Tancujúce koníky v morských vodách

PREHRAŤ

Tancujúce koníky v morských vodách

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

PÁRIK sa pri stretnutí zapýri. Zdá sa, akoby on rástol od pýchy, kým ona sa mu so zaľúbením prizerá. Pohnú sa smerom k sebe, nežne sa jeden druhého dotknú a nakoniec sa vrúcne objímu. Na úsvite, keď k nim zhora prenikajú slnečné lúče, začínajú predvádzať jeden z najelegantnejších baletov v prírode — tanec morského koníka.

„Morské koníky sú zaujímavé, jedinečné a očarujúce,“ hovorí morský výskumník Dr. Keith Martin-Smith. V minulosti však ľudia nevedeli, kam tieto tvory zaradiť. Raní prírodovedci im dali názov Hippocampus, ktorým sa pomenúvali aj mytologické kone s rybími chvostami ťahajúce voz Poseidóna, gréckeho boha mora.

Pouliční predavači v stredoveku vraj ponúkali morské koníky ako mláďatá ohnivých drakov. Morské koníky sú v skutočnosti iba ryby so špecifickou kostrou — hoci nevyzerajú ani neplávajú tak ako väčšina rýb. Keďže sa nechávajú unášať prúdom alebo sa len tak vznášajú vo vode, niektorým pripomínajú krehké krištáľové koníky a živé šachové figúrky.

Morské koníky žijú väčšinou v teplých pobrežných vodách. Majú neuveriteľne rozmanité tvary a veľkosti. Odborníci odhadujú, že existuje 33 až vyše 70 druhov. Patria k nim morské koníky Hippocampus bargibanti, ktoré nie sú väčšie ako váš necht, a koníky Hippocampus abdominalis, ktoré môžu narásť až do dĺžky vyše 30 centimetrov.

Bez zubov a bez žalúdka? Žiaden problém!

Morské koníky so svojou zvláštnou „konskou“ hlavou, kostnatým pancierom na tele a „opičím“ chvostom sú lepšie vybavené na pokojné státie než na rýchly pohyb. Väčšinu dňa sa uspokoja s tým, že sa svojím ovíjavým chvostom niekde prichytia a lovia potravu. Ak sa morské koníky potrebujú pohnúť, malou zadnou chrbtovou plutvou sa pomaly posúvajú vpred a bočnými plutvami určujú smer. Regulovaním množstva vzduchu vo vnútornom plávacom mechúre dokážu stúpať a klesať rovnako ako ponorka.

Lov potravy je pre hladné morské koníky vážna vec a svojím kostnatým rypáčikom rýchlo nasávajú všetky malé kôrovce, ktoré plávajú okolo nich. Keďže morské koníky nemajú žiadne zuby ani žalúdok, ktorý by im pomohol stráviť potravu, musia chytiť každý deň až 50 kôrovcov, aby mali živiny na prežitie. To však nie je pre týchto zdatných lovcov žiaden problém, lebo morské koníky majú vynikajúci zrak. Jedným okom môžu pozerať dopredu a pátrať po koristi, kým druhé oko nezávisle monitoruje situáciu vzadu. Ich oči dokážu tiež rozlíšiť viac farieb ako ľudské oči a vidia ostrejšie ako väčšina rýb.

Morské koníky si musia dávať pozor, aby sa nestali pochúťkou pre niekoho iného. Aby sa vyhli takým dravcom, ako sú kraby a korytnačky, mnohé druhy koníkov sa dokážu takmer neviditeľne pohybovať medzi riasami, koralmi či mangrovovým porastom, kde žijú. Škvrnité vzory na tele, výrastky podobné riasam a schopnosť výrazne zmeniť sfarbenie podľa okolia im umožňujú dokonale splynúť s prostredím. „Dokážu sa tak zamaskovať, že ak ich chcete uvidieť, musíte sa veľmi dobre sústrediť,“ hovorí výskumník Rudie Kuiter.

Romantický tanec

Na rozdiel od väčšiny rýb morské koníky vytvárajú páry na celý život a zriedkakedy sa od svojho partnera vzďaľujú. Vždy na úsvite potvrdzujú svoj zväzok unikátnym tancom. „Tanec morských koníkov je taký nádherný a pôvabný, že je radosť sa naň pozerať,“ hovorí chovateľka morských koníkov Tracy Warlandová. Keď sa tanec skončí, každý z dvojice morských koníkov sa vráti k svojej opore, o ktorú sa prichytí, a zvyšok dňa loví potravu. Tanec párenia je zložitejší. Keď sa samička priblíži k samčekovi, ten nafúkne svoj brušný vak, výraznejšie sa sfarbí a začne sa pred ňou predvádzať. Pomaly okolo seba krúžia a zachytia sa o seba chvostami. Párik sa potom spolu točí a šantí pri morskom dne podobne ako šantiace kone. Stúpajú nahor, klesajú nadol, krútia sa dookola, menia farby a takto sa spolu zabávajú takmer pol hodiny.

Samozrejme, tento tanec je predohrou, ktorá vedie k zrodu potomstva. „Ako sa približuje čas párenia, tanec morských koníkov sa predlžuje, je častejší a môže sa opakovať v priebehu celého dňa,“ hovorí Kuiter. „Keď tanec vrcholí, párik s prepletenými chvostami a telami blízko pri sebe pomaly stúpa k hladine. Samička potom jemne presunie vajíčka do samčekovho vaku podobného kenguriemu.“ Budúci otec si nájde nejaké pokojné miesto, aby sa vajíčka mohli dobre zahniezdiť vo výstelke brušného vaku. Oplodní ich a potom sa začne asi najzvláštnejšie tehotenstvo v ríši zvierat.

„Sen každej ženy“

„Podľa mňa je fantastické, že samčeky morských koníkov môžu otehotnieť a mať potomstvo,“ povedala jedna žena. „Je to sen každej ženy,“ zažartovala ďalšia. Jeden samček morského koníka podstúpil za jediný rok sedem po sebe idúcich 21-dňových tehotenstiev!

Malým morským koníkom uhniezdeným hlboko v brušnom vaku zabezpečuje kyslík a živiny rozsiahly cievny systém. V priebehu času sa vo vaku zvyšuje obsah soli, čo ich pripravuje na budúci život v morskej vode. Potom príde čas pôrodu, ktorý môže trvať niekoľko hodín alebo až dva dni. Nakoniec sa otcov vak otvorí a malé morské koníky sú postupne vypustené na svet. Počet narodených mláďat sa u jednotlivých druhov líši, ale môže ich byť až 1500.

Akváriové rybky, kuriozita i liek

Napriek tomu, že morským koníkom sa rodí veľa mláďat, ich populácia je na celom svete stále viac ohrozená. Niektoré zdroje odhadujú, že každý rok sa na celom svete vyloví a predá 30 miliónov morských koníkov. Mnohé sú určené na trh tradičnej ázijskej medicíny, kde sa používajú pri liečbe mnohých chorôb — od astmy a zlomených kostí až po impotenciu.

Každý rok asi milión morských koníkov skončí v rukách výrobcov kuriozít, ktorí z nich robia prívesky na kľúče, ťažidlá a brošne. Lovenie vlečnými sieťami, odstreľovanie koralových útesov dynamitom a znečisťovanie životného prostredia ohrozuje citlivé pobrežné oblasti, kde žijú morské koníky. Okrem toho sa koníky chytajú v mori a predávajú do akvárií — hoci len málo z nich prežije zajatie, keďže potrebujú špeciálnu potravu a sú náchylné na choroby.

Na zastavenie tohto trendu boli navrhnuté právne kroky, ktoré by mnohé národy nútili dokázať, že export morských koníkov z ich krajín nepoškodzuje populáciu týchto živočíchov. Lepšie metódy a technológie umožňujú tiež malému počtu komerčných chovateľov, aby na chov do akvárií dodávali morské koníky odchované v zajatí.

Budúcnosť morských koníkov je spätá s budúcnosťou oceánov. „Svetové oceány zreteľne ohrozuje ľudská činnosť. Príliš veľa z nich berieme,“ poznamenáva Kuiter. Bude týmto krehkým tancujúcim tvorom pochmúrna symfónia ľudského „pokroku“ osudná? „Musíme byť optimistickí,“ hovorí Dr. Martin-Smith. „Medzi ľuďmi je veľa dobrej vôle. Naším cieľom je, aby sa viac ľudí zaujímalo o živé tvory na zemi. Keď to dosiahneme, veci sa zmenia. Ak dokážeme zachrániť morské koníky, možno zachránime aj moria.“ No čo ak sa to nepodarí? Našťastie existuje spoľahlivejší zdroj nádeje. — Zjavenie 14:7.

[Obrázok na strane 15]

Hippocampus bargibanti (skutočná veľkosť)

[Prameň ilustrácie]

[Obrázky na stranách 16, 17]

Morské koníky dokážu výrazne zmeniť sfarbenie, aby splynuli s prostredím

Hippocampus breviceps

Hippocampus abdominalis

Hippocampus erectus

[Obrázok na strane 16]

Hippocampus procerus

[Obrázok na strane 17]

Koníky „Hippocampus breviceps“

[Obrázok na strane 17]

Samček koníka „Hippocampus breviceps“ pri pôrode

[Obrázok na strane 17]

Mláďatá morského koníka „Hippocampus breviceps“

[Pramene ilustrácií na strane 16]

[Prameň ilustrácií na strane 17]

Všetky fotografie: Rudie H Kuiter

PREBUĎTE SA!