Nebezpečenstvá honby za krásou

ČO JE meradlom skutočnej krásy? Hovorí sa, že „čokoľvek, čo sa niekomu páči, je preňho krásne“. Vnímanie krásy sa považuje za niečo subjektívne. Okrem toho populárna predstava o tom, čo je krásne, sa v každej kultúre a v každom období veľmi líši.

Docent Jeffery Sobal, odborník na výživu z Cornellovej univerzity v USA, hovorí: „V devätnástom storočí takmer všetky spoločnosti stotožňovali veľkú hmotnosť s vysokým spoločenským postavením. Veľký obvod pása sa považoval za známku blahobytu a zdravia, zatiaľ čo vychudnutá postava znamenala, že človek je príliš chudobný, aby si mohol dovoliť dostatok jedla.“ Diela mnohých výtvarných umelcov tej doby odrážajú túto predstavu. Ich modely — väčšinou ženy — boli kyprých tvarov. A mnohé z týchto diel boli podobizňami skutočných ľudí, ktorí boli považovaní za ideál krásy.

Táto predstava je rozšírená aj dnes, hoci krása zahŕňa viac ako byť tučný alebo chudý. Napríklad v niektorých kultúrach južného Pacifiku sa tučnota stále považuje za niečo pekné. V určitých častiach Afriky zatvárajú perspektívne nevesty do „výkrmní“, kde im dávajú veľké porcie výdatných  jedál v predstave, že sa tak stanú príťažlivejšími. Majiteľ jedného nočného klubu v Nigérii hovorí: „Bežná africká žena má kypré tvary... V tom spočíva jej krása. Je to naša kultúra.“ Kyprá postava sa vysoko hodnotí aj v mnohých tradičných hispánskych kultúrach ako znak blahobytu a úspechu.

Na mnohých iných miestach je to však inak. Prečo? Niektorí tvrdia, že rozvoj obchodu a industrializácia viedli k väčšiemu množstvu potravín a lepšiemu rozdeľovaniu jedla, vďaka čomu mohli nižšie vrstvy obyvateľstva jesť to, čo bolo predtým iba výsadou bohatých. A tak obdiv k tučnote sa postupne vytrácal. Okrem toho niektoré náboženstvá spájajú nadváhu s obžerstvom a to uvrhlo tučnotu do zlého svetla. Názor ľudí ovplyvnili aj zistenia vedcov o zdravotných rizikách súvisiacich s obezitou. Tieto a ďalšie faktory prispeli k meniacim sa názorom na to, čo je ideálom krásy, a väčšina sveta už desaťročia propaguje štíhlu líniu.

Médiá zohrávajú významnú úlohu pri presadzovaní tejto predstavy. Ľudia, ktorí sa objavujú na billboardoch a v televízii, majú zvyčajne štíhle atletické postavy. Ich výzor má vyvolať dojem istoty a úspechu. To isté platí o filmových a televíznych hviezdach.

Ako to vplýva na bežných ľudí vrátane mladých? Nedávno uverejnený článok o tom, ako človek vníma vlastný výzor, naznačil, že „v čase, keď priemerná Američanka vyjde zo strednej školy, sledovala televíziu už vyše 22 000 hodín“. Veľkú časť toho je bombardovaná obrazmi očarujúcich žien s „dokonalým“ telom. Článok dodal: „Pri opakovanom sledovaní týchto obrazov si ženy osvojujú spojitosť medzi touto ideálnou postavou a prestížou, šťastím, láskou a úspechom.“ Potom ani veľmi neprekvapuje, keď pri jednom prieskume 47 percent dievčat po prezretí si fotografií modeliek v časopise cítilo potrebu schudnúť, a pritom len 29 percent z nich malo v skutočnosti nadváhu.

Aj módny priemysel má veľký vplyv na predstavu ľudí o kráse. Jennifer, venezuelská modelka, ktorá pracuje v meste Mexiko, hovorí: „Mojou prácou je vyzerať dobre, a dnes to znamená byť štíhla.“ Francúzska modelka Vanessa povedala: „Nejde ani tak o to, že oni od nás vyžadujú, aby sme boli štíhle, ale my samy to od seba vyžadujeme. Byť štíhly je celosvetový trend.“ V prieskume medzi mladými dievčatami 69 percent priznalo, že modelky v časopisoch ovplyvnili ich predstavu o krásnej postave.

No nielen ženy ľahko podliehajú názorom na „ideálnu postavu“. Mexické noviny El Universal uviedli: „Nikdy predtým nebolo na trhu toľko prípravkov na zlepšenie vzhľadu mužov.“

 „Ideálny vzhľad“ — ideálne výsledky?

Mnohí ľudia sa v snahe dosiahnuť „ideálny vzhľad“ alebo jednoducho preto, že chcú vyzerať čo najlepšie, rozhodnú pre kozmetickú chirurgiu. Zákroky v tomto odvetví medicíny sú čoraz lacnejšie a rozmanitejšie. Aké sú začiatky kozmetickej chirurgie?

Podľa diela Encyclopædia Britannica majú súčasné postupy plastickej chirurgie pôvod v rokoch po prvej svetovej vojne, keď bolo cieľom napraviť znetvorenia spôsobené vojnovými zraneniami. Odvtedy sú tieto postupy cennou pomocou pri náprave vážnych poškodení následkom popálenia, zranení a vrodených chýb. Ale ako Britannica priznáva, plastické operácie sa často „vykonávajú čisto na zlepšenie výzoru ľudí, ktorí sú inak zdraví“. Napríklad je možné dať si prerobiť nos, odstrániť z tváre a krku prebytočnú kožu, zmenšiť veľkosť uší, odstrániť tuk z brucha a stehien, zväčšiť niektoré časti tela a dokonca dodať pupku „príťažlivejší“ vzhľad.

Ako je to teda so zdravými ľuďmi, ktorí sa vystavujú nebezpečenstvu, aby zlepšili svoj výzor? Aké nebezpečenstvá im hrozia? Angel Papadopulos, tajomník mexického Združenia plastickej, estetickej a rekonštrukčnej chirurgie, vysvetľuje, že niekedy tieto operácie vykonávajú ľudia s nedostatočným školením, čo spôsobuje veľa škody. Sú kliniky, na ktorých podávajú pacientom nebezpečné látky, aby upravili ich postavu. Jedny noviny začiatkom roku 2003 informovali, že v niektorých salónoch krásy na Kanárskych ostrovoch poskytovali nekvalitné služby, čo spôsobilo škandál, pretože stovky žien sa stali obeťami riskantných operácií. *

Aj muži sa môžu nechať uniesť úsilím o „dokonalý vzhľad“. Niektorí trávia mnoho hodín v telocvični a prakticky všetok voľný čas využívajú na formovanie svojho tela a posilňovanie svalstva. „Nakoniec,“ píše sa v časopise Milenio, „potreba cvičiť spôsobí, že ich spoločenská aktivita a vzťahy s druhými ľuďmi začnú upadať.“ Nutkanie dosiahnuť svalnatú postavu vedie mnohých  dokonca k tomu, že užívajú látky, napríklad steroidy, ktoré môžu ich telu uškodiť.

Niektoré ženy posadnuté osobným vzhľadom sa stali obeťami porúch príjmu potravy, ako je bulímia a mentálna anorexia. Iné užívajú prípravky na chudnutie, ktoré sľubujú mimoriadne výsledky za krátky čas, ale ktoré nie sú schválené uznávanými zdravotníckymi inštitúciami. Užívanie takýchto výrobkov im môže vážne ublížiť.

Posadnutosť vzhľadom nie je nebezpečná len z hľadiska telesného zdravia. Dr. Katherine Phillipsová z Brownovej univerzity v USA hovorí, že u ľudí, ktorí sa prehnane zaujímajú o svoj telesný vzhľad, sa môže rozvinúť psychické ochorenie, ktoré sa nazýva dysmorfická porucha. Ľudia trpiaci touto poruchou sú posadnutí predstavou, že majú telesné nedostatky. Touto poruchou by mohli trpieť až 2 percentá populácie. Postihnutí „môžu byť takí presvedčení o svojej ošklivosti, že sa izolujú od svojich priateľov a milovaných,“ hovorí Dr. Phillipsová. „Môžu sa dostať do depresie a môžu sa u nich vyvinúť samovražedné sklony.“ Dr. Phillipsová spomína prípad jedného pekného dievčaťa, ktoré malo ľahkú formu akné, no bolo presvedčené, že jej tvár je plná jaziev. Nechcela, aby ju takú videli na verejnosti, a preto v ôsmom ročníku odišla zo školy.

Je výzor človeka skutočne taký dôležitý, aby kvôli „ideálnemu vzhľadu“ obetoval duševné a telesné zdravie? Existuje dôležitejší druh krásy, o ktorý by sa mal človek usilovať?

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 5]

Modelky z časopisov ovplyvňujú predstavu o peknej postave u 69 percent mladých čitateliek

[Obrázok na strane 4]

Reklama silne vplýva na to, čo sa považuje za telesnú krásu

[Obrázok na strane 6]

Niektorí si uškodili, keď podstúpili mnoho plastických operácií

[Obrázky na strane 7]

Niektorí sa urputne snažia dosiahnuť vysnívaný vzhľad