Múzeá — čím vás môžu obohatiť?

DO WASHINGTONU, D. C., hlavného mesta Spojených štátov, prúdi množstvo turistov. * Čo ich sem priťahuje? K najnavštevovanejším miestam patrí Biely dom, oficiálne sídlo prezidenta na ulici Pennsylvania Avenue 1600. Každoročne sem zavíta viac ako jeden a pol milióna návštevníkov. Majú možnosť prezrieť si niektoré miestnosti, ktoré sú zariadené v rôznych historických štýloch. Je v nich vzácny starožitný nábytok i starodávny porcelán a strieborné príbory.

Ďalšou pôsobivou stavbou je Kapitol, sídlo vlády tejto krajiny, v ktorej žije takmer 300 miliónov obyvateľov. V jeho miestnostiach a chodbách môžu návštevníci vidieť sochy niekdajších slávnych vodcov. Ak sú pozorní, môžu tu zahliadnuť aj niektorého zo známych senátorov a kongresmanov. Ale nie všetkých turistov lákajú do Washingtonu tieto budovy. Mnohých sem priťahuje kultúra — múzeá a galérie.

Vo Washingtone je toľko múzeí a galérií, že nie je ani možné všetky opísať. Keby ste ich chceli všetky navštíviť, museli by ste zostať v meste veľmi dlhý čas. Pozrime sa však, koľko ich možno zvládnuť za niekoľko dní.

Najvýznamnejšie z múzeí

Stredobodom záujmu turistov je nepochybne Smithsonov inštitút. Prečo? Lebo tento inštitút nespravuje len jedno múzeum, ale hneď celú skupinu múzeí a výskumných centier. Zámok, v ktorom sídli, ľahko rozpoznáte. Nachádza sa na promenáde National Mall, zelenom páse tiahnucom sa jeden a pol kilometra od Kapitolu až po Washingtonov monument. Ak pôjdete po tejto známej promenáde smerom k obelisku Washingtonovho monumentu, tento zaujímavý zámok z červeného pieskovca zbadáte na ľavej strane.

 Ktoré z múzeí Smithsonovho inštitútu je najobľúbenejšie? V dnešnom veku vedeckého pokroku je to Národné múzeum letectva a kozmonautiky, ktoré je podľa jednej turistickej príručky „najnavštevovanejším múzeom na svete“. Čím je také zaujímavé? Je v ňom 23 rozsiahlych oddelení a vystavené predmety, z ktorých mnohé visia zo stropu, vám priblížia vzrušujúcu históriu lietania. Napríklad v obrovskom oddelení nazvanom Míľniky histórie letectva si môžete prezrieť pôvodné lietadlo Flyer, na ktorom Orville Wright v roku 1903 absolvoval svoj historický let neďaleko Kitty Hawk v Severnej Karolíne. Kúsok od neho je vystavené aj lietadlo Spirit of Saint Louis, ktoré si dal skonštruovať Charles Lindbergh, aby získal odmenu za 1. sólový let ponad Atlantický oceán v roku 1927. A, samozrejme, nájdete tu aj kozmické lode, ktoré sa nejakým spôsobom zapísali do histórie, ako aj kamene prinesené z Mesiaca.

Priťahujú vás peniaze?

Južne od promenády neďaleko Washingtonovho monumentu stojí budova, ktorá láka tisícky zvedavých občanov tejto krajiny. Každý z nich zrejme nosí pri sebe ukážky toho, čo sa v tejto budove vyrába — bankovky! Je to Úrad pre rytie a tlač. Počas 40-minútovej prehliadky sa tu môžete zoznámiť s procesom výroby dolárových bankoviek, ktoré ľudia používajú pri každodenných transakciách. Každý rok sa tu vyrobia bankovky v hodnote vyše 140 miliárd dolárov! Je štátnym tajomstvom, aký špeciálny papier sa na to používa? Ako dlho zostáva dolárová bankovka v obehu? Aké kroky sa podnikajú na zamedzenie falšovania peňazí? Odpovede na tieto i mnohé ďalšie otázky sa dozviete počas prehliadky.

Hneď vedľa tohto úradu stojí jedinečná budova, ktorá od roku 1993 priťahuje turistov z celého sveta. Je to Múzeum holokaustu, ktorého prehliadka vedie ľudí k zamysleniu.

Múzeum venované obetiam masového vyvražďovania a prežijúcim

Názov holokaust pochádza z gréckeho slova, ktoré je v Biblii použité s významom úplná  zápalná obeť. (Hebrejom 10:6) No holokaust, ktorý je zdokumentovaný v tomto múzeu, bolo „systematické prenasledovanie a vyhladzovanie európskych Židov nacistickým Nemeckom a jeho kolaborantmi v rokoch 1933 až 1945“. Hlavnými obeťami boli Židia, ale cieľom štátnej politiky bolo vyhladiť aj Rómov, postihnutých ľudí, Poliakov, sovietskych vojnových zajatcov, homosexuálov, Jehovových svedkov a politických disidentov.

Keď vstúpite do budovy, vaše prvé pocity zrejme nebudú najpríjemnejšie. Nacistické koncentračné tábory boli postavené tak, aby vzbudzovali strach. Múzeum sa snaží vyvolať podobné pocity. Uvidíte len vysokú, chladnú, neosobnú stavbu z tehál a ocele pripomínajúcu továreň. Keď vstúpite do Sály svedectva na prízemí a pozriete sa hore, vo výške tretieho poschodia uvidíte strechu zo skla a ocele. Podľa oficiálnej brožúry sa vám pri pohľade cez túto presklenú strechu naskytne „pokrivený, zdeformovaný a excentricky zošikmený“ obraz. Architekt sa snažil vytvoriť atmosféru, v ktorej by mal návštevník pocit, že „niečo nie je v poriadku“.

Múzeum má okrem prízemia ešte štyri poschodia. Hlavná trasa prehliadky pre verejnosť sa nachádza na prvom až treťom poschodí, pričom sa odporúča začať odhora. Prehliadku návštevníci absolvujú bez sprievodcu a môže im trvať dve až tri hodiny. Vzhľadom na názorné ukážky toho, ako boli obete prenasledované a vyvražďované, sa neodporúča, aby stálu expozíciu videli deti do 11 rokov. Na prízemí sa nachádza oddelená výstava, ktorá je určená pre deti. Je nazvaná Danielov príbeh a zachytáva históriu holokaustu z pohľadu dieťaťa v nacistickom Nemecku.

 Výťahy, ktoré vás vyvezú na tretie poschodie, vyzerajú ako chladné, desivé oceľové boxy. Príbeh sa začína na tomto poschodí „Útokom nacistov“ a zahŕňa roky 1933–1939. Môžete tu vidieť, ako sa pomocou nacistickej propagandy podarilo ovládnuť nemecké obyvateľstvo a vyvolať strach a hrôzu, zvlášť v srdciach miliónov nemeckých Židov. Čo nájdete na druhom poschodí?

Toto poschodie má zlovestný názov, „Konečné riešenie“, a zachytáva roky 1940–1945. „Približuje getá, deportácie, otrockú prácu, koncentračné tábory a realizáciu ‚konečného riešenia‘ [teda likvidácie Židov a iných] pomocou mobilných vyhladzovacích jednotiek a táborov smrti,“ uvádza príručka pre návštevníkov múzea.

Prvé poschodie má pozitívnejší názov, „Posledná kapitola“. Vykresľuje „záchranu, nezdolnosť, oslobodenie a úsilie prežijúcich začať nový život“. Na jednej strane tohto poschodia je Vzdelávacie stredisko Wexnerovcov, ktoré veľmi zaujíma mnohých Jehovových svedkov. Prostredníctvom počítačov tu majú návštevníci možnosť zoznámiť sa s príbehmi svedkov, ktorí trpeli a v niektorých prípadoch aj prišli o život.

Nájdete tu napríklad hrdinský príbeh Heleny Gottholdovej z nemeckého Dortmundu, matky dvoch detí, ktorá napriek nacistickému zákazu neprestala navštevovať kresťanské zhromaždenia. V decembri 1944 ju popravili gilotínou. Môžete spoznať aj príbehy mnohých ďalších ľudí, ktorí zomreli alebo trpeli v koncentračných táboroch.

Na tomto poschodí nájdete aj pozoruhodnú Vežu života (známu aj ako Veža tvárí), ktorá vystupuje cez tri poschodia. Je to zbierka stoviek fotografií Židov z Eišyšoku, malého mesta v dnešnej Litve, ktoré sa teraz nazýva Eišiškės. Fotografie pochádzajú z rokov 1890 až 1941. Židovská komunita tu existovala 900 rokov. V roku 1941 mobilné vyhladzovacie komando SS (Einsatzkommando) za dva dni vyvraždilo celé tunajšie židovské obyvateľstvo! Podľa oficiálnych nacistických záznamov bolo vyhladených 3446 Židov — 989 mužov, 1636 žien a 821 detí. Nacisti si viedli naozaj dôkladné záznamy.

Na prvom poschodí je tiež Spomienková sála, v ktorej sú na mramorových stenách vypísané také biblické texty ako 5. Mojžišova 30:19 a 1. Mojžišova 4:9, 10. Je tu aj niekoľko dôkazov o prenasledovaní Jehovových svedkov, napríklad fialový trojuholník, ktorý museli Jehovovi svedkovia nosiť ako identifikačný znak. Buďte pri prehliadke pozorní, aby ste tieto dôkazy neprehliadli. Múzeum má aj ďalšie časti, ktoré sa oplatí navštíviť, vrátane  obrovských priestorov na štvrtom poschodí určených na výskum.

Keď vyjdete z múzea späť na ulicu, s úľavou si vydýchnete. Ale presuňme sa teraz do najnovšieho z Washingtonských múzeí. Priblíži nám inú históriu, ktorá sa tiež vyznačovala snahou o genocídu.

Najamerickejšie z múzeí

Toto najnovšie múzeum Smithsonovho inštitútu je venované pamiatke pôvodných obyvateľov Ameriky — viac ako 500 indiánskym kmeňom, ktoré obývali tento kontinent skôr, ako naň vkročila noha Európanov či Afričanov. Je to Národné múzeum amerických Indiánov a nájdete ho na promenáde National Mall hneď vedľa Múzea letectva a kozmonautiky. Slávnostne ho otvorili 21. septembra 2004. Múzeum má jedinečné krivkové línie, podľa ktorých ho ľahko rozpoznáte. Budova má veľkosť 23 000 štvorcových metrov a zvonku je obložená kasotským vápencom z Minnesoty, takže pripomína „vrstvovitý skalný masív vytvarovaný vetrom a vodou“.

Na čo sa môžete tešiť? V piatich veľkých expozíciách, ktoré boli sprístupnené pri otvorení múzea, „nájdete približne 7000 predmetov zo svetoznámej zbierky tohto múzea, ktorá obsahuje celkovo okolo 800 000 národopisných a archeologických predmetov“. (Insight, bulletin Smithsonovho inštitútu) Sú tu vystavené košíky, keramika i ozdoby z korálikov takých od seba vzdialených kmeňov, ako sú Mapučovia z Chile, Kečuánci z Peru, Lakotovia  zo Spojených štátov a Anišinábovia z Kanady.

Cieľom tohto múzea, ako povedal jeho zakladateľ a riaditeľ W. Richard West ml., ktorý patrí k južným Čejenom, je „napraviť nesprávne predstavy a pomôcť všetkým ľuďom, Indiánom i Neindiánom, lepšie pochopiť život a kultúru domorodých národov tejto pologule“. Návšteva múzea vám zaberie asi dve hodiny. Kam môžete zamieriť potom na svojej rýchlej prehliadke mnohých výstav vo Washingtone?

Umenie v priebehu stáročí

Keď prejdete na druhú stranu promenády, dostanete sa k nádhernej Národnej galérii, ktorá bola otvorená v roku 1941. Môžete si v nej prezrieť umelecké diela ôsmich storočí. Ak ste milovníkom umenia, bude lepšie, keď sem prídete až nasledujúci deň ráno. Bez ohľadu na to, ktoré obdobie dejín umenia je vaším najobľúbenejším, kým prejdete tieto priestory a prezriete si a precítite jednotlivé umelecké diela z tejto úžasnej zbierky, môže uplynúť aj niekoľko hodín. Našťastie je tu veľa lavičiek, na ktoré si môžete sadnúť a do detailov si preštudovať niektoré konkrétne dielo alebo si jednoducho odpočinúť.

Keďže hlavným objednávateľom umeleckých diel v 13. až 15. storočí bola katolícka cirkev, väčšina malieb z tohto obdobia má náboženskú tematiku. Nájdete tu napríklad Giottovu „Madonu s dieťaťom“ a diela Leonarda da Vinci. K dielam zo 16. storočia patrí Raffaelova „Madona z Alby“ ​(1508) a obrazy Tintoretta, Tiziana a ďalších. Tých, ktorí sa venujú štúdiu Biblie, zaujme Tintorettov obraz „Kristus kráča po vode“ ​(okolo 1575/1580), ktorý zobrazuje Kristových učeníkov v rybárskom člne na rozbúrenom mori. Ďalším biblickým výjavom je El Grecov obraz „Vyháňanie z chrámu“. Porovnajte úplne odlišné štýly týchto umelcov a všimnite si El Grecove živé farby a dramatické zachytenie pohybu.

Z diel majstrov 17. storočia tu nájdete okrem iného diela Rubensa a Rembrandta. Pozornosť tých, ktorí sa venujú štúdiu Biblie, pritiahne Rubensov obraz „Daniel v jame levovej“, namaľovaný okolo roku 1615. Všimnite si, aký pokoj vyžaruje z Daniela, keď ďakuje Bohu za to, že ho zachoval nažive. Teraz preskočme jedno obdobie a presuňme sa do 19. storočia k francúzskym impresionistom.

Nájdete tu jednu z najlepších zbierok ich diel mimo Paríža. Ak niekto celé roky videl len reprodukcie malieb, je pre neho vzrušujúce vidieť na vlastné oči originály. Známe diela Cézanna, Maneta, Renoira, Degasa a Moneta vám vyrazia dych, keď budete skúmať ich štýl a zachytenie hry svetla. Sú tu vystavené aj niektoré vynikajúce diela takých amerických umelcov, ako bola Mary Cassattová („Deti na pláži“), James Abbott McNeill Whistler („Biele dievča“) a Winslow Homer („Plachtenie“).

Vo východnom krídle nájdete ešte jednu expozíciu, ktorú si možno budete chcieť pozrieť — moderné a súčasné umenie. Na nádvorí sú tu vystavené niektoré veľké sochy Alexandra Caldera, Henryho Moora a iných. Nájdete tu aj tapisériu katalánskeho umelca Joana Miróa.

Ako vidíte, v Národnej galérii zrejme budete musieť zostať niekoľko hodín alebo aspoň dovtedy, kým budete vládať. Samozrejme, môžete navštíviť aj ďalšie galérie, napríklad Corcoranovu galériu s nádhernou zbierkou diel európskych a amerických majstrov vrátane impresionistických malieb Moneta a Renoira. V tejto galérii nájdete tiež zbierku diel Jeana-Baptista Camilla Corota, ktorá je najväčšia mimo Francúzska. Máte ešte čas a energiu? To rozhodne o tom, koľko ďalších galérií si pôjdete pozrieť.

Z Washingtonu budete zaiste odchádzať s väčším ocenením pre kultúru. A možno budete lepšie rozumieť výroku francúzskeho dramatika Destouchesa: „Kritika je ľahká, umenie je ťažké.“ Návšteva tohto mesta vás možno podnieti, aby ste si išli pozrieť múzeá a galérie vo svojom okolí. Navštívte ich a pozrite sa, ako sa v ich zbierkach odráža vplyv náboženstva a Biblie.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 14]

Zámok, v ktorom sídli Smithsonov inštitút

[Prameň ilustrácie]

Smithsonian photo by Eric Long

[Obrázky na stranách 14, 15]

V Národnom múzeu letectva a kozmonautiky je vystavené lietadlo „Flyer“ z roku 1903 (vpravo) i Lindberghovo lietadlo „Spirit of Saint Louis“ ​(dole)

[Obrázky na strane 15]

Úrad pre rytie a tlač priťahuje mnoho návštevníkov

[Obrázok na strane 16]

Veža života, ktorá vystupuje cez tri poschodia

[Obrázok na strane 16]

Väzenský odev, ktorý v koncentračnom tábore nosil jeden Jehovov svedok

[Obrázok na strane 17]

Múzeum holokaustu

[Obrázok na strane 17]

Helene Gottholdová

[Prameň ilustrácie]

USHMM, s láskavým dovolením Martina Tillmansa

[Obrázok na strane 18]

Národné múzeum amerických Indiánov má jedinečné krivkové línie

[Prameň ilustrácie]

Photo by Robert C. Lautman

[Obrázok na strane 18]

Váza z fúkaného skla od súčasného indiánskeho umelca

[Prameň ilustrácie]

Photo by Ernest Amoroso, © Smithsonian Institution/​National Museum of the American Indian

[Obrázok na strane 18]

Dielo Winslowa Homera „Plachtenie“ vystavené v Národnej galérii

[Prameň ilustrácie]

Winslow Homer, Breezing Up (A Fair Wind), Gift of the W. L. and May T. Mellon Foundation, Image © Board of Trustees, National Gallery of Art, Washington

[Pramene ilustrácií na strane 15]

Hore: pozadie: Smithsonian photo by Dane Penland; lietadlo: © Mark Polott/​Index Stock Imagery; prehliadka: Photo by Carolyn Russo/​NASM; tri spodné fotografie: s láskavým dovolením Department of the Treasury, Bureau of Engraving and Printing