Naša doráňaná planéta

DVAJA uznávaní výskumníci, Meriwether Lewis a William Clark, dorazili v roku 1805 k rieke Columbia, ktorá preteká dnešným americkým štátom Washington. * Ich pozornosť neupútala ani tak samotná rieka, ako skôr hojnosť lososov v nej. „Množstvo týchto rýb je takmer nepredstaviteľné,“ napísali do svojho denníka. „V takých húfoch plávajú po prúde, ktorý ich unáša k brehu, že Indiáni ich len pozbierajú, rozpolia a vysušia na drevených rámoch.“ A naozaj, lososov bolo tak veľa, že Indiáni ich sušili a používali ich ako palivo!

Dnes je situácia celkom iná. „Vedci už viac ako desaťročie vedia, že sa z oceánov vyloví viac rýb, než sa rozmnoží,“ uvádza sa v správe časopisu Newsweek. Napríklad odhady ukazujú, že v severnej časti Atlantického oceánu zmizlo 90 percent populácie lososa.

Ale neznižujú sa len zásoby rýb. Závratným tempom sa vyčerpávajú aj prírodné zdroje, ako sú fosílne palivá, minerály a produkty lesov. Svetový fond na ochranu prírody podáva správu, že počas rokov 1970 až 1995 sa stratilo 30 percent prírodných zdrojov na zemi. Využívanie prírodných zdrojov je často dvojsečným mečom, pretože metódy, ktoré sa pri tom používajú, môžu ničiť prirodzené prostredie.

Niektorí ľudia sa domnievajú, že ak človek tieto problémy spôsobil, môže ich aj vyriešiť. Napríklad v posledných rokoch sa v mnohých priemyselných mestách znížilo znečistenie ovzdušia. Znamenajú takéto iskierky nádeje, že ľudstvo získava nad situáciou kontrolu?

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 3]

© Kevin Schafer/​CORBIS