Alexandrijská knižnica opäť žije

SVOJHO času to bola jedna z najvychýrenejších knižníc na svete. Egyptské mesto Alexandria, v ktorom sa nachádzala, sa vďaka nej stalo mekkou najväčších mysliteľov sveta. Keď táto knižnica zanikla — pričom nikto nevie s istotou ako —, spolu s ňou zanikli aj neoceniteľné diela, ktorých strata nepriaznivo ovplyvnila rozvoj vied. Teraz však táto slávna knižnica akoby znovu ožívala.

Snahy o obnovu slávnej Alexandrijskej knižnice viedli k postaveniu stavby nezvyčajného tvaru. Nová knižnica sa oficiálne nazýva Bibliotheca Alexandrina a jej hlavná budova pripomína obrovský naklonený bubon. Na streche zo skla a hliníka (1) — ktorá je veľká takmer ako dve futbalové ihriská — sú na spôsob mriežky usporiadané okná orientované na sever, ktorými preniká svetlo do hlavnej čitárne (2). Jedna strana tohto širokého zrezaného valca, v ktorom sú hlavné priestory pre verejnosť, siaha až pod úroveň hladiny mora. Šikmá lesklá strecha budovy pozvoľna klesá z výšky siedmich podlaží až do hlbokej jamy v zemi. Keď sa od jej kovového povrchu odráža slnečné svetlo, budova z diaľky pripomína vychádzajúce slnko.

Strmá obvodová stena tejto valcovitej budovy je obložená sivou žulou, do ktorej sú v riadkoch vyryté písmená starovekých i súčasných abecied (3). Tieto abecedy, usporiadané pod sebou, vhodne predstavujú stavebné kamene poznania.

Najväčšiu časť interiéru hlavnej budovy zapĺňa obrovská hala čitárne, ktorá je rozčlenená na viacero terás (4). V podzemných priestoroch  budovy je miesto na uskladnenie 8 000 000 zväzkov kníh. V komplexe knižnice sa nachádzajú aj výstavné priestory, prednáškové sály, miesta s pomôckami pre zrakovo postihnutých (5) a planetárium — samostatná budova v tvare gule pripomínajúca satelit, ktorý zastal na svojej obežnej dráhe (6). Predstavte si k tomu ešte zložité počítačové a protipožiarne systémy a získate celkový obraz o tomto najmodernejšom komplexe.

Vznik legendy

V staroveku bolo mesto Alexandria známe takými dnes už stratenými pamätihodnosťami, ako je Faros — maják, ktorý sa údajne týčil do výšky viac ako 110 metrov a patril k siedmim divom starovekého sveta — a hrobka Alexandra Veľkého. Po Alexandrovi zdedila Egypt grécka dynastia Ptolemaiovcov, ktorá v tejto krajine vládla až do roku 30 pred n. l., keď si po porážke Marca Antónia a Kleopatry podmanil Egypt rímsky panovník Oktavián. Za vlády Ptolemaiovcov sa Alexandria veľmi zmenila. V skutočnosti „sa na istý čas stala obchodným a kultúrnym centrom sveta,“ uvádza publikácia Atlas of the Greek World (Atlas gréckeho sveta). Na vrchole svojej slávy mala Alexandria približne 600 000 obyvateľov.

Najväčšou zaujímavosťou mesta bola kráľovská knižnica. Zriadili ju začiatkom tretieho storočia pred n. l. Ptolemaiovci, ktorí ju potom aj štedro podporovali. Táto knižnica a Museion (chrám Múz) sa stali centrom múdrosti a vzdelanosti helénskeho sveta.

Predpokladá sa, že knižnica obsahovala 700 000 papyrusových zvitkov. Na porovnanie, v 14. storočí knižnica parížskej Sorbony — ktorá sa pýšila najväčšou zbierkou tej doby — obsahovala len 1700 kníh. Egyptskí panovníci tak veľmi túžili obohatiť svoju zbierku, že nechávali vojakov prehľadať každú prichádzajúcu loď, či nepriviezla nejaké texty. Ak nejaké zvitky našli, nechali si originály a pôvodným majiteľom vrátili kópie. Podľa niektorých zdrojov, keď Atény požičali Ptolemaiovi III. nesmierne cenné  originály klasických gréckych drám, tento kráľ zložil peniaze ako záruku toho, že zvitky po odpísaní vráti. No neurobil tak, ale namiesto toho si nechal originály, vzdal sa zaplatených peňazí a späť poslal len kópie.

Zoznam veľkých mysliteľov, ktorí pracovali v Alexandrijskej knižnici a múzeu, je zoznamom starovekých géniov. Alexandrijským učencom sa prisudzujú významné práce v oblasti geometrie, trigonometrie a astronómie, ako aj v oblasti jazyka, literatúry a medicíny. Podľa tradície práve tu 72 židovských učencov prekladalo Hebrejské Písma do gréčtiny, čím vznikol známy preklad Septuaginta.

Zánik knižnice

Je paradoxom, že kronikári nepovažovali za potrebné detailne opísať inštitúcie v Alexandrii. Typické je vyjadrenie Athenea, historika z tretieho storočia n. l.: „Pokiaľ ide o počet kníh, o zriadenie knižníc a o zbierku v dome Múz, prečo by som sa mal o tom čo len zmieňovať, veď ľudia to všetko poznajú?“ Takéto vyjadrenia hnevajú dnešných učencov, ktorí túžia vedieť viac o tejto zaujímavej starovekej knižnici.

V roku 640 n. l., keď Arabi dobyli Egypt, Alexandrijská knižnica už zrejme neexistovala. Učenci stále diskutujú o tom, ako a kedy presne zanikla. Niektorí hovoria, že mnohé jej zvitky boli zničené, keď Julius Caesar v roku 47 pred n. l. založil v časti mesta požiar. Nech bolo príčinou zániku knižnice čokoľvek, spolu s ňou sa stratilo aj množstvo poznatkov. Navždy zanikli stovky diel gréckych dramatikov a prvých 500 rokov gréckeho dejepisectva s výnimkou niekoľkých diel Herodota, Tukydida a Xenofóna.

Medzi tretím a šiestym storočím n. l. často vládol v Alexandrii zmätok. Pohania, Židia a takzvaní kresťania mnohokrát bojovali jeden proti druhému i medzi sebou navzájom pre nezhody v náukách, ktoré považovali za tajomstvo. Samotná cirkev viackrát povzbudzovala výtržníkov, aby drancovali pohanské chrámy. Pri tom bolo zničené nespočetné množstvo starovekých textov.

Oživenie zašlej slávy

Znovupostavená knižnica bola otvorená v októbri 2002 a obsahuje okolo 400 000 kníh. Zložitý počítačový systém umožňuje prístup aj do iných knižníc. Hlavná zbierka sa zameriava na civilizácie východného pobrežia Stredozemného mora. Táto knižnica, v ktorej je priestor pre 8 000 000 kníh, by mala zo stredovekého mesta Alexandrie urobiť opäť významné miesto.

[Rámček na strane 14]

VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI STAROVEKEJ ALEXANDRIE

ARCHIMEDES: Matematik a vynálezca, tretie storočie pred n. l. Pripisujú sa mu mnohé objavy a prvé vedecké pokusy vypočítať hodnotu pí (π).

ARISTARCHOS ZO SAMU: Astronóm, tretie storočie pred n. l. Ako prvý uvažoval o tom, že planéty obiehajú okolo Slnka. Pomocou trigonometrie sa pokúšal vypočítať našu vzdialenosť od Slnka a Mesiaca, ako aj veľkosť týchto nebeských telies.

ERATOSTENES: Polyhistor a jeden z prvých knihovníkov Alexandrijskej knižnice, tretie storočie pred n. l. S dosť veľkou presnosťou vypočítal obvod Zeme.

EUKLIDES: Matematik, štvrté storočie pred n. l. Otec geometrie a priekopník v štúdiu optiky. Jeho dielo Základy bolo až do 19. storočia základným dielom v odbore geometrie.

GALENOS: Lekár, druhé storočie n. l. Jeho 15 kníh o lekárskej vede sa považovalo za základné dielo v odbore medicíny vyše 12 storočí.

KALLIMACHOS: Básnik a jeden z hlavných knihovníkov, tretie storočie pred n. l. Zostavil prvý katalóg kníh pre Alexandrijskú knižnicu, dielo, ktoré určilo kánon klasickej gréckej literatúry.

KLAUDIUS PTOLEMAIOS: Astronóm, druhé storočie n. l. Jeho geografické a astronomické spisy sa považovali za základné diela v týchto dvoch vedných odboroch.

[Prameň ilustrácií na strane 13]

Všetky fotografie na oboch stranách: S láskavým dovolením Bibliotheca Alexandrina: Mohamed Nafea, Photographer