Prečo sú potrebné nové zdroje?

„Ak je ropa už dnes problémom, o 20 rokov bude nočnou morou.“ — Jeremy Rifkin, Nadácia pre ekonomické trendy, Washington, D. C., august 2003.

PRIBLIŽNE o 20 rokov — keď už aj Micah bude mať dosť rokov na to, aby mohol viesť auto — celosvetová spotreba energie „podľa očakávaní vzrastie o 58 percent,“ tvrdí správa americkej vlády International Energy Outlook 2003 (IEO2003). Časopis New Scientist označuje tento očakávaný nárast za „najväčší nárast spotreby energie v dejinách“. Budú môcť tradičné zdroje uspokojiť tieto nároky na energiu, a to bez negatívnych následkov? Zamyslite sa nad niektorými závažnými skutočnosťami.

UHLIE:

▪ Najhojnejšie sa vyskytujúcim fosílnym palivom na zemi je uhlie. Podľa odhadov je ho dostatok na 1000 rokov. Uhoľné elektrárne vyrábajú takmer 40 percent všetkej elektrickej energie na svete. Najväčším vývozcom uhlia je Austrália. Z tejto krajiny pochádza takmer tretina uhlia na svetovom trhu.

No nedávna tlačová správa organizácie Worldwatch Institute uvádza: „Uhlie má zo všetkých fosílnych palív najväčší obsah uhlíka, takže na jednotku vyrobenej energie sa z neho uvoľňuje o 29 percent viac uhlíka než z ropy a o 80 percent viac než zo zemného plynu. Zo spaľovania uhlia pochádza 43 percent ročných emisií uhlíka na svete — čo je približne 2,7 miliardy ton.“ To má negatívne ekologické následky. A aký vplyv môže mať spaľovanie uhlia na zdravie ľudí? Nedávna správa OSN Global Environment Outlook napríklad uviedla: „Dym a popolček vznikajúci pri spaľovaní uhlia je v 11 veľkých mestách Číny každoročne príčinou viac ako 50 000 predčasných úmrtí a 400 000 nových prípadov chronického zápalu priedušiek.“

 ROPA:

▪ Súčasná denná celosvetová spotreba ropy je 75 miliónov barelov. Z celkových zásob ropy na zemi, ktoré sa odhadujú na 2 bilióny barelov, sa približne 900 miliárd barelov už spotrebovalo. Pri súčasnej spotrebe by existujúce zásoby mohli vydržať ešte 40 rokov.

No geológovia Colin J. Campbell a Jean H. Laherrère v roku 1998 uviedli: „Už v priebehu nasledujúceho desaťročia zásoby ropy nebudú stačiť na uspokojenie požiadaviek ľudstva.“ Títo odborníci v oblasti ropného priemyslu upozornili na jednu skutočnosť: „Ľudia vo všeobecnosti majú mylnú predstavu, že posledné vedro ropy možno spod zeme načerpať rovnakou rýchlosťou, akou z dnešných vrtov prúdia barely ropy. No v skutočnosti rýchlosť ťažby ropy v jednotlivých vrtoch — či v krajinách — sa vždy najprv zvyšuje na maximum a potom, keď je asi polovica ropy vyťažená, začne klesať postupne až na nulu. Z ekonomického hľadiska teda nie je také dôležité, kedy svet minie všetky existujúce zásoby ropy, ale kedy začne produkcia ropy klesať.“

Kedy sa to očakáva? Ropný geológ Joseph Riva hovorí, že „plánované zvýšenie ťažby ropy... už v roku 2010 nebude stačiť na uspokojenie ani polovice celosvetových požiadaviek, aké na ten rok odhaduje IEA [Medzinárodná agentúra pre energetiku]“. Časopis New Scientist varuje: „Ak bude produkcia klesať a spotreba sa bude zvyšovať, cena ropy zrejme prudko stúpne alebo bude veľmi kolísať, čo môže viesť k ekonomickému chaosu, problémom s dodávkou potravín a iných vecí a dokonca k vojne, keď budú krajiny bojovať o to málo ropy, ktorá bude ešte k dispozícii.“

Hoci niektorí analytici vidia problém v ubúdaní zásob ropy, iní majú pocit, že by sme sa mali závislosti od ropy čo najskôr zbaviť. Jeremiah Creedon v časopise Utne Reader píše: „Hoci vyčerpanie zásob ropy by predstavovalo problém, ešte väčší problém by nastal, keby sa jej zásoby nevyčerpali. Oxid uhličitý, ktorý sa uvoľňuje pri spaľovaní ropy, spôsobuje neustále ohrievanie našej planéty. Napriek tomu ekonomika a životné prostredie sa obyčajne posudzujú ako navzájom nesúvisiace otázky.“ Televízna a rozhlasová spoločnosť Australian Broadcasting Commission poukazuje na to, aké následky má závislosť od ropy len v jednej krajine: „Dvadsaťšesť miliónov áut v Británii je zdrojom jednej tretiny tamojších emisií oxidu uhličitého (ktorý spôsobuje globálne otepľovanie) a jednej tretiny znečisťujúcich látok (ktoré ročne zabíjajú približne 10 000 ľudí).“

 ZEMNÝ PLYN:

▪ V priebehu najbližších 20 rokov „sa očakáva, že spomedzi hlavných zdrojov energie na svete bude najrýchlejšie rastúcim zdrojom zemný plyn,“ uvádza správa IEO2003. V porovnaní s inými fosílnymi palivami má zemný plyn najčistejšie spaľovanie a predpokladá sa, že pod zemou sú ho ešte obrovské zásoby.

„V skutočnosti však nikto presne nevie, koľko ho je, kým nie je vyťažený,“ uvádza Spoločnosť pre zásobovanie zemným plynom, ktorá sídli vo Washingtone, D. C. „Každý odhad je založený na inej skupine predpokladov... Preto je ťažké dať konečnú odpoveď na otázku, koľko zemného plynu existuje.“

Hlavnou zložkou zemného plynu je metán, ktorý je „veľmi účinným skleníkovým plynom. V skutočnosti je takmer 21-krát účinnejší v zachytávaní tepla ako oxid uhličitý,“ tvrdí spomínaná spoločnosť. No ako ďalej uvádza, z rozsiahlej štúdie uskutočnenej Agentúrou na ochranu životného prostredia a Inštitútom na výskum zemného plynu „vyplýva, že zvýšením podielu zemného plynu na výrobe energie sa natoľko znížia určité emisie, že sa to vyplatí aj za cenu nárastu škodlivých emisií metánu“.

ATÓMOVÁ ENERGIA:

▪ „Okolo 430 jadrových reaktorov vyrába asi 16 percent elektrickej energie na svete,“ podáva správu časopis Australian Geographic. Podľa správy IEO2003 okrem týchto už existujúcich reaktorov „bolo vo februári 2003 na celom svete rozostavaných 35 ďalších reaktorov a z toho 17 v rozvojových krajinách Ázie“.

Ľudstvo je stále závislé od atómovej energie aj napriek hrozbe takých katastrof, aká nastala v roku 1986 v Černobyli v bývalom Sovietskom zväze. Podľa časopisu New Scientist aj „v Amerike prevádzkované reaktory praskajú a korodujú“ a v elektrárni Davis-Besse v Ohiu došlo v marci 2002 následkom korózie „takmer k roztaveniu reaktora, čo mohlo mať katastrofálne následky“.

Keď vezmeme do úvahy obmedzené zásoby palív a hrozby spojené so súčasným spôsobom výroby energie, vzniká otázka: Musí ľudstvo ničiť zem, aby uspokojilo svoj zdanlivo nekonečný hlad po energii? Je zrejmé, že potrebujeme čisté, spoľahlivé alternatívne zdroje energie. Sú takéto zdroje dostupné? A môžeme si ich dovoliť?