Pozorujeme svet
Pozorujeme svet
Technika potláča komunikáciu
„Mnohým Britom naháňa strach pomyslenie na to, že by sa s niekým mali rozprávať osobne, lebo sú čoraz viac závislí od modernej techniky,“ uvádza sa v londýnskych novinách The Times. Prieskum medzi 1000 dospelými, ktorý uskutočnila spoločnosť British Gas, odhalil, že priemerný človek strávi necelé štyri hodiny denne „používaním techniky, ktorá pôvodne mala ľuďom umožniť mať viac času pre seba“. Podľa správy „bežný Brit denne strávi 88 minút telefonovaním z pevnej linky, ďalších 62 minút telefonovaním z mobilného telefónu, 53 minút písaním e-mailov a 22 minút esemeskovaním“. Z prieskumu vyplynul záver, že u ľudí sú narušené komunikačné schopnosti, napríklad schopnosť rozprávať sa s druhými osobne. Mnohí z opýtaných pripustili, že použili SMS „ako spôsob, ktorým sa vyhli zdvorilostným frázam alebo samotnému rozhovoru“.
Drahý návyk
Fajčenie je drahé nielen pre fajčiarov, ale aj pre ich zamestnávateľov a nefajčiarov, hovorí profesor Kari Reijula z Fínskeho inštitútu zdravia pri práci. Len pracovný čas premárnený prestávkami na fajčenie „stojí národné hospodárstvo takmer 16,6 milióna eur ročne,“ píše sa na webovej stránke Fínskej vysielacej spoločnosti. Odhaduje sa, že „pracovníci, ktorí denne vyfajčia jeden balíček cigariet, vymeškajú celkovo 17 pracovných dní ročne“. Práceneschopnosť toto číslo ešte zvyšuje. Reijula ďalej pokračuje: „Výskumy ukazujú, že zamestnanci, ktorí fajčia, majú tiež vyššiu nehodovosť.“ Navyše podľa správy fajčenie zvyšuje poplatky za upratovanie, ako aj za spotrebu elektriny, „pretože ventilácia musí byť zapnutá na maximálny výkon“. Oveľa závažnejšia je skutočnosť, že „až 250 Fínov nefajčiarov ročne zomrie na choroby spojené s pasívnym fajčením v práci alebo vo voľnom čase“.
Ľahký prístup k drogám
V Poľsku ľahšie dostanete drogy ako pivo, podáva správu časopis Wprost. Drogy „sú dostupné na každej diskotéke, v kluboch a hostincoch, v ubytovniach, na vysokých školách, stredných školách [a] na druhom stupni základných škôl“. Navyše vo väčších mestách si drogy „môžete objednať telefonicky a dostanete ich rýchlejšie ako pizzu,“ pokračuje správa. Podľa časopisu nízke ceny, ľahký prístup a skutočnosť, že „syntetické drogy sa považujú za neškodné“, vedú k tomu, že viac ako polovica poľských dospievajúcich ich vyskúšala „aspoň raz“. Riaditeľka jedného rehabilitačného centra pre mladých Katarzyna Puławská-Popielarzová hovorí, že dlhodobá závislosť od jednej takejto drogy nazývanej speed vedie k „samovraždám, srdcovým infarktom, psychózam a extrémnej vychudnutosti“.
Obnova omše v latinčine
V Nemecku „sa náboženské obrady v latinčine tešia čoraz väčšej obľube,“ píše sa v spravodajskom časopise Focus. Kňazi v „mestách ako Frankfurt, Düsseldorf a Münster zistili, že hoci inak návštevnosť kostolov klesá, dokážu ich naplniť pomocou latinčiny,“ uvádza sa v časopise. Obľúbenosť omší v latinčine viedla k tomu, že v jednom kostole v Mníchove zvýšili ich počet z dvoch do mesiaca na dve do týždňa a navyše sa takéto bohoslužby konajú aj v štátne sviatky.
Storočie vojen
„Genocída prispela k tomu, že 20. storočie je najkrvavejšie v histórii,“ píše sa v novinách Buenos Aires Herald. Genocída sa definuje ako systematické a plánované vyhladenie celej národnostnej, rasovej, politickej či etnickej skupiny. Odhaduje sa, že v priebehu 20. storočia bolo vyvraždených vyše 41 miliónov ľudí. Jedným príkladom z nedávnej minulosti je Rwanda, kde bolo v roku 1994 zabitých okolo 800 000 ľudí, a to zväčša „civilistami, ktorých poháňala nenávistná propaganda“. Odborníci hovoria, že za obdobie 100 dní bolo každý deň zabitých priemerne 8000 ľudí. Tento pomer je „päťkrát vyšší ako v plynových komorách, ktoré používali nacisti počas druhej svetovej vojny,“ uvádza sa v novinách Herald.
Ako aligátory lovia
Študentka doktorandského štúdia na Marylandskej univerzite objavila to, čo predtým unikalo pozornosti odborníkov — receptory tlaku na nose aligátorov, ktoré im umožňujú, aby zaregistrovali pohyby svojej koristi vo vode. Čeľuste aligátorov a iných plazov, ktoré sa radia ku krokodílovitým, pokrývajú malé hrbolčeky, ktoré vyzerajú ako maličké bodôčky. Biologička Daphne Soaresová zistila, že v skutočnosti sú to malé výstupky, ktoré registrujú tlak a umožňujú týmto plazom postrehnúť každé malé narušenie vodnej hladiny v okolí. „Krokodílovité plazy lovia v noci, napoly ponorené vo vode, kde čakajú na korisť, ktorá naruší vodnú hladinu. Čeľuste majú presne na rozhraní vzduchu a vody,“ vysvetľuje Soaresová. „Keď sú hladné, rýchlo zaútočia na všetko, čo naruší túto hladinu.“ Okrúhle tlakové receptory, ako ich Soaresová pomenovala, sú také citlivé, že môžu zachytiť náraz jedinej kvapky vody.
Živé odpadové koše
Výsledky jedného medzinárodného výskumu o vplyve odpadkov na morský život ukazujú, že fulmare, vodné vtáky žijúce v Severnom mori, majú v žalúdku priemerne 30 kusov plastu. Je to „dvakrát väčšie množstvo, aké sa našlo vo fulmaroch na začiatku 80. rokov 20. storočia,“ uvádza sa v londýnskych novinách The Guardian. Fulmare boli predmetom skúmania preto, že „jedia takmer všetko a nevyvrátia to, čo prehltnú“. Medzi plastovými vecami, ktoré sa našli v žalúdkoch mŕtvych fulmarov, boli hračky, nástroje, šnúry, polystyrénové poháre, výplň do matracov, plastové fľaše a zapaľovače. Dr. Dan Barlow, vedúci výskumu v spolku Priatelia zeme v Škótsku, hovorí: „Na základe tohto výskumu vieme, že morské živočíchy okolo škótskeho pobrežia sa stávajú živými smetnými košmi.“ Noviny dodávajú: „Je známe, že viac ako 100 z 300 druhov morských vtákov na svete náhodne zje plasty.“
Internetová posunková reč
Nepočujúci už roky používajú na komunikáciu s priateľmi ďalekopisné prístroje a odnedávna aj e-mail. Teraz môžu vďaka rozšíreniu webkamier, internetových počítačových kamier, používať posunkovú reč cez internet. Ale podľa kanadských novín National Post „zúžené zorné pole a dvojrozmerný obraz webkamier spôsobuje, že sa strácajú isté odtienky reči tak, ako sa cez telefón neprenesie zdvihnuté obočie či úškľabok“. Používanie posunkovej reči cez webkamery môže byť sťažené pomalým internetovým spojením a inými technickými problémami. Ako nepočujúci prekonávajú takéto prekážky? Ukazujú posunky dlhšie, opakujú ich a naučili sa „prispôsobiť svoje pohyby a postoj tela, aby vyvážili ťažkosti s perspektívou,“ hovorí sa v novinách Post. Používatelia posunkovej reči tiež zistili, že môžu reči dodať dôraz, keď dajú ruky bližšie ku kamere, čím sa ruky opticky zväčšia.