Plavba loďou po vode i po súši

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V POĽSKU

Čo by ste povedali na to, keby vás kapitán lode pozval na plavbu — nie iba na vlnách, ale aj na vlniacej sa tráve?

LODNÁ doprava v Iławe, ktorá sa nachádza v jazernej oblasti na severe Poľska, má dlhú históriu. Už pred 1000 rokmi sa miestne poľnohospodárske plodiny, drevo a drevené výrobky dopravovali loďami po starej známej ceste — na juh po rieke Drwęca do Visly a potom na sever do Baltského mora. (Pozri mapu.) Odtiaľ sa tovar dopravoval do západnej Európy.

Keď si v 13. storočí podrobil väčšinu tohto územia rád nemeckých rytierov, táto vodná cesta nadobudla ešte väčší význam. * Neskôr, od 16. storočia, rýchlo rástol dopyt po miestnom dreve, ktoré vykupovali obchodníci z Gdanska, ako aj francúzski a dánski lodiari.

Prečo bol taký záujem o toto drevo? Jedným dôvodom bolo to, že štíhle borovice bez uzlov, ktoré v týchto lesoch dorastajú až do výšky 50 metrov, boli vhodné na sťažne pre plachetnice. Ale preprava dreva zdĺhavou cestou po riekach Drwęca a Visla trvala asi šesť až osem mesiacov.

Hľadanie kratšej cesty

Lodní prepravcovia sa snažili nájsť riešenie tohto problému a uvažovali o využití šiestich dlhých  jazier, ktoré ležia medzi mestami Ostróda a Elbląg blízko Vislianskeho zálivu. Ak by tieto jazerá nejako prepojili, cesta z rieky Drwęca do Baltského mora by bola až päťkrát kratšia! A tak vznikol nápad vykopať kanál, ktorý by spájal jazerá. Žiaľ, problémy spojené s výstavbou čoskoro ukázali, že projekt je jednoducho nad technické možnosti tej doby. Ako by si napríklad stavitelia poradili s rozdielom vo výške hladiny, ktorý bol iba na úseku 10 kilometrov až 104 metrov?

Napriek takýmto ťažkostiam chceli miestni obchodníci, veľkostatkári a výrobcovia predávať svoj tovar rýchlo a výnosne, preto stále naliehali na vtedajšie pruské úrady, aby jazerá spojili. V roku 1825 úrady nakoniec rozhodli o výstavbe kanála, ktorý by spojil mestá Ostróda a Elbląg medzi sebou a tiež s morom. Určili, kadiaľ pôjde vodná cesta, a projekt zverili tajnému stavebnému radcovi. Ale keď radca zistil, že táto úloha je nad jeho schopnosti, jednoducho odložil svoje nerealizovateľné nákresy do zásuvky.

Nadaný staviteľ realizuje myšlienku

Približne v rovnakom čase Georg Jakob Steenke ukončil berlínsku akadémiu ako stavebný inžinier so zameraním na vodné stavby. Tento schopný mladý muž čoskoro dokázal svoju zručnosť v praxi a v roku 1836 bol vymenovaný na významné miesto inšpektora hrádzí a násypov v Elblągu. V tejto pozícii Steenke analyzoval nápad postaviť Oberlandský kanál, ako sa vtedy tento projekt nazýval. *

V roku 1837 Steenke navrhol novú cestu pre kanál a vypracoval detailný plán, podľa ktorého mohli nákladné lode využívať vodnú cestu. V priebehu toho obdobia tiež starostlivo držal krok s technickým vývojom vo vodnom inžinierstve. Napokon v roku 1844 začal stavať kanál. Medzi jazerami v hornej časti úseku cesty boli vykopané kanály, vďaka čomu klesla hladina vody v niektorých jazerách až o päť metrov. Na vyrovnanie zostávajúceho 100-metrového výškového rozdielu vodnej hladiny plánoval  Steenke vystavať 25 plavebných komôr.

Lenže po vybudovaní prvých piatich plavebných komôr si Steenke uvedomil, že tieto komory v podstate upchajú cestu a spomalia dopravu. Nedal sa tým však odradiť a odcestoval do Spojených štátov, aby sa pozrel, ako vyriešili podobné problémy pri stavbe Morrisovho kanála, ktorý prechádzal štátom New Jersey. Steenkemu sa zdali komory na Morrisovom kanáli rovnako neekonomické, ale jedna vec, ktorú videl, ho nadchla — naklonené roviny s koľajnicami, po ktorých sa pohybovali plošiny prepravujúce lode po suchej zemi medzi jednotlivými časťami kanála. Keď sa Steenke vrátil domov, s ďalšími dvoma skúsenými staviteľmi tento nápad upravili a vylepšili. Upustil od stavby ďalších plavebných komôr a namiesto toho postavil jedinečnú sústavu štyroch naklonených rovín. Viete si predstaviť, akú mal radosť, keď v roku 1860 po úspešných skúškach otvorili prvý úsek Oberlandského kanála?

Významná ukážka staviteľstva

Samozrejme, na to, aby kanál správne fungoval, boli okrem kanálov a naklonených rovín potrebné aj hrádze, vráta, stroje na ťahanie lán, strojovne a iné zariadenia — a všetky nepretržite podliehali opotrebovaniu. A preto 20 rokov po otvorení kanála bolo päť drevených plavebných komôr, ktoré tam pôvodne vybudovali, nahradených novou naklonenou rovinou. Hlavná časť medzi Elblągom a Ostródou je dlhá asi 80 kilometrov. Celková dĺžka tejto vodnej cesty aj so všetkými jej časťami je 212 kilometrov.

Oberlandský kanál — teraz sa nazýva Elblągsko-ostródský kanál — sa z technického hľadiska považuje vo svete za unikátne dielo, ktoré má mimoriadnu historickú hodnotu. Dnes už neslúži ako trasa pre obchodné lode, ale plavia sa tadiaľ najmä motorové člny, plachetnice, jachty a výletné lode. No aj po toľkých rokoch, ako vysvetľuje Dariusz Barton v sprievodcovi Kanał Elbląsko-Ostródzki, „pracujú tieto staré vodné zariadenia a stavby tak hladko, ako keby čas na nich nezanechal žiadnu stopu. Je to preto, že boli skonštruované s veľkou precíznosťou a dokonalosťou, nad ktorou odborníci žasnú.“

Pridajte sa k nám na nezvyčajnej plavbe

Chceli by ste nás sprevádzať na plavbe touto nezvyčajnou cestou? Štartujeme ráno z Ostródy. Prechádzame cez dve plavebné komory a teraz sa plavíme 100 metrov nad úrovňou hladiny mora. Loď sa pokojne kĺže po vode a my obdivujeme rozsiahle brezové, brestové, borovicové a jedľové lesy, ako aj trstinové močiare spestrené rozkvitnutými leknami. Niektoré časti tohto územia sú dnes vyhlásené za chránené oblasti. Nie je nezvyčajné, že tu zbadáte volavky popolavé a v sitine potápky alebo bociany, ktoré opatrne kráčajú po lúkach a po plytčine.

Po 51 kilometroch sa zrazu zdá, ako keby sa kanál končil v slepej uličke. Ale vidíme tam dva kamenné piliere s obrovskými kolesami, na ktorých je navinuté hrubé lano. Kapitán oznamuje, že sme sa dostali k prvej naklonenej rovine a teraz sa naša loď aj s cestujúcimi na palube zastaví na plošine ponorenej pod hladinou. — Pozri loď a plošinu na 12. strane.

O chvíľu začne na vodné koleso široké osem metrov dopadať voda zo špeciálnej nádrže. Masívny, vodou poháňaný mechanizmus sa prebúdza k životu a ťahá plošinu, loď i nás. Ako sa pohybujeme dopredu, z vody sa vynárajú železné koľaje, na ktorých sa posúva plošina. Koľaje vychádzajú z kanála ponad okraj  naklonenej roviny a mierne sa zvažujú nadol ďalších 550 metrov. Teraz sa skutočne „plavíme“ po súši! Potom sa koľaje vracajú pod vodu a plošina sa ponára a zastavuje. Naša loď sa opäť plaví vo vode — tentoraz 21 metrov pod predchádzajúcou úrovňou hladiny — a pokračujeme v plavbe. Kým sa dostaneme do jazera Druzno, ktoré je len 30 centimetrov nad hladinou mora, zostúpime piatimi takýmito naklonenými rovinami.

Druzno tvorí časť bohatej prírodnej rezervácie, v ktorej žije viac ako polovica zo 400 druhov vtákov v Poľsku. Patria medzi ne žeriavy, kormorány, kršiaky, orly a mnoho iných druhov. Počas cesty môžete zahliadnuť aj jelene, srnce, daniele, bobry, diviaky, králiky, rysy, jazvece, losy a iné zvieratá. Napokon neskoro popoludní prichádzame do prístavu v Elblągu, kúsok za severnou časťou jazera. Na pobreží stojí zrúcanina hradu — tichá spomienka na rád nemeckých rytierov, ktorí kedysi kolonizovali túto krajinu a vybudovali tu prístav. Celý deň sme strávili na lodi a na našu nezvyčajnú plavbu budeme mať príjemné spomienky.

[Poznámky pod čiarou]

[Nákres na stranách 12, 13]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Prierez Elblągsko-ostródským kanálom (V metroch je uvedená nadmorská výška)

OSTRÓDA

↓ Jazero Drwęckie

95 metrov

↓

↓

Plavebná komora Zielona

96 metrov

↓

↓

4,6 kilometra

↓

↓

Plavebná komora Miłomłyn

99 metrov

82 kilometrov ↓

↓

36,6 kilometra

↓

↓

Naklonené roviny

↓

↓

9,6 kilometra

↓

↓

↓ Jazero Druzno

0,3 metra

ELBLĄG

[Nákres na strane 14]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Strojovňa

Vodné koleso

Oceľové laná Dolný vrátok

Plošina Koľaje

 

 

Horný kanál Horný vrátok Dolný kanál

[Mapa na strane 13]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Baltské more

Gdansk

Visliansky záliv

Nogat

Visla

Drwęca

Iława

Krátka cesta cez kanál

Elbląg

Naklonené roviny

Ostróda

[Obrázok na stranách 12, 13]

Lode na plošine sú ťahané hore alebo dole po naklonenej rovine

[Prameň ilustrácie]

Zdjęcia: A. Stachurski

[Obrázok na strane 15]

Pohľad z lietadla na kanál pri naklonenej rovine Kąty

[Obrázky na strane 15]

Los, bobor a potápka chochlatá, ktoré sme videli počas cesty

[Pramene ilustrácií na strane 15]

Loď: Zdjęcia: M. Wieliczko; všetky ostatné fotografie: Zdjęcia: A. Stachurski