičkách, ktoré boli označené miestom pôvodu a menom hostiteľa, či už zvieraťa, alebo človeka, na ktorom bola blcha nájdená“.

Odhliadnuc od týchto extrémnych príkladov, zberateľstvo nie je v našej dobe ničím novým. Napríklad správy o zhromažďovaní veľkých zbierok kníh a rukopisov máme už z dávnej minulosti. Kniha Light From the Ancient Past (Svetlo zo staroveku) hovorí o tom, ako asýrsky kráľ Aššurbanipal (siedme storočie pred n. l.) rozosielal svojich pisárov do vzdialených krajín, aby pre jeho kráľovskú knižnicu v Ninive zozbierali odpisy starých záznamov a dokumentov. Aššurbanipalov palác s touto úžasnou knižnicou odkryli archeológovia v roku 1853.

Aj grécki a rímski aristokrati boli známi zbieraním umeleckých diel. Kniha Collecting—An Unruly Passion (Zberateľstvo — neovládateľná vášeň) uvádza: „V čase Cicera a Cézara bol Rím ako víťazná mocnosť stelesnením márnotratnosti a bezmedzného utrácania... Obchodníci s umením obsadili veľké časti mesta. Niektorí z najbohatších občanov mali dokonca súkromné múzeá.“

Prečo niektorí podľahnú zberateľskej vášni

Prečo sa zbieranie vecí stáva dnes pre ľudí koníčkom? The Encyclopedia Americana uvádza: „Ľudia sa venujú koníčkom z mnohých dôvodov, ale hlavne zo zábavy. Koníčky sú dobrým relaxom a sú vítanou zmenou oproti každodennému kolobehu.“ Áno, pre mnohých je prezeranie si svojej zbierky cenností jednoducho pôžitkom.

V jednom článku z austrálskych novín The Canberra Times sa uvádza, že takáto zbierka „môže [v zberateľovi] vyvolať spomienky na miesta a ľudí, ktoré už v mysli takmer zapadli prachom. Zbierka, ktorá sa skladá zo starožitností, spája umenie a ambície predošlých pokolení s obdivom k umeniu nášho pokolenia.“ Áno, zbieranie vecí môže byť veľmi poučné. Napríklad Rex Nan Kivell bol známym austrálskym zberateľom. Vytvoril pozoruhodnú zbierku asi 15 000 vecí, ktoré súvisia s ranou históriou Austrálie a Nového Zélandu.

Ďalším dôvodom, prečo je zberateľstvo populárne, je zrejme to, že mnohí ľudia považujú zozbierané veci za dobrú finančnú investíciu. Časopis Utne Reader píše: „Prečo by inak boli ľudia ochotní zaplatiť 65 eur za sadu ‚originálnych lístkov na [rockový koncert] vo Woodstocku z roku 1969‘ doplnenú listom potvrdzujúcim ich autentickosť, keď tento koncert ani nenavštívili?... Zberateľstvo v oblasti popovej kultúry sa stalo veľkým biznisom.“

Treba byť však opatrný. Článok v The Canberra Times upozorňuje: „Zberateľstvo nie je vždy spojené len s príjemnými vecami. Má aj svoje nástrahy. Nie všetci predajcovia sú poctiví a veľa falzifikátov a napodobenín predstavujú ako niečo hodnotné, pričom  neberú veľký ohľad na to, čo je slušné či morálne.“ Akým veľkým sklamaním by bolo, keby človek zistil, že jeho „investícia“ je v skutočnosti bezcenný podvrh! Preto sú pre zberateľov praktické slová z Prísloví 14:15: „Ak je niekto neskúsený, uverí každému slovu, ale bystrý uvažuje o svojich krokoch.“

Potreba vyrovnanosti

Zberateľstvo môže pohltiť až príliš veľa času, energie a peňazí. Jedna zberateľka opísala svojho koníčka ako „neznesiteľný vnútorný nepokoj“. Celoživotný zberateľ Alastair Martin dokonca pripustil, že niektorí zberatelia „sú dosť výstrední“.

Werner Muensterberger v knihe Collecting—An Unruly Passion napísal: „Keď človek pozoruje zberateľov, čoskoro si u nich všimne neutíchajúcu potrebu, dokonca túžbu po zbieraní vecí... Pre nezainteresovaného človeka možno nie je ani tak čudné zberateľstvo ako také, ale skôr divadlo, ktoré robia mnohí zberatelia svojím citovým zanietením pri honbe za predmetmi, svojím vzrušením či úzkosťou, keď predmety nájdu alebo stratia, a svojimi občas čudnými postojmi a správaním.“

Mal by kresťan dovoliť, aby ho nejaký koníček pohltil natoľko, že bude zachádzať do nemúdrych či trápnych extrémov? Nie, lebo Biblia nás nabáda, aby sme ‚zostali vyrovnaní‘. (1. Petra 1:13, poznámka pod čiarou v Reference Bible) A hoci koníček môže človeku prinášať radosť, nepatrí k ‚dôležitejším veciam‘, ktorým by mal venovať pozornosť zbožný človek. (Filipanom 1:10) Poučme sa od kráľa Šalamúna. Vďaka svojmu obrovskému bohatstvu si nahromadil pôsobivú zbierku domov, viníc, stromov a dobytka. „Čokoľvek si zažiadali moje oči, neodoprel som im to,“ priznal sa. Ale prinieslo mu hlboké uspokojenie to, že svoj život zasvätil týmto veciam? Šalamún odpovedá: „Keď som sa obrátil ku všetkým svojim dielam, ktoré vykonali moje ruky, a na tvrdú prácu, ktorú som namáhavo konal a dokončil, hľa, bola to všetko márnosť a honba za vetrom.“ — Kazateľ 2:3–11.

Ako môžete zabrániť tomu, aby váš záujem o zberateľstvo nezatienil dôležitejšie veci? Môžete si položiť otázku: ‚Koľko času môžem rozumne venovať tomuto koníčku?‘ Pamätajte, že čas, o ktorý ide, sa nekončí iba získaním žiaduceho predmetu. Starostlivosť o zbierku, jej pravidelné čistenie, vystavovanie, obdivovanie a stráženie — to všetko si vyžaduje čas. A čo peniaze? Odčerpá vám zberateľstvo finančné prostriedky, ktoré potrebujete na zabezpečenie svojej rodiny? (1. Timotejovi 5:8) Máte toľko sebaovládania, aby ste nekupovali to, čo si naozaj nemôžete dovoliť? No aj keby ste sa akokoľvek snažili, jednoducho nemôžete zozbierať všetko, čo existuje. To, čo povedal Šalamún o knihách, platí aj o iných veciach, ktoré sa usilujú zberatelia získať: „Robeniu mnohých kníh niet konca, a veľa sa im venovať je únavné pre telo.“ ​(Kazateľ 12:12) Teda potrebná je kresťanská vyrovnanosť.

Ako už bolo uvedené, zberateľstvo bolo nazvané ‚neovládateľnou vášňou‘. Ale nemusí ňou byť. Ak človek vyhradí zberateľstvu správne miesto a venuje sa mu vyrovnane a umiernene, môže to byť oddychový, príjemný a dokonca aj poučný koníček.

[Obrázok na strane 26]

Ak sa venujete nejakému koníčku, bude múdre zvážiť, koľko času a peňazí doň investujete