Katolicizmus s africkou príchuťou

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Brazílii

V HLAVNOM meste brazílskeho štátu Bahia v Salvadore je nový rok spojený s obrovskou slávnosťou. Stovky žien idú v čele procesie ku katolíckemu kostolu Bonfima a voňavou vodou umývajú schody kostola. Tento rituál sa koná na počesť afrického boha stvorenia Oxalá.

Slávnosť sleduje až milión divákov. V rytme afrických bicích nástrojov sa potom pripájajú k divokým oslavám, ktoré pokračujú v uliciach.

Tento rituál starý 250 rokov je jasným príkladom synkretizmu, čo je výraz, ktorý označuje miešanie náboženských presvedčení, a je typický pre brazílsky katolicizmus. Odhaduje sa, že vyše 70 miliónov Brazílčanov je priamo či nepriamo spojených s candomblé, umbanda, xangô a inými afrobrazílskymi náboženstvami. No zároveň sa drvivá väčšina vyhlasuje za katolíkov.

Ako došlo k tomuto zmiešaniu? Ako sa na to pozerá katolícka cirkev? A malo by sa miešanie náboženstiev schvaľovať alebo by sa mu malo vyhýbať?

‚Odrazový mostík k pravej viere‘

Odhady sa rôznia, ale je pravdepodobné, že od polovice 16. storočia do roku 1888, keď bolo zrušené otroctvo, bolo do Brazílie privezených za otrokov vyše šesť miliónov Afričanov spomedzi Jorubov, Bantuov a z iných kmeňov. Teda miešanie tradičných afrických náboženstiev s katolíckou vierou v Brazílii pochádza z čias otroctva.

Katolícka cirkev trvala na obrátení všetkých otrokov, ale na druhej strane schválila miešanie katolíckych náuk s prvkami  afrického náboženstva. Podľa historika Rogera Bastida boli jezuitskí misionári presvedčení, že domorodí Afričania by mali byť ako deti pritiahnutí ku katolíckej viere pomocou hudby a tanca, ako aj využitím ich záľuby v tituloch a čestných postaveniach. „Nemali byť nútení úplne skončiť so svojimi tradičnými zvykmi,“ napísal Bastide, „ale tieto [zvyky] mali byť prehodnotené a tie, ktoré boli prijateľné, sa mali použiť ako odrazový mostík, ktorý im mal pomôcť prijať pravú vieru.“

V rôznych afrických bratstvách, ktoré boli zasvätené napríklad katolíckemu „svätému“ Benediktovi a Panne Márii ružencovej, mnohé africké zvyky získali „kresťanskú“ podobu. Raz ročne, na sviatok „svätého“ Benedikta, si takéto bratstvá volili spomedzi svojich členov kráľa a kráľovnú, čo je zvyk pochádzajúci z následníctva afrických kmeňových kráľov.

„Svätý“ alebo orixá?

Pre katolicizmus i africké náboženstvá je spoločnou viera v mnohých sprostredkovateľov medzi Bohom a človekom. Napríklad Jorubovia verili v orixá. Boli presvedčení, že sú to zbožštení bojovníci a králi, ktorí ovládajú prírodné sily a slúžia ako sprostredkovatelia medzi ľuďmi a ich najvyšším bohom Olorunom. Podobne rímskokatolíci veria, že „svätí“ sa u Boha prihovárajú za človeka. A pri konkrétnych činnostiach prosia konkrétnych „svätých“ o ochranu.

Mnohí otroci namiesto toho, aby sa vzdali svojich orixá, jednoducho zahalili oddanosť orixá uctievaním „svätých“ s podobnými črtami. A tak jorubský boh vojny Ogun získal podobu katolíckych „svätých“ Antona či Juraja, vojakov a hrdinov kresťanstva.

Podobne Jemanjá, matka všetkých orixá a bohyňa morí, zodpovedala rôznym „zjaveniam“ Panny Márie. Bonfim, najobľúbenejší „svätý“ v meste Salvador, bol stotožnený s Oxalá, najvyšším orixá z jorubského panteónu. Toto spojenie sa stále oslavuje v každoročnom rituáli umývania schodov kostola. *

„Ľudia tu úprimne a s rovnakým presvedčením veria v Ježiša, katolíckych svätých i v orixá,“ hovorí jeden katolícky predstaviteľ z mesta Salvador. „Mnohí sú raz v jednom, raz v druhom náboženstve,“ dodáva jeden brazílsky antropológ. „Z omše v katolíckom kostole idú rovno do strediska [afrického] candomblé.“

Toto miešanie katolicizmu s africkými náboženstvami je chúlostivou otázkou. Lucas Moreira, bývalý prezident Brazílskej katolíckej biskupskej konferencie, vyhlásil: „Každý by sa mal držať svojej viery a nemiešať ju s inou.“ No iný katolícky biskup hovorí: „Synkretizmus je realita, ktorá odoláva zásahom cirkvi.“

Rozdielnosť názorov je jasná. Konzervatívni cirkevní vodcovia bojujú proti tomu, čo považujú za pohanské a démonické, zatiaľ čo iní sa zasadzujú za včlenenie afrických symbolov a tanca do obradov katolíckej cirkvi.

Čo by povedal Ježiš?

Ježiš Kristus, zakladateľ kresťanstva, kázal rôznym náboženským a etnickým skupinám. Ale pevne povedal: „Praví ctitelia budú uctievať Otca duchom a pravdou, lebo Otec skutočne hľadá takýchto, aby ho uctievali.“ ​(Ján 4:23) Navyše Ježiš vysvetlil, že Otec, Jehova Boh, odhaľuje pravdu prostredníctvom svojho Slova, Biblie. — Ján 17:17.

Ježiš svojim nasledovníkom prikázal, aby učili ‚ľudí všetkých národov zachovávať všetko, čo im prikázal‘. (Matúš 28:19, 20) Nikdy nenaznačil, že majú upravovať jeho učenie, aby pritiahli ľudí, ktorí zachovávajú iné tradície a vieru. Za dní apoštolov sa niektorí pokúsili prebrať myšlienky a zvyky z iných náboženstiev. Ale takéto snahy boli zavrhnuté. ‚Vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa,‘ napísal apoštol Pavol, ‚a Boh vás prijme.‘ — 2. Korinťanom 6:17.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 12]

Afrobrazílske kňažky umývajú schody kostola

Zástup na schodoch kostola Bonfima v Brazílii

[Pramene ilustrácií]

Hore: De: A Tarde—Wilson da Rocha Besnosik; dolu: De: A Tarde—Antônio Queirós