Pozorujeme svet

Prístroj proti žralokom

Predstava stretnutia so žralokom mnohých ľudí odrádza od kúpania v oceáne. Teraz však juhoafrická Natalská rada pre žraloky vyvinula prístroj proti žralokom. Rada „zistila, že určité elektrické pole pôsobí na citlivé receptory v nose žralokov,“ informujú noviny Weekend Witness, ktoré vychádzajú v provincii KwaZulu-Natal. Rada zostrojila vysielač s názvom Ochranný oceánsky prístroj, ktorý približujúcemu sa žralokovi spôsobuje stále väčšiu nepohodu. Keď je nepríjemný pocit pre žraloka už neznesiteľný, „zmení kurz a opustí bezprostredné okolie“ prístroja. Jedna austrálska firma vyrába takéto prístroje pre plavcov a surfistov. Pripevňujú sa na dolnú časť nohy a vytvárajú okolo nositeľa zónu, do ktorej žraloky nevstúpia. Napriek tomu výrobca varuje: „Nie je možné zaručiť, že to odradí všetky žraloky a za všetkých okolností.“

 Väčšia pravdepodobnosť otravy u dospelých

„Keď ľudia uvažujú o prevencii otravy, obyčajne myslia na malé deti,“ hovorí Debra Kentová z Informačného centra pre drogy a jedy v Britskej Kolumbii. No Kentová pokračuje: „Na otravu väčšinou zomierajú mladiství a dospelí.“ Ako uvádzajú noviny The Vancouver Sun, väčšina náhodných otráv u dospelých „je výsledkom toho, že niekto premiestni otravnú látku do inej neoznačenej nádoby — napríklad do plastovej fľaše na vodu“. Iným prípadom otravy sa ľudia mohli vyhnúť, ak by jednoducho zasvietili svetlo a prečítali si etiketu, predtým než výrobok použili. Podľa novín Sun „otrava je na štvrtom mieste v rebríčku desiatich najčastejších príčin smrti následkom nehody u dospelých“.

Je televízia pre malé deti škodlivá?

„U veľmi malých detí, ktoré pozerajú televíziu, je zvýšené riziko, že v školskom veku budú mať problémy so sústredením,“ píše sa v novinách The Herald vychádzajúcich v Mexiku. Článok citoval zo štúdie, ktorá bola publikovaná v lekárskom časopise Pediatrics a ktorá zahŕňala dve skupiny s celkovým počtom 1345 detí — v jednej skupine boli deti vo veku jedného roka a v druhej deti vo veku troch rokov. Podľa štúdie každá hodina, ktorú deti strávili pozeraním televízie, zvýšila o 10 percent riziko, že vo veku sedem rokov budú mať problémy so sústredením. Výskumníci tvrdia, že „nerealisticky rýchlo sa striedajúce obrazy, ktoré sú typické pre väčšinu televíznych programov, môžu negatívne ovplyvniť normálny vývin mozgu“ u batoliat. „Pravda je, že je veľa dôvodov, aby deti nepozerali televíziu,“ hovorí Dr. Dimitri Christakis, autor štúdie. „Iné štúdie ukázali, že [pozeranie televízie] je spojené s obezitou a agresivitou.“

Smiech je dobrý liek

„Neurológovia na Stanfordovej univerzite objavili ďalší dôvod, prečo v nás smiech vytvára dobrý pocit,“ píše sa v bulletine UC Berkeley Wellness Letter. „Sledovali činnosť mozgu u ľudí, ktorí čítali kreslené vtipy, a zistili, že humor a smiech aktivujú ‚centrá odmeny‘ v mozgu,“ teda tie isté oblasti, na ktoré vplývajú aj stimulanciá. „Smiech znižuje napätie, prečisťuje myseľ a dvíha náladu,“ uvádza Wellness Letter. Smiech tiež zvyšuje produkciu hormónov a tep srdca a prispieva k lepšiemu krvnému obehu a pružnosti svalov. „Áno, dobre sa zasmiať je niečo ako cvičenie,“ poznamenáva Wellness Letter. „Smiech však nie je veľkým spaľovačom kalórií — môžete plakať od smiechu, ale neschudnete.“

Rastlina odhaľuje pozemné míny

„Jedna dánska bioinžinierska spoločnosť vypestovala rastlinu, ktorej listy sčervenejú, keď rastie nad zakopanými výbušninami,“ uvádzajú španielske noviny El País. Tento bylinný detektor mín, arábkovka Thalova, mení farbu, keď je vystavený oxidu dusičitému, „jednej z najbežnejších zložiek výbušnín,“ píšu noviny. „Keď korene rastliny nasajú túto látku, spustí sa biochemická reťazová reakcia, ktorá vyvolá tvorbu prírodného pigmentu — antokyanínu.“ Simon Oostergaard, prezident jednej biotechnologickej spoločnosti, hovorí, že zámerom je „vziať semienka do postihnutých oblastí, rozsiať ich na polia, počkať päť týždňov a potom zneškodniť míny“. Široké využitie tohto bylinného detektora mín by mohlo znamenať záchranu tisícov ľudských životov ročne, hovorí Oostergaard. Po vojnách vedených počas 20. storočia zostalo v pôde 75 krajín asi 100 miliónov pozemných mín.

Navigačné schopnosti dážďovníkov

Dážďovníky „pri svojom sťahovaní koncom apríla preletia viac ako 6000 kilometrov z Afriky do Anglicka,“ píše sa v londýnskych novinách The Sunday Telegraph. Hoci nemajú „žiaden globálny polohový satelit, žiadne centrum riadenia letov a žiadnych pilotov“, bežne letia v noci vo výške 3000 metrov a používajú pritom vyspelejšie navigačné schopnosti než moderné lietadlá. Vtáky prispôsobujú svoj let, aby ich vietor neodfúkol z kurzu, a to tak, že svoju polohu určujú podľa vetra, a nie podľa orientačných bodov na zemi, ako sa predtým myslelo. Dr. Johan Bäckman z Lundskej univerzity vo Švédsku, ktorý pomocou radaru sledoval 225 vtákov, hovorí, že „ani tie najmodernejšie lietadlá s veľmi dobrými navigačnými prístrojmi by pravdepodobne neboli schopné rozoznať unášanie vetra ako tieto vtáky“. Niektoré štúdie ukázali ešte jednu pozoruhodnú vec — že vtáky počas nočného letu vypínajú polovicu mozgu. Ale stále sú tu niektoré nezodpovedané otázky, hovorí Graham Madge z Kráľovskej spoločnosti na ochranu vtákov. Napríklad: „Čo tam len hore jedia?“

Nechutné toalety

„Mokrá podlaha, ľadová voda z kohútikov, žiadne mydlo“ a nedostatok súkromia, ktorý vyplýva z „nefunkčných zámkov“ a „malých deliacich stien“, majú za následok to, že mnohí francúzski žiaci nepoužívajú školské toalety, píše sa vo francúzskom týždenníku L’Express. Štúdia vedená Fédération des conseils de parents d’élèves (Federáciou združení rodičov žiakov) odhalila, že „viac ako 48 percent žiakov nepoužíva pravidelne školské toalety“. U detí to zanecháva vážne zdravotné následky. Podľa tejto štúdie „štvrtina z nich trpí nejakými črevnými ťažkosťami alebo ťažkosťami s močovým mechúrom“. Detský urológ Michel Avérous hovorí: „Deti by mali chodiť na toaletu päť- až šesťkrát denne. Ak močový mechúr nie je vyprázdňovaný tak často, ako treba, môžu sa v ňom vyvinúť zápaly, ktoré znemožňujú jeho normálnu funkciu.“