Benátky — „mesto na mori“

PREHRAŤ

Benátky — „mesto na mori“

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Taliansku

„Je to slávne mesto na mori. More je v jeho uliciach i uličkách, s prílivom a odlivom stúpa a klesá; a morské riasy sa prichytávajú na mramorových stenách jeho palácov.“ — Anglický básnik Samuel Rogers, 1822.

TÝM „slávnym mestom“ sú Benátky, niekdajšie hlavné mesto významnej republiky, ktoré sa môže pýšiť tým, že po stáročia malo nadvládu nad veľkým územím na súši, ako aj veľký vplyv na mori. Ako a prečo bolo toto mesto postavené „na mori“? Na čom bola založená jeho sláva? Ako Benátska ríša zanikla a čo sa z veľkoleposti Benátok zachovalo až dodnes?

Nehostinné miesto

Benátky postavené uprostred lagúny na severozápadnom konci Jadranského mora pozostávajú zo 118 ostrovov. Do plytkých pobrežných vôd sa riekami, ktoré sa neďaleko mesta vlievajú do mora, dostáva veľké množstvo nánosov. Príliv a odliv spolu s vodnými prúdmi tu vytvorili reťaz piesčin, čím vznikla pokojná lagúna dlhá približne 50 kilometrov a široká 14 kilometrov. Tri úzke prielivy, ktoré spájajú lagúnu s morom, umožňujú prechod lodí, ako aj prúdenie vody pri prílive a odlive, keď sa výška hladiny mora mení asi o jeden meter. Ako uvádza jeden zdroj, „lagúna bola celé stáročia konečnou zastávkou množstva obchodných lodí, ktoré sa plavili buď Jadranským morom smerom na sever, alebo riekami zo strednej a severnej Európy smerom na juh, ako aj konečnou zastávkou množstva karaván“.

Podľa učencov začiatky tohto mesta siahajú medzi piate a siedme storočie n. l., keď barbari zo severu niekoľkokrát po sebe vtrhli do tejto oblasti a vypálili a vydrancovali obydlia na pevnine. Mnohí, ktorí pred týmito plieniteľmi utiekli, sa usadili na ťažšie prístupných, ale bezpečnejších ostrovoch v lagúne.

Staroveké dokumenty ukazujú, že prvé obydlia boli postavené na brvnách ponorených do bahna a poprepletaných tenkými haluzami či tŕstím. Neskôr Benátčania stavali domy z kameňa na tisíckach drevených kolov. No pôda súostrovia Rialto, ktoré sa malo stať centrom mesta, bola často nasiaknutá vodou, a tak nebola dosť pevná a ani územie tohto súostrovia nebolo dosť veľké na to, aby sa na ňom mohli usadiť noví osadníci, ktorí sem vo veľkom počte prichádzali. Bolo potrebné nejakým jednoduchým spôsobom pôdu vysušiť a zväčšiť plochu týchto ostrovov. A tak ľudia začali kopať kanále pre člny a spevňovať okraje ostrovov, aby si mohli postaviť domy. Kanále, ponad ktoré vybudovali mosty, aby sa dalo prejsť z jedného ostrova na druhý, začali plniť funkciu ulíc.

Zrod a vzostup republiky

Po páde Západorímskej ríše sa ostrovy v lagúne dostali pod vplyv Byzantskej ríše, ktorej hlavným mestom bol Konštantínopol, dnešný Istanbul. Obyvatelia lagúny sa však vzbúrili a vyhlásili nezávislosť. Tak sa Benátky dostali do pozície, ktorá bola opísaná ako nezvyčajné „postavenie malého nezávislého... vojvodstva nachádzajúceho sa na oddelenom území medzi dvoma významnými ríšami“, Franskou a Byzantskou. Toto jedinečné postavenie umožnilo mestu rozvíjať sa a slúžiť ako dôležitý „obchodný sprostredkovateľ“.

V nasledujúcich storočiach Benátky viedli v Stredomorí vojnu s viacerými mocnosťami vrátane Saracénov, Normanov a Byzantíncov. Napokon získali nad všetkými prevahu. Podarilo sa im to však až po tom, čo v roku 1204 nasmerovali vojakov štvrtej križiackej výpravy proti svojmu najobávanejšiemu súperovi, proti Konštantínopolu, čo viedlo k jeho spustošeniu. Benátky si už skôr vytvorili mnohé obchodné stanice — v Čiernom a Egejskom mori, ako aj v Grécku, Konštantínopole, Sýrii, Palestíne, na Cypre a Kréte. Teraz využili pád Byzantskej ríše na to, aby si z viacerých týchto obchodných staníc urobili svoje kolónie.

„Kráľovná Stredomoria“

Už v 12. storočí sa v obrovských benátskych lodeniciach vyrábali plne vybavené galéry rýchlosťou jedna galéra za niekoľko hodín. V miestnych dielňach sa vyrábalo sklo a drahé tkaniny — čipky, brokát, damask a zamat. Zo Západu benátski i cudzokrajní kupci privážali zbrane, kone, jantár, kožušiny, drevo, vlnu, med, vosk a otrokov. Z východnej časti Stredomoria, z takzvanej moslimskej Levanty, zas privážali zlato, striebro, hodváb, korenie, bavlnu, farbivá, slonovinu, voňavky a množstvo iného tovaru. Mestskí úradníci dohliadali na to, aby za všetok privezený a odvezený tovar boli vyberané dane.

Benátky, skrášlené dielami slávnych architektov a umelcov — ako bol Palladio, Tizian a Tintoretto —, dostali prívlastok la serenissima, teda „najjasnejšie“ alebo „najvznešenejšie“. Mesto si právom zasluhovalo pomenovanie „Kráľovná Stredomoria... najbohatšie a najprosperujúcejšie obchodné stredisko civilizovaného sveta“. Toto postavenie si Benátky udržali celé stáročia. Svoju moc začali strácať až v 16. storočí, keď hlavné obchodné cesty začali smerovať cez Atlantik do Nového sveta.

Benátske kolónie roztrúsené po celom Stredomorí sa nikdy netešili z územnej celistvosti, z jednej vlády ani zo skutočnej súdržnosti. A tak strata týchto kolónií bola neodvrátiteľná. Okolité mocnosti začali Benátkam zaberať jednu kolóniu po druhej a napokon Napoleon Bonaparte v roku 1797 porazil aj samotné mesto v lagúne a postúpil ho Rakúsku. Neskôr, v roku 1866, sa Benátky stali súčasťou Talianska.

Mesto snov

Mnohí sa pri návšteve Benátok cítia, akoby sa vrátili v čase o dve či tri storočia. V meste vládne jedinečná atmosféra.

Jednou z jeho čŕt je pokoj. Úzke uličky pre chodcov sú zväčša oddelené od vodnej dopravy s výnimkou tých častí, kde chodníky vedú popri kanáloch alebo ich križujú po charakteristických oblúkových kamenných mostoch. Jedinými motorovými dopravnými prostriedkami sú tu člny, pretože ulice sú „vydláždené“ vodou. Návštevníkom sa pri prehliadke mesta naskytá nesmierne množstvo krásnych pohľadov. Námestie svätého Marka s bazilikou, zvonicou a skvostným nábrežím, kde sa slnko trbliece vo vodách zelenej lagúny, je zdrojom inšpirácie pre umelcov.

Rušné kaviarničky pod holým nebom na hlavnom námestí priťahujú turistov i domácich. Môžete si v nich objednať niečo na pitie či zmrzlinu a započúvať sa do hudby malých klasických orchestrov. Keď budete sedieť a pozerať sa na okoloidúcich či obdivovať nádhernú architektúru bez toho, aby vás pri tom rušil hluk áut, naozaj budete mať pocit, akoby ste sa vrátili do minulosti.

Pre milovníkov umeleckých skvostov je toto mesto zvlášť zaujímavé. V početných palácoch, múzeách a kostoloch sa tu nachádzajú maľby mnohých slávnych umelcov. Niektorým návštevníkom však stačí len poprechádzať sa po úzkych uličkách a pokochať sa pohľadom na nezvyčajné miesta. Množstvo obchodíkov ponúka turistom tovar, ktorým je toto mesto známe — čipky a výšivky z lagúnového ostrova Burano, ako aj nádherný krištáľ a výrobky zo skla z ostrova Murano. Ak sa chcete pozrieť, ako sa tento tovar vyrába, na oba ostrovy sa rýchlo dostanete vaporettom, motorovým člnom, jazda ktorým je zážitkom sama osebe.

Veľkolepé paláce charakteristické úzkymi lomenými klenbami svedčia o niekdajšom vplyve Orientu. Pozornosť turistov priťahuje najmä známy most Rialto ponad Canal Grande — hlavný kanál tohto mesta —, ako aj elegantné čierne gondoly, ktoré sa ticho plavia popodeň.

Pokračujúci boj o prežitie

Dvesto rokov po páde Benátskej „najvznešenejšej republiky“ Benátky stále bojujú o prežitie, no dnes už na inom fronte. Neúmerne vysoké ceny nehnuteľností a nedostatok pracovných príležitostí a moderného vybavenia mesta spôsobili, že počet obyvateľov v historickom centre mesta klesol zo 175 000 v roku 1951 na 64 000 v roku 2003. Je potrebné vyriešiť zložité sociálne a ekonomické problémy, napríklad či obnovovať rozpadávajúce sa mesto, a ak áno, akým spôsobom.

V 20. rokoch 20. storočia bola na pevnine vytvorená nová priemyselná oblasť v nádeji, že sa tým zlepší miestna ekonomická situácia. Naprieč lagúnou bol vyhĺbený hlboký kanál, aby ropné tankery mohli prechádzať k rafinériám. Síce sa tým vytvorili pracovné príležitosti, ale podľa mnohých je to príčinou znečisťovania a ničivých vysokých prílivov nazývaných acqua alta (vysoká voda), následkom ktorých býva veľká časť historického centra stále častejšie zaplavená vodou.

Dávno je známe, že životné prostredie a vodný režim v lagúne je citlivý prírodný mechanizmus, ktorý je na prežitie mesta nesmierne dôležitý. Už v roku 1324 sa Benátčania pustili do veľkých stavebných projektov, aby odklonili rieky, ktoré ohrozovali lagúnu tým, že ju zapĺňali naplaveninami. V 18. storočí postavili podmorské múry, aby zabránili vodám Jadranského mora vrútiť sa do lagúny a spôsobiť skazu.

No teraz sa zdá, že situácia je vážnejšia než kedykoľvek v minulosti. Mnohí dúfajú, že problém klesania ostrovov do mora následkom odčerpávania podzemných vôd na priemyselné účely, sa definitívne odstránil. Ale je tu ešte iný problém. Úroveň hladiny mora na celom svete stále stúpa. Navyše následkom umelého rozširovania súše sa zmenšila rozloha lagúny, čím sa narušila jej rovnováha. Vysoké prílivy oddávna ohrozovali tieto ostrovy, no nikdy nie v takom rozsahu ako teraz. Začiatkom 20. storočia bývalo Námestie svätého Marka zaplavené päť až sedem ráz za rok. O storočie neskôr bolo za jediný rok zaplavené až 80-krát!

Na výnimočné historické a umelecké dedičstvo Benátok a na problémy, ktorým toto mesto čelí, sa sústreďuje pozornosť celého sveta. Boli prijaté osobitné zákony, ktorých cieľom je chrániť mesto pred záplavami a brať ohľad na životné prostredie bez narušenia chodu prístavu i každodenného života miestnych obyvateľov. No ako tieto veci čo najlepšie skĺbiť, zostáva stále nevyriešenou otázkou.

Pracuje sa na zvýšení brehov pozdĺž kanálov, zabránení spodnej vode presakovať cez dláždené chodníky či námestia a na zamedzení spätného vyrážania odpadovej vody z potrubí pri vysokom prílive. Najkontroverznejším opatrením je plán vybudovať v ústiach lagúny systém mobilných bariér, ktoré by sa pri hrozbe vysokej vody zdvihli.

Je to náročná úloha. Toto „slávne mesto na mori“ má za sebou pôsobivú históriu, ale ako poznamenávajú viacerí pisatelia, hrozí mu, že sa zmení na „múzeum pre cudzincov a miestni obyvatelia doň budú musieť veľa investovať alebo budú nútení odísť“. Benátky oddávna museli bojovať s náročnými prírodnými podmienkami, ale teraz „by fyzická ochrana mesta bola zbytočná, keby mesto nedostalo pomoc v sociálnej a ekonomickej oblasti, keby nezostalo obývané, živé a životaschopné“.

[Mapa na strane 16]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Benátky

[Obrázok na strane 16]

Most Rialto ponad Canal Grande

[Obrázok na stranách 16, 17]

Kostol San Giorgio Maggiore

[Obrázok na strane 17]

Kostol Santa Maria della Salute

[Obrázok na strane 18]

Reštaurácie pri Canal Grande

[Obrázok na strane 19]

Zaplavené Námestie svätého Marka

[Prameň ilustrácie]

Lepetit Christophe/GAMMA

[Pramene ilustrácií na strane 16]

PREBUĎTE SA!