Aký bol život v českom mlyne

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! v ČESKEJ REPUBLIKE

PRED sto rokmi sa po celých Čechách ozýval rytmický klepot ozubených mlynských kolies. Tento zvuk však nenarúšal pokoj, práve naopak, ešte prispieval k idylickej atmosfére českého vidieka. Mlyn bol ústredným prvkom života v obci.

V tých dňoch bolo zvykom, že mlynárova žena hneď po zomletí múky upiekla čerstvý, voňavý chlieb. Môžeme si predstaviť, ako pani mlynárka kladie čerstvo upečený chlieb na masívny stôl. Aká nádherná vôňa! A tu prichádza mlynár celý biely od múky. Je to naozaj pôsobivá postava! Zvoláva svoju domácnosť, aby sa spolu občerstvili.

Mlyny počas dejín

Mlynárske remeslo je skoro také staré ako samotné poľnohospodárstvo. Aj v starovekom Izraeli bolo mletie múky bežnou domácou prácou. Ženy drvili zrno väčšinou pomocou ručných mlynov a často pracovali vo dvojiciach. Biblia sa zmieňuje aj o veľkých mlynských kameňoch, ktorými otáčali zvieratá. — Marek 9:42.

Keď počujete slovo „mlyn“, možno si predstavíte veterný mlyn. Na českom vidieku však boli obľúbenejšie vodné mlyny. Prečo? Česi zjavne považovali tečúcu vodu za najekonomickejší a najspoľahlivejší zdroj energie na pohon mlyna.

V Čechách, ako aj inde v strednej Európe, boli na regulovanie prítoku vody k mlynu vybudované veľké sústavy rybníkov, náhonov a stavidiel. V rybníkoch sa voda zachytávala, náhonmi sa odvádzala k mlynom a stavidlami sa reguloval jej tok. Niektoré náhony nemali ani 20 metrov, kým iné mali dĺžku vyše kilometra a voda z nich poháňala niekoľko mlynov, ktoré boli postavené popri týchto náhonoch.

Mlynár a jeho pomocníci

Pred sto rokmi žil český mlynár s celou svojou domácnosťou v mlyne. Obytná časť a miestnosť, kde sa obilie mlelo, mali spoločnú strechu a pevné kamenné múry. Miestni obyvatelia zvyčajne nazývali mlynára „pán otec“. Každý ho ľahko spoznal podľa jeho typických bielych vyhrnutých nohavíc, plochej čiapky olemovanej ovčou kožou a papúč.

 Aby mohol mlynár vykonávať svoju prácu, musel mať silu — veď si len predstavte, koľko vriec múky musel za život preniesť! Mlynárske remeslo bolo uznávaným povolaním a zvyčajne sa dedilo z otca na syna. Syn sa učil remeslu doma od svojho otca, ale mohol tiež pracovať s inými majstrami mlynármi, aby nadobudol viac skúseností.

Práca v mlyne zamestnávala celú rodinu. Často však pomoc rodiny nestačila, a tak mlynár rozšíril domácnosť buď o stálych zamestnancov, alebo o sezónnych robotníkov. Títo sezónni robotníci boli skúsenými mlynármi, ktorí v najrušnejších obdobiach roka vypomáhali v rôznych mlynoch za ubytovanie a stravu.

Prevádzku mlyna mal často na starosti starší tovariš — vážený a skúsený pracovník. Pomáhal mu mladší tovariš, ktorý bol vyučeným mlynárom a bola mu zverená obsluha mlecieho zariadenia. Podľa kvality zomletej múky bolo vidno, aké znalosti a schopnosti mal tento tovariš. A potom tu bol ešte učeň — bystrý chlapec, ktorý nespúšťal oči zo skúsených starších mlynárov. Nič nesmelo odviesť jeho pozornosť od získavania poznatkov a zručnosti.

Mlynské kamene

V biblickej knihe Jób sa spomína „spodný mlynský kameň“. (Jób 41:24) Táto staroveká zmienka naznačuje, ako mlynské kamene fungovali. Museli byť dva — vrchný kameň,  teraz nazývaný behúň, a spodný kameň, nazývaný ležiak. Spodný kameň bol nehybný, kým vrchný sa otáčal, a tým sa zrno medzi kameňmi drvilo.

Pôvodne boli mlynské kamene z tvrdých hornín. Neskôr sa vyrábali umelé mlynské kamene, a to z drvených skál spojených tmelmi a chloridom horečnatým. Ozubené kolesá vyrábal skúsený odborník z veľmi tvrdého dreva. Výroba týchto kolies bola náročná nielen preto, že to boli zložité tvary, ale aj preto, že zuby museli do seba presne zapadať. Sústava ozubených kolies zvyšovala rýchlosť otáčok zvyšku mlecieho zariadenia. Klepot týchto ozubených kolies vytváral typický zvuk mlyna.

Mlynári v českom folklóre

Kým niektorí mlynári boli poctiví a bezúhonní, iní boli chamtiví a panovační alebo okrádali svojich zákazníkov. Preto sa v niektorých ľudových piesňach objavujú posmešné narážky na mlynárov a ich rodiny, zatiaľ čo v iných sú mlynári chválení a o ich pomocníkoch sa hovorí ako o žiaducich ženíchoch! V ďalších piesňach sa spomínajú povodne — po ohni najčastejšia hrozba pre mlynára a jeho mlyn.

Príbehy sa líšia podľa toho, kde a kedy vznikli. Ale ich obsah bol v celých Čechách podobný. Tieto príbehy rozprávali a, samozrejme, prikrášľovali sezónni robotníci, ktorí putovali od mlyna k mlynu. Až dodnes existuje české porekadlo: „Reči sa hovoria a voda tečie“, čo naznačuje podozrenie, že nejaký príbeh alebo správa boli zveličené.

Mlyny v súčasnosti

Ako čas plynul, mlynárske remeslo postupne zanikalo. Mlyny boli zmodernizované a mlynské mechanizmy poháňané vodou ustúpili elektrickým motorom. Zopár mlynárov sa ešte snažilo za každú cenu si udržať tradičný spôsob života a niektoré vodné mlyny boli v Čechách v prevádzke aj po druhej svetovej vojne. Ale rok 1948 znamenal koniec aj pre toho najvytrvalejšieho mlynára. V tom roku sa mlyny stali národným majetkom a väčšina mlynov prestala fungovať a začala sa rozpadávať.

Dnešné priemyselné mlyny už nemajú tú romantiku, akú mali mlyny v minulosti. Melie sa modernými strojmi, ktoré sú často riadené počítačmi. Vo väčšine prípadov boli mlynské kamene nahradené oceľovými valcami. Rustikálny charakter zostávajúcich starých mlynov však ešte stále priťahuje milovníkov tichých, poetických miest, ako aj turistov, ktorých zaujíma kultúra a história.

V súčasnosti bolo viacero mlynov pre svoje čaro premenených na rekreačné strediská. Mnohí návštevníci Prahy chodia k mlynskému kolesu na Čertovke, ramene Vltavy. V tomto mlyne sa prestalo mlieť v roku 1938, keď ho pohltili plamene. Ale jeho takmer sedemmetrové koleso, prvý raz postavené pred 600 rokmi, bolo v roku 1995 zrekonštruované ako kultúrna pamiatka. Toto koleso sa krúti až dodnes.

Pri návšteve obnoveného mlyna si predstavujeme, ako tu mlynár pred sto rokmi vykonával svoju prácu. Počujeme, ako pri otáčaní mlynského kolesa špliecha voda. Pomaly odchádzame a mlyn sa stráca v diaľke. Ale klepot ozubených kolies nám ešte stále znie v ušiach. Tento príjemný zvuk si uchováme v pamäti na dlhý čas.

[Obrázok na strane 22]

Mlynský kameň

[Obrázky na stranách 22, 23]

1. Starý ručný čistič obilia

2. Jedno z mlecích zariadení

3. Hlavný hriadeľ prenáša energiu z vodného kolesa do mlecieho zariadenia

4. Takmer sedemmetrové vodné koleso na Čertovke, ktoré kedysi poháňalo mlyn

[Obrázok na strane 24]

Mlynské koleso na Čertovke