Krajina, kde majú ľudia veľké peniaze

Od dopisovateľa Prebuďte sa! na Guame

ĎALEKO od pevniny v obrovskom Tichom oceáne môžete nájsť ostrovy Yap. Vďaka príjemnému podnebiu a krásnej tropickej prírode je táto skupinka ostrovov lákadlom pre cestovateľov, ktorí túžia po kúsku súkromia. No návštevníkov zväčša veľmi prekvapí, že ľudia si tu nechávajú svoje úspory len tak vonku na ulici. A ide pritom o veľké peniaze!

Všade na ostrovoch si pred budovami i popri cestách môžete všimnúť kamenné kotúče. Tieto kotúče, ktoré sa v miestnom jazyku nazývajú rai, sú na Yape miestnym platidlom. Hoci niektorí ľudia majú svoje kamenné peniaze doma, väčšina ich má uložené v dedinských „bankách“. Tieto inštitúcie nestráži žiadna bezpečnostná služba a nenájdete v nich žiadne priehradky, pri ktorých by úradníci vybavovali zákazníkov. Dokonca tu nemusíte nájsť ani žiadnu budovu. Tieto „banky“ neuchovávajú peniaze v trezoroch, ale majú svoje aktíva uložené len tak vonku. Kamenné mince s dierou v strede bývajú opreté o kokosové palmy alebo o múry. Niektoré majú priemer až 4 metre a môžu vážiť aj viac ako päť ton.

Tam, kde žijete, ľudia zrejme nosia peniaze vo vrecku alebo v peňaženke. Tu sú však mince také veľké, že by sa nevošli ani do auta. A všetky tieto mince boli vyrobené pred rokom 1931. Napriek tomu sú na týchto ostrovoch stále platným platidlom. Ako tieto zvláštne peniaze vznikli?

Ťažko nadobudnuté peniaze

Legenda hovorí, že v dávnej minulosti sa skupina cestovateľov z Yapu vylodila na ostrove Palau a získala niekoľko krásnych kameňov. Títo cestovatelia ich priviezli na Yap, kde sa ľudia rozhodli používať ich ako platidlo.  Začali z kameňov vytesávať kotúče, ktoré pripomínali mesiac v splne, no mali v strede dieru.

Obyvatelia Yapu nevyrábali mince z hocijakého materiálu. Uprednostňovali nerasty, ktoré dnes poznáme ako aragonit a vápenec. Aragonit, ktorý sa nachádza v podzemných náleziskách, je obsiahnutý aj v perlách a vápenec je hlavnou zložkou mramoru. Oba tieto nerasty po zručnom opracovaní vyzerajú veľmi pekne, no ani jeden z nich sa nevyskytuje na Yape. A tak miestni obyvatelia ďalej chodievali po tieto kamene na ostrov Palau, ktorý leží približne 400 kilometrov na juhozápad od Yapu. Plavba naň po nebezpečnom mori na kanoe s bočným plavákom trvá päť dní.

Keď obyvatelia Yapu získali na Palau povolenie od miestneho náčelníka, pustili sa do dolovania tvrdých nerastov. Pomocou primitívnych ručných nástrojov odsekávali v podzemných jaskyniach kamenné dosky, ktoré potom opracúvali do tvaru kotúčov. S kladivom a dlátom im výroba jednej mince trvala celé mesiace a niekedy aj roky!

Do stredu kamenných kotúčov vysekali dieru, cez ktorú potom prestrčili masívnu tyč, aby mohli kamene odniesť k pobrežiu. Tam novovytesané peniaze naložili na kanoe alebo na plte z bambusu. Keď potrebovali prepraviť nejaký veľký kotúč, postavili ho do vody a vyrobili okolo neho veľkú plť. Pomocou vetra v plachtách a silných ramien zapierajúcich sa do vesiel dopravovali novovytesané bohatstvo na Yap.

Všetka táto práca sa robila ručne a bola nebezpečná. Pri dolovaní a presúvaní masívnych kameňov po suchej zemi sa mnohí zranili alebo dokonca prišli o život. A cesta po mori späť na Yap prinášala ďalšie nebezpečenstvá. Na dne oceánu okolo Yapu a Palau vidno niekoľko kamenných mincí, ktoré sú dôkazom toho, že nie všetky tieto poklady a nie všetci, ktorí ich dopravovali, sa doplavili bezpečne až na Yap. Potopené peniaze však patria niekomu na Yape a majú svoju hodnotu rovnako ako kamenné kotúče na suchej zemi.

Aká je ich hodnota?

Po obchodnej transakcii, pri ktorej rai zmenia svojho majiteľa, nový majiteľ väčšinou nechá tieto kamene na mieste, kde boli. Mnohé sú na rovnakom mieste už celé desaťročia, hoci sú ďaleko od domu svojich súčasných majiteľov. Krádeže tu nie sú problémom.

Ak by nejaký zlodej chcel ukradnúť kamennú mincu, musel by  najprv mať dosť sily na to, aby ju odniesol, a potom nájsť v sebe tú drzosť, aby také niečo urobil. Je ťažké si predstaviť, že by sa niekto odvážil také niečo urobiť, pretože susedia vedia, komu ktoré kamenné mince patria, a rešpektujú majetkové práva.

Podľa čoho by ste posúdili hodnotu kamennej mince? Najprv si všimnite jej veľkosť, jej prirodzenú krásu a kvalitu jej opracovania. Potom zvážte jej históriu. Aká je stará? Bolo veľmi ťažké vydolovať ju a opracovať? Boli pri jej preprave na Yap ohrozené životy ľudí alebo dokonca niekto prišiel o život? A napokon aké spoločenské postavenie má ten, kto ju ponúka? Kamenné peniaze v rukách náčelníka majú väčšiu hodnotu ako v rukách obyčajného človeka.

Keď v roku 1960 istá zahraničná banka kúpila jeden kamenný peniaz s priemerom jeden a pol metra, história tejto mince sa stala známou aj vonkajšiemu svetu. Podľa všetkého táto minca bola v obehu už od 80. rokov 19. storočia. Kedysi ňou boli vyplatení robotníci, ktorí postavili jej pôvodnému majiteľovi dom. Pri inej príležitosti ju ľudia z jednej dediny dali obyvateľom susednej dediny za to, že im predviedli zvláštny tanec. A neskôr ju jej majiteľ vymenil za strešnú krytinu z pocínovaného plechu. Všetky tieto transakcie prebehli bez toho, aby sa kameň pohol z pôvodného miesta, a neexistujú o nich ani žiadne písomné záznamy. Na Yape bolo vždy všeobecne známe, kto je majiteľom tej-ktorej mince a aká je jej história.

Hodnota nezávisí len od veľkosti

Keď sa pred stáročiami začali rai používať, bolo ich tak málo a boli také hodnotné, že ich mohli vlastniť len náčelníci. Potom koncom 19. storočia bolo vďaka železným nástrojom a nákladným lodiam vytesaných a privezených mnoho ďalších kamenných mincí vrátane tých najväčších. Hoci novšie rai sú väčšie než staršie kotúče, nie sú také hodnotné, pretože neboli vyrobené tradičným spôsobom, ktorý si vyžadoval značné úsilie.

V roku 1929 existovalo podľa úradného sčítania 13 281 takýchto kameňov — viac ako obyvateľov týchto ostrovov! Za druhej svetovej vojny sa to však zmenilo. Armáda zhabala množstvo kamenných mincí a niektoré z nich rozlámala a použila na stavbu pristávacích dráh a opevnení. Zachovala sa len polovica kamenných kotúčov. Mnohé ďalšie pobrali ľudia dychtiví po suveníroch a majitelia súkromných zbierok. Dnes vláda považuje kamenné peniaze za kultúrne dedičstvo, a preto sú chránené zákonom.

A tak hoci obyvateľom Yapu peniaze nerastú na stromoch ani nemajú cesty dláždené zlatom, nechávajú svoje bohatstvo na ulici, aby ho mohol každý vidieť!

[Mapy na strane 20]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Japonsko

TICHÝ OCEÁN

Filipíny

Saipan

Guam

Yap

Palau

[Prameň ilustrácie]

Zemeguľa: Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázok na strane 21]

„Banka“ s kamennými peniazmi

[Obrázok na strane 22]

Niektoré mince na Yape môžu vážiť aj viac ako päť ton