Králiky a ropuchy útočia na svetadiel

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

BOJISKO je zničenou holou pustatinou. Kedysi úrodné pole je teraz prevŕtané hlbokými dierami. Všade ležia telá frontových vojakov. Títo vojaci nemajú maskovaciu uniformu ani topánky, či bajonety v ruke, ale majú mäkučký kožuch a ostré zuby. Sú pohromou pre Austráliu — sú to divé králiky.

Všade samé králiky

Králik divý začal svoju inváziu z juhovýchodného cípu Austrálie v roku 1859. Bol sem dovezený ako živý terč pre miestnych športových poľovníkov, ale o krátky čas ho už lovili nie pre zábavu, lež v zúfalej snahe udržať jeho počet pod kontrolou.

Hoci králikovi divému trvalo 900 rokov, kým sa usadil v Británii, ovládnutie časti Austrálie, ktorá má väčšiu rozlohu ako polovica Európy, mu trvalo len 50 rokov. Samice králikov vrhajú ročne 40 mláďat, a tak králiky posúvali frontovú líniu svojho útoku na svetadiel rýchlosťou 100 kilometrov za rok. V správe úradu Bureau of Rural Sciences (BRS) sa uvádza: „Bolo to najrýchlejšie tempo obsadzovania územia cicavcom na svete.“ Výsledky boli ničivé.

Králiky požierajú potravu pôvodných živočíchov a obsadzujú ich skrýše; pripisuje sa im vina za vyhynutie mnohých druhov v niektorých oblastiach. Sú obviňované aj z ničenia  lesov. Jeden výskumník vysvetľuje, že „požierajú mladé stromčeky, a tak keď staré stromy odumrú, niet mladých stromov, ktoré by ich nahradili“. Keď králiky vpadnú na malý ostrov, môže to mať katastrofálne následky. „Králiky, ktoré boli v roku 1903 dovezené na ostrov Laysan, zničili do roku 1936 tri pôvodné druhy vtákov a 22 z 26 rastlinných druhov... V roku 1923 bol ostrov vyprahnutou pieskovou pustatinou s niekoľkými zakrpatenými stromami,“ uvádza sa v správe BRS.

Nasadenie zbraní hromadného ničenia

V Austrálii ľudia králiky strieľali, chytali do pascí i trávili. Pokusom na zastavenie ich postupu bolo aj postavenie známeho Veľkého králičieho múru, ktorý sa tiahol 1833 kilometrov cez štát Západná Austrália. * Ale zdalo sa, že nič nedokáže zadržať túto postupujúcu armádu.

Potom bola v roku 1950 v protiútoku použitá biologická zbraň — vírus myxomatózy. Tento vírus rapídne znížil populáciu králikov, ktorá sa v tom čase odhadovala na neuveriteľných 600 miliónov. Myxomatóza, ktorú prenášajú komáre a blchy, postihuje iba králiky a pomocou nej sa len za dva roky podarilo zničiť 500 miliónov týchto útočníkov. Ale králiky si rýchlo vyvinuli odolnosť voči tejto chorobe a tie, ktoré prežili, sa prudko rozmnožovali. Preto ich počet v 90. rokoch 20. storočia dosiahol asi 300 miliónov. Bola nevyhnutná ďalšia obranná akcia.

Dobrá aj zlá správa

V roku 1995 bola v Austrálii nasadená druhá biologická zbraň — hemoragická choroba králikov (RHD). RHD sa po prvý raz objavila v roku 1984 v Číne. Do roku 1998 sa rozšírila do Európy a za krátky čas vyhubila 30 miliónov domácich králikov v Taliansku. RHD bola zlou správou pre európsky chov králikov, ale dobrou správou pre austrálskych farmárov, pretože za prvé dva mesiace po nasadení zničila desať miliónov králikov. Zdá sa, že vírus postihuje iba králiky, a tie zomierajú 30 až 40 hodín po nakazení bez nejakých viditeľných príznakov bolesti. Do roku 2003 sa v mnohých suchších častiach Austrálie pomocou RHD znížila populácia králikov o vyše 85 percent.

Keď v jednom národnom parku v Južnej Austrálii prestali králiky ohrýzať korene pôvodných druhov orchideí, za menej ako päť rokov sa počet orchideí osemnásobne zvýšil. V iných častiach toho štátu sa objavuje „značné počiatočné oživovanie pôvodných kríkov... v oblastiach, kde sa choroba pravidelne vyskytovala,“ uvádza sa v časopise Ecos. V niektorých oblastiach sa pre nedostatok králikov znížil aj počet dovezených predátorov, napríklad líšok a divých mačiek. Ekológovia aj farmári sa tešia z účinnosti  tejto novej zbrane, pretože králiky stáli austrálsku ekonomiku až 600 miliónov dolárov ročne. Ale dlhodobý účinok tejto choroby na austrálsku odolnú populáciu králikov sa ešte len ukáže.

Z krásneho rytiera škaredá ropucha

Aj keď vedci možno vyhrali bitku s divými králikmi, zdá sa, že skrížili zbrane s novým, silnejším útočníkom — ropuchou obrovskou. Podobne ako králik, ani tento zloduch nevnikol do krajiny tajne, ale bol zámerne dovezený. Prečo?

Na začiatku 20. storočia dva druhy trstinového chrobáka ohrozovali existenciu austrálskeho priemyslu s cukrovou trstinou, ktorý v súčasnosti pre ekonomiku znamená prínos dve miliardy austrálskych dolárov ročne. V roku 1935 sa predpokladalo, že pestovateľov cukrovej trstiny zachráni Bufo marinus, čiže ropucha obrovská. Tento obojživelník, veľký ako päsť, mal povesť nenásytného požierača chrobákov. Napriek obavám niektorých vedcov bola ropucha dovezená z Južnej Ameriky cez Havajské ostrovy a bola vypustená na trstinových poliach v Queenslande.

Ropucha obrovská po vypustení ignorovala trstinové chrobáky a stala sa zradcom. Tento tvor je v každom štádiu svojho vývoja jedovatý — od vajíčka až po dospelého jedinca. Keď sa zo žubrienky mení na ropuchu, pod kožou sa jej vytvoria zvláštne žľazy, ktoré v prípade, že je ropucha podráždená, začnú vylučovať veľmi jedovatý mliečny sliz. O týchto ropuchách je známe, že zabijú jašterice, hady, divé psy a dokonca aj krokodíly, ak sú také nerozumné, že ich zhltnú. Rýchlo sa rozmnožujú a doteraz sa rozšírili do vzdialenosti vyše 960 kilometrov od pôvodného miesta vypustenia. Hustota ich populácie je takmer desaťkrát vyššia ako v ich domovskej krajine, vo Venezuele. Tak ako v biblickej pohrome napádajú polia, zaplavujú domy a skrývajú sa v záchodových misách. Postupujú rýchlosťou 30 kilometrov za rok a teraz sa dostali na územie, ktoré možno nazvať ropuším rajom — do Národného parku Kakadu v Severnom teritóriu, ktorý sa nachádza na zozname svetového dedičstva. Austrálska vláda minula už milióny dolárov na výskum, ktorého cieľom je zastaviť postup ropúch, ale zatiaľ sa žiadna účinná metóda nenašla. Boj sa ešte neskončil, ale nateraz z neho víťazne vychádzajú ropuchy.

Príčina konfliktu

V nedotknutom ekosystéme majú organizmy svojich prirodzených regulátorov a tí udržujú ich populáciu v správnych medziach. Ale keď sú oslobodené od takejto prirodzenej kontroly svojho pôvodného ekosystému, zdanlivo neškodné tvory sa môžu rozmnožovať tak rýchlo, že spôsobia spustošenie.

Prví európski osadníci Austrálie nepredpokladali nesmierne ničivé následky nekontrolovanej populácie dovezených zvierat a rastlín. Ale je potrebné uznať, že mnohé tieto druhy sa ukázali ako prospešné. Skutočnosť je taká, že Austrália je dnes úplne závislá od dovezených druhov rastlín a zvierat — od oviec, dobytka, pšenice, ryže a iných plodín. No králiky a ropuchy sú výstražným príkladom toho, že ľudia musia byť opatrní, keď sa rozhodnú zasahovať do fascinujúco zložitej živej prírody.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 26]

Hrdina sa zmenil na zloducha — invázia ropuchy obrovskej pokračuje

[Prameň ilustrácie]

U.S. Geological Survey/photo by Hardin Waddle

[Obrázok na strane 26]

Smädní útočníci pri jame s vodou na ostrove Wardang v Spencerovom zálive v Južnej Austrálii

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením CSIRO

[Pramene ilustrácií na strane 25]

Králiky: Ministerstvo poľnohospodárstva, Západná Austrália; ropucha: David Hancock/© SkyScans