„Doktor Livingstone, predpokladám“

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Tanzánii

„Pod mangovníkom, ktorý na tomto mieste vtedy stál, sa 10. novembra 1871 Henry M. Stanley stretol s Davidom Livingstonom.“ — Pamätná tabuľa na Livingstonovom pamätníku v Ujiji pri jazere Tanganika v Tanzánii.

BOLO to pred vyše storočím, keď Henry M. Stanley povedal známe slová: „Doktor Livingstone, predpokladám.“ No asi len veľmi málo ľudí mimo Tanzánie chápe význam tohto stretnutia.

Nám v tom pomôže návšteva Livingstonovho pamätného múzea v Tanzánii. Náš sprievodca, pán Mbingo, nás srdečne víta. „Na mieste, kde stojí pamätník,“ vysvetľuje, „stál kedysi obrovský mangovník, pod ktorým sa Stanley stretol s Livingstonom.“ Dnes tam stoja dva košaté mangovníky. „Viete,“ pokračuje pán Mbingo, „v 20. rokoch 20. storočia začalo byť jasné, že pôvodný mangovník zomiera. Snahy zachrániť ho zlyhali. A tak boli pri pamätníku zasadené dva štepené mladé stromčeky.“

Kto bol Livingstone?

Sadáme si do tieňa jedného mangovníka a pán Mbingo nám rozpráva, že David Livingstone sa narodil v roku 1813 v malom škótskom meste Blantyre. „Hoci vyrastal v chudobe, dokázal si zarobiť na školu a vyštudoval za lekára i misionára.“ Dozvedáme sa, že Londýnska misionárska spoločnosť vyslala Livingstona do Afriky, kde strávil 30 rokov svojho života a stal sa známym ako cestovateľ a misionár.

„Doktor Livingstone prišiel do Afriky tri razy,“ hovorí náš sprievodca. „Prvýkrát prišiel do Južnej Afriky v roku 1841. V roku 1845 sa oženil s Mary Moffatovou, dcérou iného afrického misionára Roberta Moffata.“ Livingstone mal s Mary štyri deti. Napriek tomu, že ho sprevádzala na mnohých cestách, jeho vášeň objavovať ho pohlcovala natoľko, že na rodinný život mu ostávalo len málo času. Mary Livingstonová zomrela na maláriu počas jednej z expedícií v roku 1862.

V diele The New Encyclopædia Britannica sa uvádza: „Livingstone bol pripravený rozšíriť kresťanstvo, obchod a civilizáciu — tri veci, o ktorých bol presvedčený, že otvoria Afriku — severne za hranice Južnej Afriky a do srdca kontinentu. Svoj zámer jasne vyjadril v roku 1853 slávnymi slovami: ‚Otvorím cestu do vnútrozemia, alebo zomriem.‘“ Z toho vidno, že Livingstonove výpravy nemali čisto evanjelizačný charakter. So zápalom sa zasadzoval  za zrušenie obchodu s otrokmi. Rozvinulo sa uňho aj nadšenie pre bádanie a dal si za cieľ objaviť pramene Nílu.

Ale Livingstone si začal uvedomovať, že táto úloha je príliš náročná na to, aby ju dokázal splniť sám. V roku 1857 skupine mladých mužov na Cambridgeskej univerzite povedal: „Viem, že v priebehu niekoľkých rokov v tej krajine zahyniem. Teraz je otvorená. Nedovoľte, aby sa opäť uzavrela! Idem späť do Afriky a pokúsim sa otvoriť cestu obchodu a kresťanstvu. [Budete] pokračovať v diele, ktoré som začal? Odovzdávam vám ho.“

Tak či onak, Livingstone prešiel značnú časť strednej Afriky. Medziiným objavil obrovské vodopády na rieke Zambezi, ktoré pomenoval Viktóriine vodopády po kráľovnej Viktórii. Neskôr tieto vodopády označil za ‚najnádhernejší obraz, aký sa mu v Afrike naskytol‘.

Pátranie

„Livingstonova posledná cesta,“ hovorí náš sprievodca, „sa začala v roku 1866. No medzi členmi jeho posádky vznikli problémy. Niektorí jeho spoločníci ho opustili a vrátili sa na Zanzibar, kde rozšírili správu, že Livingstone zomrel. Livingstone sa však nevzdal. Pri Ujiji na východnom pobreží jazera Tanganika si urobil základňu pre svoje expedície.

Ale Európa o Livingstonovi nepočula asi tri roky. Ľudia si mysleli, že je mŕtvy. Preto vydavateľ novín New York Herald vyslal reportéra Henryho Mortona Stanleyho, aby našiel Livingstona — živého alebo mŕtveho. Samozrejme, Livingstone vôbec nebol stratený. Len nutne potreboval nové zásoby a bol dosť chorý. V novembri 1871 vbehol do Livingstonovho domu jeden z jeho sluhov a kričal: ‚Mzungu anakuja! Mzungu anakuja!‘“ V swahilčine to znamená: „Prichádza biely muž!“

Stanleymu trvalo pátranie po Livingstonovi takmer osem mesiacov. Najskôr cestoval do Afriky cez Indiu a 6. januára 1871 dorazil na ostrov Zanzibar. Potom 21. marca 1871 vyrazil na cestu z mesta Bagamoyo, ktoré leží na východnom pobreží, so šiestimi tonami zásob a 200 najatými mužmi. Cestoval 1500 kilometrov neprebádaným územím a ukázalo sa, že je to nanajvýš nebezpečné! Prívalové dažde rozvodnili rieky. Stanley a jeho muži dostali maláriu i ďalšie choroby a trpeli vyčerpanosťou. Všetky rieky boli plné krokodílov a Stanley sa musel s hrôzou prizerať, ako jeden krokodíl  schňapol jedného z posledných somárov, ktoré mal. Raz aj sám Stanley ledva unikol krokodílím čeľustiam! Napriek tomu všetkému bol Stanley pevne rozhodnutý, že to dokáže. Povzbudili ho správy, že jeden veľmi starý biely muž žije v oblasti Ujiji.

Keď sa Stanley priblížil k Ujiji, pripravil sa na stretnutie. V knihe Stanley od Richarda Halla sa píše: „Stanley bol vyčerpaný a unavený, ale cítil, že pri vstupe do mesta môže pôsobiť statočnejšie ako [predchádzajúci cestovatelia]. Koniec koncov, mal to byť historický okamih — a on ho mal nielen tvoriť, ale aj zapísať. Každý z výpravy si obliekol najlepšie šaty, aké mu ostali. Stanley si dal okolo svojej tropickej helmy novú stuhu, obliekol si čisté biele flanelové oblečenie a dal si vyleštiť topánky.“

To, čo sa stalo potom, Stanley opisuje takto: „Výprava nakoniec zastavuje... Je tu skupina najúctyhodnejších Arabov, a keď prichádzam bližšie, vidím medzi nimi bielu tvár starého muža... Zdvíhame klobúky a ja hovorím: ‚Doktor Livingstone, predpokladám‘, a on odpovedá: ‚Áno.‘“

Po stretnutí

Stanley mal pôvodne v pláne zdržať sa len tak dlho, kým s Livingstonom urobí interview a napíše jeho príbeh. Ale títo dvaja sa rýchlo spriatelili. Náš sprievodca rozpráva: „Stanley ostal s Livingstonom niekoľko týždňov a spoločne preskúmali jazero Tanganika. Stanley sa pokúšal Livingstona presvedčiť, aby sa vrátil do Európy, ale on bol rozhodnutý ostať a nájsť pramene Nílu. A tak sa 14. marca 1872 s veľkou ľútosťou rozlúčili. Stanley sa vrátil späť na pobrežie, kde kúpil zásoby a poslal ich Livingstonovi. Potom zamieril do Európy.“

Čo sa stalo s Livingstonom? Sprievodca nám vysvetľuje: „V auguste 1872 sa znovu vydal hľadať pramene Nílu. Vybral sa smerom na juh do Zambie. Ale vyčerpanosť a choroba si vyžiadali svoju daň a 1. mája 1873 ho našli mŕtveho. Jeho sluhovia... zabalzamovali jeho telo, no srdce s vnútornosťami pochovali do africkej pôdy. Livingstonove pozostatky potom niesli okolo 2000 kilometrov do Bagamoya, kde ich odovzdali misionárom. Tí zariadili, aby boli loďou prevezené na Zanzibar a nakoniec do Británie. Do Londýna sa Livingstonove pozostatky dostali 15. apríla 1874 a o tri dni boli pochované vo Westminsterskom opátstve. Trvalo takmer rok, kým sa Livingstonovo telo dostalo na miesto, kde bolo pochované.“

Stanley sa vrátil do Afriky, aby pokračoval v tom, čo Livingstone začal. Viedol výpravy, počas ktorých preskúmal okolie Viktóriinho jazera, jazera Tanganika a povodie mohutnej rieky Kongo.

Človek môže len obdivovať odvahu a odhodlanie mužov, akými boli Livingstone a Stanley. O Livingstonovi sa v diele Britannica uvádza: „Jeho objavy — geografické, technické, lekárske a spoločenské — poskytli zložitý súbor poznatkov, ktoré sa stále skúmajú.“ A hoci sú dnes Livingstone a Stanley známi ako cestovatelia, a nie ako kazateľ a reportér, ich práca prispela k tomu, aby sa o desaťročia neskôr mohlo šíriť biblické poznanie.

Tak mohli misionári Jehovových svedkov pomôcť tisícom Afričanov prijať biblické pravdy. Dokonca v Ujiji, kde sa Stanley prvý raz stretol s Livingstonom, je práca svedkov, ktorí sa delia o biblické pravdy, taká známa, že keď ich miestni obyvatelia vidia pred dverami, nie je nezvyčajné, keď niekto povie: „Jehovovi svedkovia, predpokladám.“

[Mapa na strane 23]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Viktóriino jazero

Livingstonove výpravy

Kapské Mesto

Port Elizabeth

Kuruman

Jazero Ngami

Linyanti

Luanda

Viktóriine vodopády

Quelimane

Mozambik

Mikindani

Zanzibar

Chitambo

Jazero Tanganika

Nyangwe

Ujiji, kde sa títo dvaja muži stretli

Stanleyho pátranie po Livingstonovi v roku 1871

Zanzibar

Bagamoyo

Ujiji, kde sa títo dvaja muži stretli

[Prameň ilustrácie]

Mapa: Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázok na stranách 22, 23]

David Livingstone

[Prameň ilustrácie]

Livingstone: Z knihy Missionary Travels and Researches in South Africa, 1858

[Obrázok na stranách 22, 23]

Henry M. Stanley

[Obrázok na strane 23]

Viktóriine vodopády

[Obrázok na strane 24]

Jehovov svedok sa delí o biblickú pravdu v Ujiji