Pozorujeme svet

Teplo z mesta ovplyvňuje rast rastlín

Pozorovania východnej oblasti Severnej Ameriky, ktoré boli robené z družice, naznačujú, že teplo vytvárané mestami ovplyvňuje rast vegetácie, hovorí sa v správe vydanej v časopise Science News. Podľa tejto správy rastliny v mestách pučia na jar skôr a na jeseň si uchovávajú listy dlhšie než rastliny v okolitých vidieckych oblastiach. Science News uvádza, že počas jedného päťmesačného obdobia boli namerané mestské teploty „priemerne o 2,28 °C vyššie, než boli teploty v miestach asi 10 kilometrov od každého mestského centra“. Medzi severnou Floridou a južnou Kanadou je prinajmenšom 70 mestských lokalít, z ktorých každá zaberá oblasť väčšiu ako desať štvorcových kilometrov. „Tieto údaje naznačujú, že tie mestá významne ovplyvňujú miestnu klímu,“ hovorí sa v Science News.

 Priateľstvo medzi zvieratami

Farmári a pastieri to už dlho tušili, ale teraz sa v jednej vedeckej štúdii vedenej biologičkou Anjou Wasilewskou tvrdí, že kopytníky môžu nadviazať osobné priateľstvá s inými členmi ich čriedy alebo stáda. Podľa Wasilewskej, ktorá pozorovala kone, osly, dobytok a ovce, priateľstvo sa preukazuje tým, že zvieratá sú často blízko seba, majú telesný kontakt počas oddychovania alebo kŕmenia, delia sa o krmivo a vzájomne sa čistia. Ovce si napríklad trú hlavu s priateľom, ktorý sa práve bil s iným zvieraťom. Zdá sa, že toto správanie ovce upokojuje a utešuje, uvádzajú nemecké noviny Die Zeit. Osly majú zvyčajne iba jedného priateľa, ale ich priateľstvá sú trvalejšie. V snahe nepozerať sa na zvieratá ako na ľudí sú však výskumníci opatrní, keď uvažujú o úlohe a vplyve takýchto spoločenských vzťahov.

Odlesňovanie v Latinskej Amerike

V priebehu iba 13 rokov bolo v Latinskej Amerike zničených 50 miliónov hektárov lesa, čo je oblasť s rovnakou veľkosťou ako celá Stredná Amerika, uvádza správa vydaná Programom OSN pre životné prostredie. Brazília utrpela škodu na 23 miliónoch hektárov, kým Mexiko stratilo vyše šesť miliónov hektárov lesa a malo znehodnotených 400 000 hektárov obrábateľnej pôdy. Haiti, Salvádor a ostrov Svätá Lucia prišli v rovnakom čase o 46 až 49 percent svojich lesov. Tieto štatistiky sú „desivé“, hovorí ¿Cómo Ves?, vedecký časopis Národnej autonómnej univerzity v Mexiku, a „sú o to desivejšie, keď si pomyslíme na... stovky tisícov rastlín a zvierat, ktoré už zmizli z našej čím ďalej, tým viac vyprahnutej planéty“.

Cvičenie pre ľudí trpiacich na CFS

Napriek rozsiahlemu výskumu zostávajú príčiny a možný liek syndrómu chronickej únavy (CFS) pre lekársku vedu ešte stále neznáme. „Pri hodnotení širokého sortimentu antivírusovej, imunologickej, hormonálnej, antidepresívnej a inej liečby sa účinok prejavil ako nedostatočný,“ píše sa v správe vydanej v The Medical Journal of Australia (MJA). Aktivity, ktoré zahŕňajú taký telesný pohyb, ako je chôdza, bicyklovanie alebo plávanie, prinášajú podľa zistení lepšie výsledky než množstvo iných foriem liečby. Niektorí ľudia trpiaci na CFS sa vyhýbajú cvičeniu, pretože zisťujú, že prílišné cvičenie zhoršuje ich symptómy. Potrebná je však rovnováha. Niektorí, ktorí cvičia opatrne a neprekračujú obmedzenia, ktoré im stanovujú ich symptómy, zažívajú ‚značné zlepšenie‘ v testoch na meranie depresie, vo vnímaní svojho zdravia, v schopnosti pracovať a v hodnotách krvného tlaku, uvádza MJA. „Telesný pohyb odstupňovaný podľa vynaloženej námahy by sa mal stať základom liečby pre pacientov s CFS,“ hovorí sa v závere správy.

Pandy a ich bambus

„Panda veľká, symbol Číny a ochrany prírody, nie je až taká ohrozená, ako sa myslelo,“ píše sa v londýnskych novinách The Daily Telegraph. V jednej štvorročnej štúdii vedenej Svetovým fondom prírody a čínskou vládou sa zistilo, že vo voľnej prírode je namiesto predpokladaných 1000 až 1100 pánd v skutočnosti viac ako 1590 jedincov. Presnejší počet sa získal pomocou vylepšenej technológie — vrátane satelitného polohového systému —, ktorá poslúžila na vyznačenie oblastí, v ktorých sa malo hľadať. Hoci výsledky sú pre ochrancov prírody dobrou správou, Monitorovacie centrum na svetovú ochranu prírody v Cambridgei v Anglicku upozorňuje, že bambus, ktorý je hlavným zdrojom potravy pandy veľkej, je vážne ohrozený odlesňovaním. To, čo robí bambus zvlášť zraniteľným voči rýchlemu odlesňovaniu, je, že „jedince každého druhu kvitnú v rovnakom čase raz za každých 20 až 100 rokov a potom hynú,“ uvádza sa v londýnskych novinách The Guardian.

Pozor na repelenty proti komárom

Z dvoch štúdií vyplýva, že špirály proti komárom — jeden z najpoužívanejších repelentov proti hmyzu v Ázii — môžu byť škodlivé, najmä pre deti, podáva správu indický časopis Down to Earth. Po prvé, vedci na Kalifornskej univerzite v USA hovoria, že tlejúce špirály vystavujú používateľov silným pľúcnym karcinogénom. Mnohé rodiny v rozvojových krajinách používajú špirály proti komárom vo svojich malých domoch. „Navyše počas spánku sú okná zatvorené,“ poznamenávajú autori štúdie. V druhej štúdii vedenej vedcami z Malajzie a Spojených štátov sa zistilo, že jedna špirála, ktorá horí osem hodín, „uvoľňuje toľko škodlivých čiastočiek ako 75 až 137 cigariet“. Ako alternatívu odborníci odporúčajú rastlinné produkty, napríklad tie, ktoré sú vyrobené z azadirachty indickej. „Nielenže sú účinné a dobré pre zdravie, ale ani nezaťažia tak vaše vrecko,“ uvádza správa.

Úpadok v klasifikácii filmov

„Dnešné filmy obsahujú v priemere podstatne viac násilia, sexu a nadávok než filmy rovnakých klasifikácií pred desiatimi rokmi.“ To je záver, ku ktorému prišli výskumníci na Fakulte verejného zdravia na Harvardovej univerzite v Spojených štátoch, keď skúmali klasifikáciu filmov — systém, ktorý je známy v niektorých krajinách. Štúdia ohodnocovala vzťah medzi klasifikáciou a obsahom filmov, ktoré boli uvedené do kín v rokoch 1992 až 2003. Výsledky naznačujú, že klasifikácie filmov založené na veku diváka sú čoraz zhovievavejšie. Výskumníci na záver uviedli, že „rodičia musia uznať svoju zodpovednosť vybrať vhodné filmy so svojimi deťmi a pre svoje deti a že by sa mali rozprávať o obsahu filmov s deťmi, aby zmiernili akékoľvek možné nepriaznivé vplyvy a upevnili akékoľvek možné užitočné vplyvy“.